MythBusters - Adam Savage exkluzívne

O mnePrácaŠtúdiumArchívKontakt
archiv
EurotelevíziaTA3Iné



archív

Max Jason Mai

Na Eurosong pôjde Max Jason Mai. Respektíve Miro Šmajda pod novou značkou
Stratégie.sk

Bývalý finalista SuperStar ide s novým menom, zvukom a anglickou skladbou reprezentovať Slovensko na európsku pesničkovú súťaž. Chce sa dostať do finále… VIAC

archív
Vznik a zánik multiregionálnych televízií na Slovensku

Diplomová práca, 24. apríl 2008, semester LS/10



KOMPLETNÁ PDF VERZIA NA STIAHNUTIE TU

Školiteľ: PhDr. Darina Vašičková, PhD.
Dátum odovzdania práce: 2008-04-23


 
Čestné vyhlásenie

    Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu Vznik a zánik multiregionálnych televízií na Slovensku vypracoval samostatne. Všetku použitú literatúru a pramene uvádzam v zozname bibliografických odkazov.

Bratislava 23. apríla 2008


Poďakovanie

    Touto cestou vyslovujem poďakovanie PhDr. Darine Vašičkovej, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
    Zároveň ďakujem PhDr. Danici Hlinkovej za odbornú pomoc pri tvorbe kapitoly 7.
    Ďakujem tiež obrazovým redaktorkám z oddelenia výroby Ringier Slovensko za sprístupnenie archívov vydavateľstva a aktívnu spoluprácu, redakcii Eurotelevízie za poskytnutie archívnych vydaní časopisov Eurotelevízia a Televízia, ako aj pracovníčkam archívu Slovenskej televízie za výdatnú pomoc pri vyhľadávaní informácií o zaniknutom verejnoprávnom okruhu TA 3.


Abstrakt

KRASKO, Ivan. Vznik a zánik multiregionálnych televízií na Slovensku [diplomová práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta. Katedra žurnalistiky. Školiteľ: PhDr. Darina Vašičková, PhD. Komisia pre obhajoby: Žurnalistika. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister žurnalistiky. Bratislava : FiF UK, 2008. 99 s.

Duálny vysielací systém má na Slovensku v porovnaní s ostatnými európskymi krajina krátku tradíciu. Do roku 1989 bol nežiaduci, potom sa musel vybudovať prakticky od nuly. Pre rozvoj zdravého konkurenčného prostredia však nemali význam iba súčasní silní hráči Markíza, JOJ a spravodajská TA3, ale tiež dnes už neexistujúce médiá. To, ako z ničoho vybudovať fungujúcu televíziu, sa ukázalo už pri štarte tretieho verejnoprávneho okruhu TA 3 začiatkom 90. rokov. Neskôr prišli súkromní vysielatelia DCTV, VTV, Luna a Global. Všetkých päť televízií ovplyvnilo trh. Diplomová práca analyzuje ich pôsobenie.

Kľúčové slová: televízia, multiregionálne vysielanie, mediálny systém, riadenie médií, tvorba programovej štruktúry

Klasifikačný znak MDT: 070


Abstract

KRASKO, Ivan. Beginning and the end of multiregional televisions in Slovakia [graduation thesis]. Comenius University in Bratislava. Faculty of Arts. Department of Journalism. Tutor: PhDr. Darina Vašičková, PhD. Committee: Journalism. Grade of qualification: Mgr. of journalism.
Bratislava : FiF UK, 2008. 99 p.

Dual media system in Slovakia has a brief history in comparison to other European countries. By 1989 it had been undesirable, then it had to be built from the zero point. But not only Markíza, JOJ and news channel TA3 have played important role in good development of competitive environment. TV stations that ceased to exist were important as well. After launching the statutory channel TA 3 in the early 90s it became clear how to build an efficient television from nothing. Later private broadcasters DCTV, VTV, Luna and Global launched. All the five TV stations had influenced the media market. This thesis analyses activities of these channels.

Keywords: television, multiregional broadcasting, media system, media management, TV programming

Class mark MDT: 070


Predhovor

    Táto diplomová práca vznikala v medziobdobí, keď už duálny systém prekonal „detské choroby“ a v televíznom segmente sa etablovalo niekoľko vysielateľov, no zatiaľ nedošlo k prechodu na digitálne terestriálne vysielanie. Práve digitalizácia však zmení podmienky na trhu. Súčasné obmedzené frekvenčné spektrum sa uvoľní a vznikne technický priestor pre nové stanice. Avšak aby sa teoretické zmenilo na praktické, nestačí len niekoľko stoviek miliónov ako úvodná investícia. Vysielatelia musia poznať prostredie a vyvarovať sa chýb, ktoré urobili ich predchodcovia. To je aj dôvodom napísania práce – na konkrétnych prípadoch z minulosti naznačiť charakter slovenského trhu, jeho úskalia a potenciál.
    Ako hlavný objekt sú stanovené televízie multiregionálne, čiže také, ktoré už len územným rozsahom vysielania pôsobili celospoločensky a ich príklady možno aplikovať na celý trh. Ide o slovenský kontext so všetkými lokálnymi charakteristikami. Problematiku nášho mediálneho priestoru spracovali teoretici zväčša vo všeobecnej rovine; výskumom televízneho diváka a jeho zvyklostí, porovnávaním európskej a slovenskej legislatívy, modelmi optimálneho trhu. Táto diplomová práca bude viac vychádzať z konkrétnych staníc bez zovšeobecňovania tam, kde to nie je potrebné.
    Diplomová práca čerpá z praxe a do praxe sa vracia. Na zdôraznenie praktickej stránky bol okrem iného vykonaný kontinuálny výskum, zameraný na rozsah a úroveň odvysielaného programu. Text ponúka poznatky niekdajších vysielateľov ako inšpiráciu tým súčasným aj budúcim, digitálnym. Má ambíciu nájsť využitie v mediálnom živote a nezapadnúť prachom.
    Okrem hŕstky vedeckých prác poslúžila ako primárny informačný zdroj tlač. Išlo najmä o programové týždenníky, odborné časopisy a webové portály špecializované na marketing a médiá. Výrazne pomohli aj vedomosti pedagógov z Katedry žurnalistiky FiF UK a skúsenosti novinárov z praxe. Obe skupiny poskytli informácie, ktoré mohli byť a aj boli použité v diplomovej práci.
 

Zoznam skratiek a symbolov

ČST – Československá televízia
DCTV – Danubius Cable Television
F 1 – Federálny okruh 1
HZDS – Hnutie za demokratické Slovensko
LITA – Slovenská literárna agentúra
NR SR – Národná rada Slovenskej republiky
OK 3 – Otvorený kanál 3
RVR – Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (do 4. októbra 2000)/Rada pre vysielanie a retransmisiu (od 4. októbra 2000)
S 1 – Slovenský okruh 1
SDĽ – Strana demokratickej ľavice
SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský
ST – Slovenská televízia
STV – Slovenská televízia
TA 3 (1991 – 1992) – Televízna anténa 3
vys. – vysielací
VTV – Vaša televízia
ÚPST – sieť ústrednej sovietskej televízie
 

Úvod


archív

Stiahnite si pdf verziu tejto diplomovej práce
… v štandardnej úprave a s prílohami

Kompletná diplomová práca Vznik a zánik multiregionálnych televízií na Slovensku je k dispozícii aj vo formáte pdf. Obsahuje všetky prílohy, poznámky pod čiarou a je v takej podobe, akú som odovzdal. Pdf súbor nájdete tu.

archív
    Zákon 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách rozdeľuje televízie podľa územného rozsahu takto:
Celoplošné vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva celé územie Slovenskej republiky a ktoré môže prijímať viac ako 80 % jej obyvateľov.
Multiregionálne vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva viac regiónov a ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov.
Regionálne vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov.
Lokálne vysielanie je vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov; vysielané programy sú zamerané na miestne informačné prostredie alebo zdroje a na spoločné záujmy, ktoré vytvárajú a prehlbujú vnútorné väzby akéhokoľvek spoločenstva a vedú k udržiavaniu pocitu identity so spoločenstvom.
Vysielanie do zahraničia je vysielanie, ktoré možno prijímať mimo územia Slovenskej republiky a nie je prirodzeným presahom vysielania.
    Byť multiregionálny je sen mnohých. V prípade prekročenia povestnej 30-percentnej hranice však nastáva viacero problémov. Program nemožno ladiť lokálne, lebo zasahuje rôznorodé skupiny. Univerzálny obsah si však žiada viac peňazí. Tie možno získať vďaka reklame. Zadávateľov reklamy zasa priťahuje vysoká sledovanosť, keďže chcú, aby ich posolstvo zasiahlo čo najviac ľudí. Sledovanosť možno dosiahnuť kvalitným programom, ale aj veľkým územným pokrytím. Vysielať multiregionálne pre tretinu populácie je drahé a reklamne nezaujímavé – treba preto zvyšovať pokrytie. Mnohé televízie na Slovensku sa však spoliehali na káblových operátorov, ktorí v 90. rokoch len budovali siete. Ak aj televízie začali hľadať voľné vysielače, narazili na strop a ten už nemohli prekročiť. Míňali teda rovnaké peniaze na program, ktorý zasiahol len obmedzenú časť populácie. Tak kumulovali stratu.
    Televízie si spravidla pred štartom vysielania naplánujú želané veľkosť územného dosahu podľa stratégie, cieľovej skupiny, finančných možností a voľných frekvencií. Terestriálne spektrum vždy bolo a do úplnej digitalizácie aj bude obmedzené. Tí, ktorí chceli šíriť svoj program, museli nájsť voľné miesta a potom ich individuálne koordinovať. Druhou možnosťou bolo, že medzeru namiesto nich našla licenčná rada, ako v prípade tretieho okruhu, kde v súčasnosti vysiela Markíza.
    Napriek zložitej ceste k viac než 30-percentnému pokrytiu na Slovensku vzniklo niekoľko multiregionálnych subjektov. TA 3, DCTV, VTV, Luna aj Global sledovali rôzne záujmy, mali rôzny – verejnoprávny alebo súkromný – charakter. Na trhu pôsobili rôzne dlho; od pár mesiacov po niekoľko rokov.
    Sľubovali nám, že budeme o poznanie bohatší, i keď ich zamestnanci boli o meškajúce výplaty chudobnejší. Avizovali celodenný program, no hneď od začiatku vysielali so 4-hodinovou poludňajšou prestávkou. Plánovali divadelné predstavenia, avšak vysielali iba „béčkové“ filmové braky. Deklarovali, že peniaze im vystačia na tri roky, a napokon skrachovali po dvoch. Chceli šíriť rodinné obsahy, ale neboli im cudzie erotické poviedky. Túžili ohúriť svet medzinárodným vysielaním, ale nemali ho právne ani finančne ošetrené. Také boli zaniknuté multiregionálne slovenské televízie TA 3, DCTV, VTV, Luna a Global pri porovnávaní sľubov a reality. Ale boli iba takéto, alebo sa za nimi skrývalo čosi hlbšie, reálnejšie a „manažérskejšie“? Zistiť dôvody, prečo ostali len pri sľuboch, si žiada hlbší, analytický pohľad. Nestačí len ostať pri hodnotení „reklamných“ sľubov. Vplyv všetkých piatich subjektov nemožno podceňovať len preto, že zanikli alebo zmenili majiteľa či názov.
 

1 Vznik multiregionálnych televízií na Slovensku

1.1 Vývoj mediálneho trhu v období delenia Československa

    Po politických a spoločenských zmenách Federálne zhromaždenie 29. novembra 1989 zrušilo ustanovenie štvrtého článku ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany. ČST už vtedy bola súčasťou novembrových udalostí. Vznikol organizačný výbor, zabezpečujúci informovanie o nežnej revolúcii. Napríklad 25. novembra televízia naživo odvysielala míting z bratislavského Námestia SNP. Cez obrazovku sa informovalo o aktuálnom vývoji v napätých časoch, kedy sa v krajine rodila demokracia.
    V televízii nastali nielen ideologické, ale aj formálne zmeny. Dva federálne kanály sa 4. septembra 1990 pretransformovali tak, že prvý spoločný okruh sa premenoval na F 1. Druhý okruh sa rozdelil a Česi aj Slováci začali vyrábať vlastné programy pre svojho diváka. Slovenský kanál sa označoval ako S 1, český ako ČTV. Sieť tretieho programu, ktorú za socializmu používal Sovietsky zväz, obsadili verejnoprávni vysielatelia. V Česku vznikla 14. mája 1990 televízia OK 3, na Slovensku 6. júna 1991 TA 3 (kapitola 1.2).
    „Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 178 bola schválená zmena názvu z Československá televízia v SSR na Slovenská televízia.“  Slovenská národná rada k 1. júlu 1991 zákonom č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii dala právny základ STV ako verejnoprávnej inštitúcie. O pol roka neskôr analogicky postupovala aj Česká národná rada. „Československá televízia zostávala v roku 1992 prevádzkovateľom vysielania na federálnom okruhu F 1, pre ktorý vyrábala spravodajstvo. Ostatné relácie pre F 1 zaisťovali obe republikové televízie, ktoré zároveň úplne prevzali do svojej réžie vysielanie na ostatných dvoch okruhoch v každej republike.“
    Základ duálneho systému položilo ešte v roku 1991 Federálne zhromaždenie ČSFR. Zákon č. 468/1991 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania rozlíšil vysielateľov zo zákona a na základe licencie.
    Posledným dňom roka 1992 zanikla Československá televízia a s ňou aj federálny okruh F 1. Od 1. januára 1993 prevádzkovala Slovenská televízia dva vlastné okruhy – STV 1 a STV 2. TA 3 k 1. júlu 1992 zanikla.


1.2 TA 3

    Myšlienky, ktoré si neskôr osvojila TA 3, vznikli v košickom štúdiu STV. Na 27. kanáli začali v apríli 1990 každý týždeň vysielať reláciu KTV 27. K nej sa už o mesiac pridalo preberanie častí vysielania zahraničných staníc TV 5, CNN, Worldnet a TSS. Programy sa získavali z družice. Prijímacie zariadenie získalo košické štúdiu zadarmo od francúzskej TV 5.
    Už 9. apríla 1990 sa malo spustiť modelové vysielanie OK 3 v Prahe a 30. apríla z ostatných vysielačov v Česku a na Slovensku. Plánoval sa na to využiť tretí televízny okruh, na ktorom sa predtým šíril ústredný program sovietskej televízie (ÚPST) podľa uznesenia vlády ČSFR č. 5/1984. Bývalý sovietsky okruh pozostával z vysielačov malého a stredného výkonu, program sa v súlade s uznesením šíril „v hlavných a krajských mestách a v ďalších vybraných mestách a dôležitých aglomeráciách.“  Signál sa získaval z družice Stacionár – 4. Avšak keď tieto frekvencie chcela využívať OK 3, musela nájsť alternatívne spôsoby distribúcie signálu z Prahy do ostatných lokalít, resp. vybudovať nové modulačné cesty. Nepodarilo sa jej to úplne, a tak niekde na treťom okruhu mohla vysielať OK 3, inde naďalej ÚPST. Na Slovensku sa spočiatku počítalo s vysielačmi Bratislava – Kamzík, Banská Bystrica – Suchá Hora a Košice – Šibena Hora, čo predstavovalo 20-percentné pokrytie signálom. Ďalšie lokality Banská Štiavnica – Sitno, Lučenec a Ružomberok mali byť spustené po vyriešení zo strany Správy rádiokomunikácií Bratislava. V prvej etape mala zabezpečovať príjem z družíc ČST Praha.
    Ešte v marci 1990 sa v Brne konala porada všetkých štúdií ČST k 3. programu. Za slovenskú stranu sa na nej zúčastnili František Kráľ (Prevádzka štúdia Bratislava), Rudolf Šimko (Odbor technického rozvoja), Viktor Matúš (Odbor vys. techniky) a Eva Horváthová (HRP). „Všetci okrem nás boli na poradu vybavení určitými právomocami a priniesli so sebou aj písomné materiály, informácie o kontaktoch so zahraničnými partnermi,“  konštatovali slovenskí zástupcovia. Pracovníci ČST Praha pripravili materiál na rokovanie federálnej vlády. Úlohou ST bolo do dvoch týždňov, keď ho vláda prerokuje, vytvoriť prípravnú skupinu pre OK 3, zloženú z technických pracovníkov, programového pracovníkova a pracovníka komerčného oddelenia.
    Bratislavské štúdio malo začať rokovať so zahraničnými televíziami, podobne ako košické a pražské. Už pred štartom OK 3 sa totiž uvažovalo, že slovenská strana by mohla šíriť vlastný program, odlišný od českej verzie OK 3. Podmienky pre vysielanie z ST Bratislava boli v apríli 1990 uspokojivé. Podľa interného materiálu televízie bolo treba doriešiť len otázku záznamového zariadenia. Federálny OK 3 nedodržal pôvodný aprílový termín a začal vysielať až 14. mája 1990.
    V roku 1990 dostali plány Otvoreného kanála na Slovensku – OK 3 – reálnejšie kontúry. Šéfovia F 1, S 1 a slovenského OK 3 zamýšľali: „Vysielanie OK 3 budeme realizovať v troch etapách.“  Prvá etapa sa mala zrealizovať v roku 1991 a pracovne ju nazvali Vytvorenie, vznik vysielania. Odskúšanie malo prísť na rad v roku 1992, zriadenie vysielania a rutinná prevádzka v roku 1993 (kapitola 4.1.1). Finančne sa mala prvá etapa zabezpečiť pôžičkou od Slovenskej televízie. V druhej etape mal OK 3 túto pôžičku vrátiť, v tretej sa rátalo so samofinancovaním a zabezpečení stáleho prínosu devíz pre ST.
    Na prelome rokov 1990 a 1991 sa rozhodlo, že vysielanie OK 3 pre Slovensko ponesie názov TA 3. V decembri 1990 sa uskutočnili rokovania zástupcov televízie a amerického veľvyslanectva v Prahe. USA sľúbilo do septembra 1991 zadarmo dodať Slovenskej televízii 7,5-metrovú anténu na príjem televízie Worldnet. Takisto sa za pomoci americkej strany riešil problém s titulkovacím zariadením.
    Vo februári 1991 vypísala Slovenská televízia výberové konanie na značku tretieho programu TA 3. Plánovalo sa osloviť 11 výtvarníkov, víťaz mal zinkasovať 18 000 Kčs. Prvého apríla 1991 sa už počítalo s ostrým štartom vysielania. „Z objektívnych príčin (nedodané technické zariadenia) sme v tomto termíne nemohli našu činnosť začať,“  tvrdil zástupca intendanta TA 3 Jaroslav Juríček. Realizovala sa len výroba regionálneho magazínu Bratislava. „Štúdio TA 3 bolo dané do prevádzky až 6. 6. 1991, kedy sme začali vysielať a okamžite zahájili aj výrobu slovenského znenia (dabing + ozvučenie).“  Nastali však problémy s anténou z Worldnetu, ktorou sa mal preberať aj signál francúzskej stanice CFI. V Mlynskej doline nefungovala optimálne, čakalo sa na jej presun inde. Plán výroby TA 3 na 1. polrok 1991 sa naplnil iba na 26,1 %.


1.3 DCTV

DCTV    V roku 1995 dominovala trhu verejnoprávna Slovenská televízia. Sledovanosť prvého programu (príloha F) sa pohybovala na úrovni 70 %, druhý program dosahoval podľa prieskumov Market & Media & Lifestyle 15 %. Televízia však prechádzala personálnou krízou – od roku 1989 sa na jej čele vystriedalo až 10 riaditeľov. Napriek monopolnému postaveniu sa STV borila s finančnými problémami a každoročne hospodárila so stratou. Nástup televízie Nova na český trh spôsobil zmeny aj u nás. Nova dosiahla na jar roku 1995 sledovanosť 17 % (príloha F), čím sa v celoslovenskom meradle priblížila STV 2.  V lokalitách s možnosťou príjmu verejnoprávnej STV aj Novy dokonca útočila na prvú priečku sledovanosti.
    Slovenský trh zatiaľ nemal skúsenosti s komerčnými vysielateľmi. I keď vláda umožnila vznik duálneho systému už v roku 1991 zákonom č. 468, na Slovensku sa niekoľko rokov takmer nič nedialo. Až v pondelok 16. januára 1995 o 19.00 nastal zvrat – na mediálnu scénu vstúpila prvá slovenská súkromná televízia DCTV.
    Licenciu na vysielanie DCTV získala spoločnosť WN DANUBIUS FILM, spol. s r. o., od Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie ešte v roku 1994. Platiť mala 12 rokov a umožňovala jej šíriť signál cez satelit a káblové rozvody. Na čele firmy stál generálny riaditeľ Mgr. Walter Nittnaus, ktorý vložil základne imanie 80 000 korún, a druhá spoločníčka s vkladom 20 000 korún – MUDr. Helena Nittnausová.
    Stanica mala naostro vysielať od 16. februára 1995, no presne mesiac predtým začala s testovacou prevádzkou. Postupne podpisovala zmluvy s káblovými operátormi a skúšala satelitné vysielanie. Využívala na to družicu Eutelsat I-F5 (21,5° E) a frekvenciu 11,097 GHz. Z tejto družice vysielal aj Kabel plus. Už po mesačnej testovacej prevádzke DCTV sa vyskytli problémy so šírením signálu. Televízia údajne pre zlú kvalitu satelitného signálu opustila Eutelsat I-F5 a prešla na šírenie svojho programu prostredníctvom 50. bratislavského kanála (vysielač Kamzík). Do ukončenia vysielania sa jej nepodarilo obnoviť satelitné vysielanie. Keďže mimobratislavské káblové spoločnosti nemali odkiaľ naberať signál, DCTV prišla o mulitregionálny charakter a aj o 350 000 domácností s káblovou prípojkou.


1.4 VTV

VTV (pôvodné a nové logo)    Po dlhodobom prerušení, resp. ukončení vysielania DCTV neostal trh bez súkromných televízii. V éteri sa objavila regionálna stanica TV Sever, ktorej signál prekračoval hranice Žiliny. Avšak prvou televíziou s celoštátnym pokrytím – neberúc do úvahy satelitné vysielanie DCTV počas skúšobnej prevádzky – bola VTV. Tá začala vysielať v sobotu 22. apríla 1995. Držiteľom licencie T/34 bola žarnovická spoločnosť VTV cable tv, s. r. o., na čele s podnikateľmi Pavlom Vargom, Vladimírom Poórom, Karolom Kabátom, Jánom Izákom a Bohuslavom Gécim.
    VTV šírila signál prostredníctvom satelitu Eutelsat II-F2 na nekódovanej analógovej frekvencii 10,972 GHz. Spočiatku nemala povolenia na voľné satelitné vysielanie, no čoskoro ho od RVR dostala. Vysielanie sa dostávalo k divákom aj prostredníctvom káblových prípojok, ktorými v roku 1995 disponovalo 19,4 % domácností (príloha C, tabuľka C.5).
    VTV si pred spustením vysielania si stanovila sedem zásad:
1. VTV chce byť pohotová a hodnoverná stanica.
2. Čo VTV zverejňuje, za to aj zodpovedá. Práve tak za to, čo zamlčuje.
3. Program VTV je koncipovaný pre širokú divácku obec. Nielen pre záujmové skupiny.
4. VTV nechce indoktrinovať. Chce informovať.
5. VTV šíri aj správy senzačné. Nie však senzácie, ktoré nie sú správami.
6. VTV bude prispievať k zvecneniu politiky. Šíriť správy znamená vysielať skutočnosť.
7. VTV nepodľahne všeobecnému negativizmu masmédií. VTV má ambíciu koncepčne iniciovať pozitívne myslenie.
    V projekte pre licenčnú radu iniciátori myšlienky VTV konštatovali: „Podnikateľský plán spoločnosti VTV cable tv s. r. o. vychádza zo štatútu stanice – svoje finančné zdroje bude nachádzať na mediálnom trhu formou prijímania objednávok na reklamu a inzerciu, resp. uchádzať sa o sponzoring vybraných programových titulov.“  S dodatkom, že „konkurenčné prostredie pre nový, programovo a technologicky dynamický mediálny subjekt je veľmi priaznivé.“
    Pracovisko televízie malo byť podľa žiadateľov o licenciu vybavené najmodernejšou digitálnou technikou. Prechod na formát obrazu zo 4:3 na 16:9 mohli údajne uskutočniť okamžite bez ďalších investícií.


1.5 Markíza

    V čase, keď VTV ohlasovala štart vysielania, vznikala televízia Markíza. V roku 1995 sa rozhodovalo, kto získa frekvencie po federálnej TA 3. Uchádzali sa o ne TV Sever, MAC TV, TV 3 Slovakia a Markíza Slovakia. Práve Markíza Pavla Ruska dostala od Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie zelenú. Sieť vysielačov tretieho programu STV pokrývala 22 % územia Slovenska. Markíza plánovala naplno využiť 360-dňovú lehotu, v ktorej musela spustiť vysielanie, aby v spolupráci so Slovenskými telekomunikáciami zvýšila dosah až na 65 %.
    Štatutármi spoločnosti Markíza Slovakia boli  Sylvia   Klaus-Volz a Pavol Rusko, ktorý zároveň zastával funkciu riaditeľa. Televízia vznikla za finančnej spoluúčasti nadnárodného mediálneho koncernu CME Media Enterprises B.V. a bola sestrou českej Novy. Vysielať začala 31. augusta 1996. Markíza rýchlo získala náskok voči verejnoprávnej aj súkromnej konkurencii. Dodnes je lídrom na trhu a zatiaľ sa ju nikomu nepodarilo prekonať.
    Analýza Markízy nie je predmetom tejto diplomovej práce, vyžadovala by si nepomerne väčší priestor. Preto sa jej budeme venovať iba okrajovo.


1.6 Luna

TV Luna    Spoločnosť WN DANUBIUS FILM na slovenský mediálny trh vstúpila ešte raz. Po zániku DCTV prišla o licenciu na televízne vysielanie, ale na základe súdneho rozhodnutia jej ju Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie v júni 1998  vrátila späť. Zástupcovia spoločnosti požiadali licenčnú radu o posunutie obligátnej 360-dňovej lehoty, dokedy musela začať vysielať ich televízia. RVR tejto žiadosti vyhovela a stanovila konečný termín štartu novej stanice Luna do 1. januára 2000.
    Za televíziou stáli Peter Sedlák, Dušan Milko a Vladimír Matušek. Úvodné investície predstavovali 450 000 000 korún. Luna mala s jej vtedajším finančným zázemím vydržať tri roky. „Zdroje sú rôzne. Je to často spomínaný úver z Devín banky a spoločnosť má základné imanie. Technológiu máme na lízing,“  potvrdil riaditeľ Sedlák (kapitola 5.4).
    Už pri pridelení licencie zástupcovia Luny deklarovali, že vysielanie by mali spustiť do Vianoc 1999. Presný termín niekoľkokrát menili, až napokon stanovili 27. november a ten aj dodržali. Pred štartom mali údajne problémy so stavebnými povoleniami a preto sa medializovalo viacero termínov.
    Podľa údajov licenčnej rady disponovalo v roku 1999 káblovou televíziou 36,6 % domácností. Luna do štartu vysielania stihla zmluvne dohodnúť 96 % prípojok. Na prelome októbra a novembra uzavrela kľúčovú zmluvu s najväčším káblovým operátorom UPC Slovensko a pridruženými spoločnosťami. Dva týždne pred ostrým štartov vysielala skúšobné selfpromo. Operátori získavali signál z kódovaného kanála na družici Intelsat 707 (1° E).
    Luna si stanovila cieľ osloviť majetnejších divákov vo veku 14 – 49 rokov a tomu prispôsobiť aj predaj reklamy: „My chceme byt o niečo profesionálnejší a kreatívnejší ako Markíza,“  povedal riaditeľ obchodného oddelenia Martin Hoffman. Za december 1999 predala vysielací čas v celkovej sume 44 miliónov korún. STV 1 získala 80 miliónov a Markíza 390 miliónov. „Ako dodal [Peter Sedlák – pozn. autor], nová televízia bude konkurenčná, pokiaľ ide o cenu reklamného vysielacieho času. Napríklad 30-sekundový reklamný spot bude stáť do 40 000 korún, čo je podľa neho oveľa výhodnejšia cena ako v ostatných televíziách.“  V prvých mesiacoch sa pri 50-percentnom pokrytí plánovala sledovanosť maximálne 12 %.


1.7 Global

TV Global    Lokálna košická televízia Naša požiadala Radu SR pre rozhlasové a televízne vysielanie o zmenu licencie. Rada jej vyhovela a Naša mohla od septembra 1998 vysielať kódovane cez satelit, aby tak kábloví operátori na celom Slovensku dokázali preberať jej signál. Inovovaný program malo začať spolutvoriť viacero lokálnych televízií a vysielať ho pod názvom TV Naša Global. „Na Slovensku je štyridsať držiteľov licencií pre lokálne a mestské televízie. Šesťstotisíc domácností je pripojených na káblové prípojky alebo s možnosťou sledovať lokálne terestriálne vysielanie, ako sú napríklad TV Naša, TV Vega v Prešove či TV Tatry v Poprade. Ak by sa k tomu pridala televízia v Žiline a Bratislave, mohli by sme dosiahnuť trh, aký v súčasnosti pokrýva TV Markíza,“  povedal pre ekonomický týždenník Trend riaditeľ a spolumajiteľ TV Naša Marcel Děkanovský. Okrem TV Naša sa z legislatívnych dôvodov zmenili tiež licenčné podmienky 12 partnerských staníc z Asociácie mestských a lokálnych televízií.
    Plánovalo sa využiť káblové rozvody aj lokálne terestriálne vysielače. Každý zúčastnený mal z toho ťažiť: „Príjmy z reklám sa budú rozdeľovať medzi všetky spoločnosti zapojené do projektu spoločného vysielania. Rozdeľovať sa budú podľa kľúča, ktorý zohľadňuje, koľko divákov televízia oslovuje.“
    Licenciu TV Global vlastnila spoločnosť Marcela Děkanovského MAC TV. „Navŕšením kapitálu do spoločnosti vstúpili 44 percentami investorská spoločnosť Global Television Network New York z USA a päť percent vlastní spoločnosť Gema RTV Hradec Králové. Podobne MAC TV vlastní päť percent českej sesterskej Geme, kde sú rovnakí zahraniční investori.“  Global bol sestrou českej TV Galaxie. Počítalo sa so spoluprácou, česko-slovenským vysielaním, spoločným nákupom akvizícií a získaním špecifických inzerentov.
    Začiatkom roka 1999 publikoval časopis Trend materiál s titulkom Spoločnosť Horizont Slovakia má ambíciu vytvoriť silnú mediálnu skupinu. „Stala sa vydavateľom denníka Trhák, týždenníka TV Komplet, mesačníka Lišiak a majiteľom spoločností, ktoré prevádzkujú vysielanie Rádia Koliba, Rádia Východ a Televízie Tatry.“  Zástupca prezidenta Horizont Slovakia Ivan Horský vyhlásil: „Ambíciou seriózneho podnikateľa je uzavrieť celý kruh televízia – rozhlas a tlač, lebo jedine tak môže byť úspešný.“  Tak sa aj stalo v máji 2000, kedy nebankový subjekt vstúpil ako spoločník do MAC TV. Novým konateľom sa stal popri Děkanovskom Brian Lipták.
    Global začal v Košiciach vysielať 25. februára 2000 a inde 1. apríla. Do projektu sa v úvode zapojilo 20 staníc združených v projekte ALTEV. Vytvorenie spoločného reklamného času sa v roku 2000 nezrealizovalo.


1.8 Ostatné televízie

TA3    Na Slovensku vzniklo viacero multi-regionálnych televízií – TVA, Nautik apod. Nie sú však predmetom diplomovej práce.
    Za zmienku stojí spravodajský kanál TA3. Názov prevzal po verejnoprávnej televízii TA 3 (pozri kapitolu 2.1), inak s ňou nemá nič spoločné. Prvý riaditeľ Martin Lengyel využil skutočnosť, že značku, ktorá je zároveň aj slovnou hračkou, si nikto predtým nezaregistroval.
    TA3 mimoriadne vysielala 11. septembra 2001 v bratislavských káblových rozvodoch, kedy informovala o teroristickom útoku na USA. Ostrý štart sa uskutočnil 23. septembra 2001. Výhodou TA3 bolo, že práve v tých dňoch prerušila vysielanie Luna. Diváci teda nemuseli hľadať spravodajskú televíziu na iných kanáloch, ale kábloví operátori ju rovno zaradili namiesto Luny. Do TA3 rovnako tak prešli viacerí redaktori zo zanikajúcej Luny, čo výrazne posilnilo spravodajský tím hneď od začiatku vysielania.

Os 1 Chronológia slovenských TV (okrem federálnych okruhov ČST/F 1)
 Chronológia slovenských TV (okrem federálnych okruhov ČST/F 1)
 

2 Personálne obsadenie

2.1 Verejnoprávna intendancia

    Programový okruh TA 3 patril pod Slovenskú televíziu. Kanál riadili formou tzv. intendancie. Na čele nestál riaditeľ, ale intendant. Ešte v čase, keď mal program pre Slovensko niesť označenie OK 3 rovnako ako v Česku, uvažovalo sa o takejto štruktúre zamestnancov: 1. intendant, 2. zástupca indendanta, 3. hlavný ekonóm, 4. vedúci vysielania, 5. tajomník redakcie, 6. redaktor skladby, 7. plánovanie výrobných kapacít, 8. vedúci vysielacích zmien, 9. vedúci výrobného štábu, 10. redaktor slovenského znenia, 11. redaktor regionálneho magazínu, 12. sekretárka.  Výroba regionálneho magazínu a tlmočenie zahraničných obsahov mali fungovať prevažne vo vlastných kapacitách. Prvého októbra sa mala z HRP, konkrétne oddelenia skladby programu, delimitovať pre OK 3 jedna pracovníčka skladby a jedna finišérka, jedna pracovníčka z ÚFZV a jedna pracovníčka z útvaru plánovania výroby.
    V roku 1990 poverili vedením úseku programu OK 3 Otta Bartoňa, šéfdramaturgičkou sa stala Marína Juríčková. Materiál s názvom Návrh programového ústredia, ktorý prerokovalo kolégium riaditeľa ST v auguste 1990, rátal s ôsmimi členmi personálu (šéfredaktor OK 3, zástupca šéfredaktora, vedúci výroby, vedúci výrobného štábu, vedúci sekretariátu, administratívny pracovník, redaktor, pracovník skladby programu) a spoluprácou s 15 pracovníkmi ST a externým právnikom. V druhej etape bolo naplánované rozšírenie o sedem zamestnancov OK 3 a v tretej o ďalších osem. Posledné dve etapy sa neuskutočnili. Keď vznikla televízia TA 3, indendantom bol Otto Bartoň a jeho zástupcom Jaroslav Juríček. Vysielanie zabezpečovalo menej než desať pracovníkov. Niektoré zdroje uvádzajú päť, iné deväť.


2.2 Prví zamestnanci multiregionálnej súkromnej televízie

    DCTV vysielala iba niekoľko mesiacov a jej personálne obsadenie bolo skromné. Televíziu riadil Walter Nittnaus, štatutár WN DANUBIUS FILM ako držiteľa licencie. Funkciu programového riaditeľa zastával Dušan Rapoš. Spomedzi moderátorov sa zachovali záznamy napríklad o Františkovi Výrostkovi, ktorý uvádzal súťaž Gól sem, gól tam.


2.3 Zamestnanecké štruktúry

    VTV začala vysielať 22. apríla 1995. „Na čele manažmentu je Bohuslav Géci ako prezident, nasleduje Ján Izák ako viceprezident a Marcel Šustek, riaditeľ divízie programu,“  uvádzalo sa v reklamnom bulletine. Dnes už zaniknutá webstránka www.vtv.sk uvádzala nasledovnú štruktúru oddelení: sekretariát riaditeľa – vedúci reklamy – reklama – technika – vedúca produkcie – vedúca spravodajstva – centrálny dispečing – produkcia – magazíny – akvizícia. V porovnaní s DCTV mala VTV viac zamestnancov a z toho dôvodu aj rozvetvenejšiu personálnu štruktúru.
    Za päť rokov existencie sa vo VTV vystriedalo viacero ľudí. Históriu VTV začal písať napríklad legendárny Dušan Gabáni, ktorý zakladal športovú redakciu. Divíziu manažmentu do roku 1996 riadil Igor Čekirda, dnešný riaditeľ TA3 pre stratégiu a rozvoj. Vo VTV pôsobil aj niekdajší šéf spravodajskej TA3 Martin Lengyel: „Bol to zaujímavý projekt a dali mi možnosť vytvoriť zahraničné spravodajstvo,“  povedal pre Domino Fórum. 19. februára 1996 zložil funkciu šéfredaktora spravodajstva. Neskôr odišiel do Twistu: „Predtým v STV a VTV som zažil, čo znamená ovplyvňované spravodajstvo, a nechcel som si to zopakovať.“
    V spravodajstve VTV pôsobili ľudia, ktorí neskôr našli uplatnenie v iných televíziách. Boli to napríklad Marek Trubač, Monika Ščevovichová, Ľubomíra Oravová alebo Barbara Štefanovičová. V športovej redakcii pracovali aj Mario Porubec, Peter Hollý alebo Petra Ázacis. Politickú publicistiku uvádzala Anna Vargová, Boris Zala a „svojrázny politológ“  Sergej Chelemendik, raňajkové či mládežnícke vysielanie Marek Ružička, Karin Haydu, Katarína Brychtová, Marián Greksa a mnohí ďalší.
    Podobne ako VTV, aj neskoršia Luna zamestnávala stovky zamestnancov – pri štarte v roku 1999 to bolo asi 250 ľudí, neskôr sa počet znížil. Televízii šéfoval Peter Sedlák, program riadil Sergej Michalic. Zo skúsených televíznych pracovníkov bola v manažmente Mária Sedláková.
    Už v septembri 1999 pracovali na príprave spravodajstva dve desiatky redaktorov. Do štartu vysielania sa mal počet rozšíriť na 35. Počas existencie televízie sa v spravodajstve vystriedali Marek Trubač, Oľga Dúbravská, Ľubomír Straka, Peter Bielik, Jaroslav Zápala, Jozef Dúbravský, Benita Žiaková (Tettingerová), Václav Bevelagua, Marianna Tökölyová-Paščáková, Zuzana Hajdu, Mario Porubec v športe, Boris Urbančík ako vedúci vydania či Anna Ghannamová ako šéfredaktorka. Publicistiku uvádzal napríklad Ján Fülle a Anna Vargová. Tvárami zábavy Luny boli Milan Markovič, Eva Pribylincová, Richard Stanke, Maroš Kramár či Richard Müller. Na obrazovke sa objavovali tiež Katarína Brychtová, Dano Dangl a Petra Polnišová.
    V druhej fáze, keď Luna masívne spúšťala hudobné vysielanie, prizvala na pomoc Martina Sarvaša, ktorý novinku manažérsky zastrešil. Hudobné bloky robil Martin „Pyco“ Rausch, moderovali ich napríklad Marek Ružička, Andrej Bičan alebo Katarína „Katika“ Žitniaková.
    Global spolupracoval s ľuďmi z regionálnych staníc. Televíziu riadil Marcel Děkanovský. Tvárami Globalu boli Ľuboš Sarnovský, Lenka Čviriková-Hriadelová, Andrea Pálffy-Belányi. V športe pôsobil napríklad Mario Porubec, v spravodajstve Igor Doval. Mnoho ľudí zo súčasnej JOJ pracovalo predtým v Globale.


3 Programové ciele pred začatím vysielania

    Programová ponuka patrí medzi kľúčové faktory rozhodujúce o existencii každej televízie. Nestačí len mať pokrytie, ak absentuje schopnosť poskytnúť divákom relácie, ktoré by ich zaujali a priniesli požadovanú sledovanosť. So sledovanosťou idú ruka v ruke príjmy z reklamy. Platí priama úmera – čím menej divákov, tým menej inzerentov. Reklama je pritom jediným zdrojom financovania súkromných médií a významne sa podieľa aj na rozpočtoch mnohých európskych verejnoprávnych vysielateľov, vrátane slovenského.
    Celodenný vysielací blok je rozdelený do niekoľkých časových pásiem v závislosti od ich diváckeho potenciálu (príloha D). Vo všeobecnosti platí, že ľudia trávia najviac času pred televízormi cez víkendy a vo večerných hodinách. Tieto prime-timové okná majú najvyššiu sledovanosť a teda aj najlepšiu šancu pritiahnuť inzerentov. Programové oddelenia médií sem spravidla zaraďujú ťažiskové projekty vlastnej tvorby, osvedčené seriály či masovo sledovateľné filmy. Ešte poznáme off-time, čiže „vysielací čas, počas ktorého sa pri obrazovkách v zásade nenachádza také množstvo divákov, aby televízia mohla osloviť majoritnú skupinu.“  Po ňom nasleduje access-prime, kedy si diváci postupne sadajú za obrazovky. Access-prime sa začína asi o 17.30. Po večernom prime-time medzi 22.00 a 23.30 prichádza blok late-prime: „U nás sa s ním ťažšie narába kvôli odlišnému životnému štýlu.“
    V období vzniku duálneho televízneho systému na Slovensku bola tvorba vysielacích štruktúr, čiže programming, odkázaná viac na ľudský úsudok než relevantné dáta. Pracovníci z prostredia televízií občas nasadzovali tituly do vysielania metódou pokus – omyl. Meranie sledovanosti totiž nefungovalo na sto percent – k dispozícii bol denný kontinuálny výskum STV a neskôr VISIO, ktorý sa realizoval formou poštových zásielok. Poskytoval výsledky s dvojtýždňovým oneskorením, navyše skreslené zábudlivosťou respondentov a zastaranou metodikou. Dnešné peoplemetrové prieskumy nie sú presné na 15 minút ako takzvaná denníčková forma z minulosti, ale na sekundy. Výstupy z nich sú k dispozícii prakticky okamžite. Vďaka tomu môžu programeri vyhodnocovať výsledky v najkratšom možnom čase a robiť operatívne zmeny, aby dosiahli vyššiu sledovanosť a udržali, resp. navýšili objem reklamy.
    Programové oddelenia dnešných televízií na Slovensku zavádzajú vyhodnocovanie výkonnosti relácií, ktoré okrem sledovanosti berie do úvahy aj náklady spojené s ich výrobou, reklamnú odozvu a pod. Vďaka tomu môžu znižovať náklady televízie pri zachovaní celkovej kvality programu.
    Vysielacia štruktúra kedysi vznikala na základe nepresných dát sledovanosti, výkonnosť sa neposudzovala s takou precíznosťou ako teraz. Ak by absentovali aj kvalitní televízni pracovníci, mohli by vzniknúť neštandardné vysielacie schémy a kompetentní by sa dopúšťali viacerých chýb. Nákladné projekty nedosahovali požadované výsledky, tvorili sa straty a to malo za následok kumulovanie ďalších a ďalších problémov. Aj z tohto dôvodu sa väčšina zaniknutých staníc dostala už po pár mesiacoch do mnohomiliónovej straty a nevedela dosiahnuť zisk. Prvotné vysielacie plány sa postupne vzďaľovali realite, až sa napokon programová štruktúra výrazne deformovala. Príkladom je DCTV s ambíciou vysielať informácie pre zahraničných krajanov.


3.1 Medzinárodné a regionálne vysielanie

    Ešte v roku 1990 sa pripravoval tretí okruh verejnoprávnej televízie na Slovensku s rovnakým názvom ako v Česku – OK 3 (kapitola 2.1). Programové plány sa mali realizovať denne od 17. do 23. hodiny. Základom mala byť pevná štruktúra platná vždy na jeden kalendárny rok. V dlhodobom horizonte sa kalkulovalo s troma etapami – vytvorenie vysielania (1991), odskúšanie (1992) a zriadenie vysielania/rutinná prevádzka (1993):
V 1. etape – typová štruktúra odzrkadľuje využitie ponúk zahraničných televíznych spoločností a začína sa pravidelné týždňové (1 x v týždni) vysielanie pre regióny (pre začiatok 15 až 25 minútový spravodajský magazín).
V 2. etape – ostáva typová štruktúra postavená na ponuke zahraničných televíznych spoločností, pravidelné týždenné regionálne vysielanie sa rozšíri o ďalší deň v týždni, okrem toho sa rozšíri ponuka o ďalší jazykový kurz v čase od 18.00 do 18.30 hod. S vlastníkmi autorských práv začneme skúšobné spoločné podnikanie – joint venture.
V 3. etape – v spevnenej vysielacej štruktúre zahraničných ponúk rozšírime vysielanie pre regióny na krátke každodenné flešové spravodajstvo z regiónu a ak nám to podmienky dovolia, budeme pripravovať regionálne magazíny trikrát do týždňa. Prostriedky, získané vlastnou činnosťou využijeme na prípravu náročnejších vlastných umeleckých projektov.
    Jedným z dvoch programových pilierov slovenskej OK 3 mali byť preberané programy v oblasti kultúry (otvorené okná do Európy), informácií (otvorený prístup k informáciám z diania v ČSFR, v Európe a vo svete), vzdelávania (rozširovanie jazykových znalostí) a zábavy, oddychu (šport, hudba, zábavné žánre). Druhým pilierom sa mali stať pôvodné programy – lokálne (na rozvíjanie občianskych aktivít v aglomeráciách s príjmom OK 3), vzdelávacie (jazykové kurzy, základy výpočtovej techniky, marketingu a manažmentu) a kultúrne (oživenie a šírenie tradícií regiónov). „Družicová služba OK 3 usiluje o správcovstvo ÚPST – sieť ústr. sov. televízie pre šírenie družicových programov zo zahraničia tak, aby mohla zabezpečovať rozšírenie programovej ponuky o nové programové zdroje s cieľom otvoriť sa svetu, otvoriť priestor pre vzájomné spoznávanie sa. Ústredným mottom vysielania je každý program pre niekoho.“
    OK 3 mala preberať programy šiestich zahraničných staníc – po anglicky CNN (aktuálne, opakované spravodajstvo), Screensport (športové prenosy a spravodajstvo) a MTV (hudba, klipy), po francúzsky TV 5 (program pre celú rodinu) a La Sept (filmy, umelecky náročný program) a po rusky ÚPST (relácie Vremja, Vzgliad, na 10 neobsadených frekvenciách aj ostatné).
    Keď už u našich západných susedov v roku 1991 vysielala OK 3, projekt slovenského programu sa premenoval na TA 3. Medzinárodné a regionálne vysielanie ako hlavné ciele však zostali. Tretí okruh verejnoprávnej Slovenskej televízie vznikal postupne. V prapočiatku bolo hodinové lokálne vysielanie KTV 27 z Košíc, neskôr sa pridal preberaný program francúzskej stanice TV 5. Bratislavské štúdio tiež rokovalo so zahraničnými partnermi o bezplatnom poskytnutí programov alebo ich výhodnom komerčnom využití.
    Dramaturgička TA 3 Marína Juríčková pár mesiacov pred spustením okruhu skonštatovala: „Vychádzame z ponuky televíznych spoločností CNN, MCM, TV 5 Europe, Sat 1, La Sept, Deutsche Welle, CFI, Worldnet, GOS/Teleradio, Screensport, Eurosport a ďalších.“  Ponuka zo strany zahraničných televízií sa však v porovnaní s experimentálnym vysielaním OK 3 zúžila: „Známa eufória z našej zamatovej či nežnej revolúcie je už trochu preč, svet je voči nám orientovaný už trochu inak.“  No napriek tomu získavali nové kontakty, rozpracovaná bola napríklad spolupráca s britskou spravodajskou stanicou SKY News.
    Program závisel od toho, čo poskytnú zahraniční partneri. V TA 3 nemohli postupovať bežným spôsobom – najskôr si vytipovať skupinu ľudí, ktorú chcú osloviť, a potom pre nich vyrobiť vlastnú tvorbu alebo zakúpiť akvizície. Tretí okruh STV musel čakať, čo odvysielajú v zahraničí, prijať to cez satelit a odvysielať. Nešlo o štandardný nákup programov a systém už vtedy narážal na právne problémy. Stanica TA 3 nekomunikovala s distribučnými spoločnosťami, ale jednoducho preberala program, ktorý zakúpil niekto iný – ako napríklad filmy vysielané na RTL Plus. Rozhodovacie právomoci sa obmedzovali iba na to, ktorému zmluvnému partnerovi venovať aký priestor, ktorú časť vysielania od neho preberať, ktorú titulkovať a ktorú simultánne tlmočiť.


3.2 Rodinne zameraný obsah

    „Vysielať program, pri ktorom si oddýchne celá rodina,“  takto definoval ciele Danubius Cable Television jej generálny riaditeľ Walter Nittnaus. Dopustil sa však dvoch chýb. Po prvé, ako cieľovú skupinu si určil všetky vekové kategórie – pričom pri 4-hodinovom dennom vysielaní nemal šancu osloviť každého; vyžadovalo by si to nepomerne väčší časový rozsah. Po druhé, okrem domáceho obecenstva chcel osloviť aj divákov v zahraničí. Očividne však išlo o imidžovú záležitosť založenú na fakte, že televízia spočiatku vysielala cez satelit. Ak by to myslel vážne, potreboval by seriózny biznis plán, stratégiu expanzie na medzinárodné trhy, jasne zadefinovanú cieľovú skupinu a najmä globálnych inzerentov. Ničím z uvedeného však rodinná televízia (jej slogan bol „family televison“) DCTV nedisponovala. V susednej Českej republike úspešne fungovala Nova a bolo len sotva pochopiteľné, prečo sa manažéri DCTV nevybrali podobnou cestou.
    Namiesto nasledovania českého modelu preferovali majitelia DCTV televíziu založenú na akýchsi vyšších princípoch – nepropagovať násilie, byť proeurópsky, proslovenský, multigeneračný a navyše aj kultúrny.
    „Každý deň sa bude vysielať animovaný detský film, seriál pre mládež, seriál pre dospelých a celovečerný hraný film. Americké filmy by nemali predstavovať viac ako polovicu a každý týždeň bude aspoň jeden slovenský alebo český film. Večer sa zavŕši vlastnou publicistickou reláciou: v pondelok – Čo nás páli, v utorok sa striedajú Auto-moto, Ekonomický magazín, v stredu Krimi magazín a Športový magazín, vo štvrtok Film a video, v piatok striedavo Klub pre ženy a Klub pre pánov. V piatok [programeri DCTV – pozn. autor] zaradia ešte publicistiku Medzi nebom a zemou v alternácii s erotickými poviedkami. Program cez víkend obohatí rodinný seriál, prírodopisné filmy, televízna klasika, show program a slovenský film. Publicistické relácie budú zamerané na aktuálne problémy a chcú ponúknuť vysielací čas jednotlivým ministerstvám a inštitúciám, ktoré by si vyrobili vlastné materiály propagujúce ich činnosť a zámery. Pretože vysielanie pokrýva veľký priestor mimo územia Slovenska, kde tiež žije veľa Slovákov, môže byť program DCTV dôležitým spojivom s domovom. Uvažujú tiež poskytnúť vysielanie na promptné informovanie krajanov, ale najmä slovenské zastupiteľské orgány monitorovaním dennej tlače a inými formami. Podľa výskumov môže program zaujať päť miliónov divákov.“
    Nittnaus uvažoval o partnerstve so susedným médiom. „Nezanedbateľnou skutočnosťou je vysielanie aj na území Českej republiky nielen pre Slovákov, ktorí tam žijú. Chystajú sa spolupracovať s českou súkromnou stanicou NOVA.“
    Vo výhľade boli aj aktivity na poli kultúry: „Danubius Cable Television sa prihlási do akcií UNESCO pri príležitosti storočnice kinematografie a zaradí do vysielania najhodnotnejšie slovenské diela, ktoré sú zaradené do Filmovej pamäti sveta.“
    Ostrému štartu predchádzalo mesačné pokusné vysielanie. Jeho cieľ nikdy nebol definovaný. Ako sa neskôr ukázalo, toto obdobie tvorilo nezanedbateľnú časť histórie DCTV. Stanica totiž vysielala len štyri mesiace.


3.3 Ponuka nedostatkových programov

    Druhá súkromná slovenská multiregionálna televízia VTV vydala pred štartom sedem hlavných zásad. Číslo 4 sa týkalo programu: „Program VTV je koncipovaný pre širokú divácku obec. Nielen pre záujmové skupiny.“  Stanica mala v pláne vysielať správy, publicistiku, dokumenty, šport, zábavu, detské či mládežnícke relácie a podľa vlastných slov aj atraktívne filmové tituly. V dokumentoch predložených licenčnej rade tvrdili, že VTV bude klásť najväčší dôraz na „premyslenú štruktúru svojho vysielania“. Spomínala sa kombinácia akýchsi nedostatkových programov a komparácie s televíznymi stanicami susedných krajín.
    „Veľký dôraz kladie programová štruktúra stanice VTV na špecifikum, ktorým sa líši jej program od všetkých iných televíznych programov, ktoré sú v dosahu antén potenciálneho diváka: je to princíp dennej programovej štruktúry. Každý deň v rovnakom čase bude stanica VTV ponúkať svojim divákom rovnaký programový typ. Meniť sa bude vždy len vnútorný obsah tej-ktorej rubriky.“  Je namieste pripomenúť, že televízia neobjavila nič nové, keďže podobný model bol už vtedy bežným štandardom. Prekvapivo a úplne nepochopiteľne takto plánovala vysielať iba úvodných šesť mesiacov – údajne aby sa divák mohol ľahko zorientovať „v spleti ponúkaných programov iných televíznych spoločností.“  Ale čo potom – chcela ľudí zmiasť? Tým totiž kompetentní z VTV naznačili, že po uplynutí úvodnej fázy si sami zneprehľadnia programovú schému a pôjdu proti základnému princípu diváckeho návyku. Prvotná myšlienka bola dobrá – kopírovanie zahraničných vysielacích modelov sa im mohlo vyplatiť, keďže televízie v mediálne vyspelých krajinách doposiaľ nič lepšie nevymysleli. Avšak plán opustiť po určitom čase tento osvedčený model svedčí o amaterizme, s akým zakladatelia televízie pristupovali k formovaniu programových plánov.
    V projekte počítala VTV s ustálenou týždennou štruktúrou. Ranné a dopoludňajšie vysielanie tvorili magazíny. Od 12.10 do 16.00 sa nemalo vysielať. Potom boli na programe vlastné relácie a magazíny. Večer nasledovali správy, filmy a relácia Variácie (príloha B).
    Víkendové vysielanie malo byť podobné. Zmeny sa predpokladali iba v podvečernom access-prime, kedy chcela VTV osloviť detského diváka a prevažne mužských priaznivcov športu (príloha B).
    Schému medzi 18.00 a 2.00 chcela mať VTV rovnakú počas celého týždňa. Nedeľa nebola výnimkou. V tento deň zachovala rovnako ako v sobotu vysielanie pre deti a športových fanúšikov. Zároveň posilnila detské vysielanie ráno a napoludnie (príloha B).
    Prvotná vysielacia štruktúra protirečila samotnej televízii. V jej projekte sa totiž v úplne prvej vete doslova uvádzalo: „Televízna stanica VTV je súkromná komerčná stanica, ktorá si kladie za cieľ vysielať v slovenskom jazyku celodenný žánrovo širokospektrálny televízny program.“  Slovo „celodenný“ sa však vylučuje s takmer 4-hodinovou prestávkou od 12. do 16. hodiny, a to každý deň okrem soboty. Odhliadnuc od nočnej prestávky, ktorú možno ospravedlniť vtedajšou praxou verejnoprávneho konkurenta.
    S výnimkou piatka v programe absentovali seriály, teda typický prvok všetkých širokospektrálnych televízií. Základ tvorili filmy a vlastná tvorba. Takýto mal byť charakter jednotlivých relácií a filmov:
135 PLUS. Spravodajsko-zábavné pásmo, vysielané v skorých ranných hodinách – televízia k raňajkám.
Teletrh. Moderované spravodajsko-informačné pásmo, obsahuje: ponuku a dopyt na pracovnom trhu v SR, najaktuálnejšie obrazové spravodajstvo zo sveta v anglickom jazyku, následne o hodinu neskôr v slovenskom jazyku, inzertné texty, všeobecno-informatívne texty v rámci tzv. služieb verejnosti (t. j. neplatené oznamy napr.: programy divadiel, kín, predpoveď počasia, zjazdnosť ciest, bankové informácie a pod.), okrem toho niekoľko oddychových „predelov“. Dramaturgia ráta aj možnosťou špecializovaných oznamov organizácií, finančných inštitúcií a pod.
Infoblok. Pásmo vzdelávacích, populárno-náučných a vedecko-technických relácií, jazykových kurzov, spravodajstva a pod.
Klub podnikateľa. Pásmo aktivizačných šotov, v ktorom v podobe teleshopingu záujmová skupina malých a stredných podnikateľov ponúka svoje výrobky a služby. Dramaturgia relácie pripraví aj pásmo krátkych informačných šotov, ktoré poskytnú návod malým a stredným podnikateľom na vybavovanie colných náležitostí, daňových povinností, termínovníky splatnosti poplatkov, všeobecné právne normy pri podnikaní a pod.
TeenAge. Kontaktná zábavnosúťažná relácia s hudbou, priamymi vstupmi divákov, súťažami o vecné ceny, príspevkami poradcov vo veciach mladosti – pre mládež od 12 rokov. Moderátormi relácie budú poslucháči hereckého odboru bratislavského Konzervatória. Štruktúra relácie je rovnaká po celý týždeň – mení sa len v nedeľu, kedy sa relácia venuje len hudbe. Dramaturgia relácie ráta s najrôznejšími aktivitami v oblasti nahrávok tzv. akustických koncertov tak, aby sa oživil záujem mládeže o pôvodné formy interpretácie hudobných diel.
Magazíny. Sedem typov televíznych magazínov, ktoré budú v presne definovanej štruktúre vysielané v ten istý deň v týždni – magazín o filme, kultúrne magazíny, automobilistický magazín, zábavné magazíny domácich tvorcov, zábavné magazíny zahraničných tvorcov, skrytá kamera a amatérske „black-outy“, prírodopisné magazíny.
Hlásnik. Formálne a obsahovo dynamický typ spravodajskej relácie, založený na osobnom videní udalostí dňa, sprostredkovaný výpoveďami osobností politickej, ekonomickej a spoločenskej elity.
Večerný film. Dramaturgicky definovaný, žánrovo voľne koncipovaný program uvádzania filmových diel na televíznu obrazovku. Rubriky: 1. pondelok – akčný film, 2. utorok – európska kinematografia, 3. streda – festival filmových škôl, 4. štvrtok – český film, 5. piatok – tv. seriál, 6. sobota – komédia, 7. nedeľa – zlatý fond, resp. alternatívne kino).
Obrazové noviny. Štandardné obrazové spravodajstvo, ktoré vo flashovitej forme zaznamená udalosti dňa v zahraničí a v športe.
Variácie. Pravidelná každovečerná „talkshow“, v ktorej hostiteľ bude za priamej diváckej spoluúčasti cez telefón spovedať svojho hosťa. Výnimku tvorí pravidelná pondelňajšia „Pozvánka do divadla“ – preberané divadelné predstavenie z niektorého slovenského divadla (pondelok – Pozvánka do divadla, utorok – Svet športu, streda – Zamyslenie, štvrtok – Zábavné talkshow, piatok – Do prvej krvi – jeden politik a dvaja moderátori, sobota – Magické zrkadlo, nedeľa – Osobnosti nielen o politike).
Nočný film. Filmy pre polnočnú chvíľu – t. j. ľahšie, nenáročné žánre, ktoré si nekladú veľké nároky na pozornosť resp. sústredenosť diváka.
Detská sobota a nedeľa. Pásmo detských televíznych seriálov, kombinované s filmovými resp. televíznymi encyklopedikami, cestopisnými a prírodopisnými seriálmi. Animovaná tvorba pre deti a mládež.
Športové popoludnie na sobotu a nedeľu. Publicistika, ktorá pracuje so športovou tematikou – z domáceho ale aj zahraničného prostredia. V relácii rátame aj s uvedením repríz motoristického magazínu, resp. týždenných sumárov športových udalostí. Táto rubrika má vytvoriť redakčné, technické a programové predmostie na budúce športové spravodajstvo resp. priame prenosy zo športových podujatí.
VéTeVláčik. Pravidelné nedeľné vysielanie určené deťom od troch rokov – s rozprávkami, pesničkami, informáciami a súťažami.
Tourclub. Magazín o cestovnom ruchu, ktorým vrcholí každotýždenná súťaž z raňajkového vysielania – vyžrebovanie výhercu zájazdu lietadlom pre dve osoby na 1 týždeň takmer hocikam na svete. Štúdiové rozhovory s výhercami minulých zájazdov – ich zážitky a foto-spomienky.
Obedníček. Obdoba detského „Večerníčka“ – pásmo animovanej tvorby a grotesiek pre dospelých – ako dezert k nedeľnému obedu.
Odkryté karty. Publicistická relácia s hosťami v štúdiu, ktorá sa bude analytickým spôsobom zaoberať aktuálnymi politickými a spoločenskými problémami. Dramaturgia relácie má ambíciu volať na diskusiu aj hostí zo zahraničia, ktorí sa pozitívne, alebo negatívne vyslovujú o udalostiach v Slovenskej republike a konfrontovať tieto pohľady s pohľadom iných domácich a zahraničných hostí.
Film a čas. Retro-biograf – staršie diela slovenskej kinematografie hranej ale aj dokumentárnej tvorby. Príhovory (veľmi stručné) odborníkov filmológov by mali umožniť lepšiu „čitateľnosť“ uvádzaných filmov.


3.4 Alternatíva k typickým komerčným televíziám

    „Od 27. novembra sa tešíme na pravidelné stretnutia s Vami. Nezabudnite, že TV Luna je televíziou, s ktorou budete O POZNANIE BOHATŠÍ,“  prihováral sa generálny riaditeľ televízie Peter Sedlák divákom. V reklamnom materiáli, distribuovanom do schránok na celom Slovensku, prezentoval programové zámery Luny. „V našej programovej produkcii kladieme dôraz na kvalitu poznania, ktoré sa bude do Vašich domácností šíriť prostredníctvom našej televízie. Tomuto kritériu sme podriadili stavbu programovej štruktúry nášho vysielania ako i samotný výber jednotlivých programov. Našim vysielaním chceme vyplniť medzery, ktoré slovenský divák ešte stále pociťuje najmä v oblasti informačne vyváženej publicistiky, dokumentaristiky, vzdelávacích a zábavných programov ako aj hodnotnej domácej i zahraničnej kinematografie.“
    V párstranovom letáku sa takto prezentovala vlastná tvorba:
„Moja vec“ Milana Markoviča (nedeľa o 19.00). Populárny slovenský komik a neúnavný glosátor na obrazovke TV Luna. Raz týždenne sa Milan Markovič bližšie pozrie aktuálnemu spoločenskému a politickému dianiu na Slovensku.
Talkshow (streda – piatok o 22.00, sobota o 23.00). Niekoľkokrát týždenne, vždy o 22.00 hodine, naživo, s divákmi a dobrou hudbou k Vám prichádza nová talkshow TV Luna. O nepretržitý ohňostroj záludných otázok, pikantných odpovedí, vtipných replík a dobrej hudby sa postarajú známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života v nezvyčajnej úlohe moderátorov a ich zaujímaví hostia. V sobotu, v prítmí štúdia prídu na pretras aj komornejšie témy. PREKVAPENIE!!! Nenechajte si ujsť!
„Véčko“. Hudobno-zábavný program, ktorý sa pokúsi o dialóg dvoch generácií, vzdialených od seba dvadsať rokov. Legendárne bratislavské „Véčko“ šesťdesiatych rokov verzus dnešná mladá generácia. Dva rozdielne životné pocity a štýly proti i vedľa seba. Reč bude o spôsoboch zoznámenia sa s druhým pohlavím, o tanci, o hudbe, o spoločenskom bontóne, o humore, ale i o varení a iných každodenných aktivitách. Pôjde to? Pozrite sa a uvidíte!
Interview (pondelok – piatok o 19.40). Publicistická relácia, vysielaná pravidelne hneď po hlavnom spravodajstve. Ján Fülle, známa osobnosť slovenskej žurnalistiky, bude „naživo“ spovedať hostí, ktorí majú čo povedať k horúcim témam dneška. Určite pôjde aj do tuhého!
Pre a proti (štvrtok o 22.00). V našom spoločensko-politickom dianí ťažko nájsť tému, na ktorú by mala rovnaká názor každá z diskutujúcich strán. Prečo si jeden myslí to a druhý ono – aj o tom bude živé diskusné fórum moderované skúsenou redaktorkou Annou Vargovou.
Lunapark (pondelok – piatok o 17.10). Život s jeho záhadami, stále novými tajomstvami, problémami a radosťami – tak, ako ho vnímajú naši najmenší obyvatelia – deti. Každé popoludnie od pondelka do piatku sa pán Park a pán Luna, mimochodom mimozemšťan, spolu so svojimi ďalšími priateľmi budú púšťať do nového a nového dobrodružstva. Dve hodiny detsky príťažlivých moderátorských vstupov, súťaží a množstvo obľúbených animovaných filmov – to bude Lunapark.
Detské správy (pondelok – piatok o 17.00). Nielen vo svete dospelých sa neustále niečo deje. Aj deti si zaslúžia byť pravidelne a aktuálne informované o udalostiach z domova a zo sveta, z kultúry, športu, školy či toho Vášho ihriska. O tom, čo deti baví a nebaví, hovoria detské správy!
Uhádni a vyhraj (streda o 20.00). Zábavná súťaž zo sveta hudby. Hudobné ukážky, ich rôzne verzie, staršie i novšie informácie z oblasti hudby – to všetko bude predmetom zvedavých otázok. Kombinácia súťaživosti, dôvtipu, pohotovosti a dobrej hudby bude základom kvalitnej zábavy.
Generácia X (utorok o 21.00). Každá nastupujúca generácia má pocit, že svet, v ktorom žije, patrí do starého železa. Že ho treba zmeniť či vymyslieť odznova, aby konečne začal „normálne“ fungovať. Diskusná relácia, vysielaná pravidelne z prostredia divadla Stoka, poskytne priestor pre autentické názory mladých ľudí na kontroverzné témy zo súčasnosti.
    Propagáciu akvizičných titulov televízia obmedzila iba na filmy. Ponuka mala byť taká, aby divák neľutoval investovaný čas. Reklama špeciálne upozorňovala na nedeľné večery pre náročných, v rámci ktorých sa mali vysielať diela zo zlatého fondu domácej a svetovej kinematografie. „Programová štruktúra nie je homogénna. Všetky televízie majú rozdelené vysielacie pásma na zárobkové a nezárobkové,“  tvrdil marketingový riaditeľ Vojtech Kabáth.
    „Hoci je TV Luna komerčnou televíziou, jej programová ponuka sa líši od typicky komerčnej programovej ponuky iných súkromných TV. Vo svojich zámeroch  TV Luna avizovala orientáciu predovšetkým na mestského diváka v produktívnom veku,“  konštatovala správa licenčnej rady za rok 1999. Programová orientácia televízie vznikla na základe rozsiahleho prieskumu. „Výsledky jednoznačne ukázali, že sa divák chce prostredníctvom televízie vzdelávať, učiť nové veci,“  vyhlasoval Kabáth. Luna mala byť podľa jeho slov komerčnou televíziou s informačne podnetným a umelecky hodnotným programom. Ťažisko plánovali klásť na dokumenty, publicistiku a spravodajstvo – formou krátkych správ každú hodinu či večerných Hlavných správ. Pôvodnej tvorbe vyčlenili 51 % celkového vysielacieho času. „Televízia, ktorá diváka obohatí a nekradne jeho čas,“  charakterizoval Kabáth filozofiu Luny jednou vetou.


3.5 Regionálne vysielania s pridanou hodnotou

    Zámerom televízie Global bolo zachovať lokálne vysielanie a zároveň priniesť na frekvencie združené v projekte Altev akúsi pridanú hodnotu. „Podľa projektu budú lokálne televízie pripravovať vlastné spravodajstvo, a zároveň budú ponúkať príspevky do celoštátneho vysielania a celoštátneho spravodajstva. Podobne sa budú pripravovať v spolupracujúcich televíziách publicistické, športové či zábavné programy. V štruktúre budú detské a hudobné programy, večer filmy a seriály.“  Filmy, seriály a univerzálnejšia vlastná tvorba mali nahradiť neefektívny videotext. Licenčná rada v správe o stave vysielania za rok 2000 konštatovala: „Vysielanie programu Global predstavuje radikálnu zmenu vo vysielaní účastníkov projektu Altev.“  Lokálne okná tvorili týždenne 17 hodín z celkového vysielacieho času – tri hodiny denne cez pracovné dni (8.55 – 9.55, 17.55 – 18.55, 21.55 – 22.55) a jednu hodinu cez víkendové dni. Boli to takzvané trhacie časy, kedy sa lokálni vysielatelia odpájali od Globalu. Samotný Global chcel ponúkať spravodajstvo, publicistiku, dokumenty, zábavu, súťaže, šport a akvizičné tituly. Na niektorých reláciách sa mohli podieľať aj partnerské lokálne televízie. Takisto spravodajstvo kládlo dôraz na regionálny rozmer a ponúkalo oveľa viac „mimobratislavských“ správ ako vtedajší multiregionálni konkurenti: „Spoločnosť má ambície robiť kvalitné spravodajské programy, pretože do siete budú denne prichádzať príspevky desiatok televíznych spoločností dokonale zorientovaných v prostredí, v ktorom pôsobia.“

 
4 Vysielacia štruktúra a genéza zmien

    Súčasné trendy v oblasti tvorby vysielacej štruktúry operujú prevažne s hlavným vysielacím časom. V USA pred štartom sezóny zverejňujú časové plány medzi 20.00 a 23.00, keďže tu predpokladajú najväčšiu kumuláciu divákov i reklamy. Slovensko je z hľadiska reklamy na tom podobne, avšak off-timu sa často pripisuje zvýšený význam – najmä z dôvodu zákonom definovaného minimálneho zastúpenia vlastnej tvorby. V tejto diplomovej práci budeme rešpektovať zahraničný model a analyzovať vývoj v prime-time a late-prime. Ostatné vysielanie bude zastúpené iba v nevyhnutnej miere.


4.1 Od TA 3 po JOJ

4.1.1 Bez súkromnej konkurencie

    Popri dvoch okruhoch STV možno pozorovať prvé pokusy o programming u verejnoprávnej TA 3. V čase masívneho rozmachu satelitnej televízie išlo najmä o snahu poskytnúť „západné“ vysielanie tým, ktorí nedisponovali parabolickou anténou, respektíve neboli jazykovo zdatní. TA 3 totiž väčšinu vysielania dabovala alebo titulkovala. Navyše tvorila program za sparťanských podmienok – intuitívne, bez výsledkov sledovanosti, biznis plánov a inej ako listovej spätnej väzby.
    Za skladbu a obsahovú náplň programu zodpovedal intendant TA 3. Za realizáciu vysielania programu TA 3 zodpovedal vedúci technickej zmeny na vysielacom pracovisku TA 3. Spolu s hŕstkou ďalších ani nie desiatich pracovníkov prinášali medzinárodné vysielanie. Darilo sa im to aj napriek faktu, že štart vysielania bol viac nárazový ako premyslený – svedčí o tom skutočnosť, že stanica v úvode vysielania nedokázala včas dodať program časopisom s týždennou periodicitou. „Vlastne do posledného dňa si neboli jeho tvorcovia stopercentne istí, kedy sa ich relácie začnú objavovať na našich obrazovkách. Vzhľadom na uzávierku časopisu Eurotelevízie, nestihli nám dodať programy na prvé dni vysielania, preto vám prvý raz ponúkame program TA 3 v 25. týždni,“  uvádzala dobová tlač.
    Napriek mnohým problémom dokázala televízia ponúkať od začiatku atraktívny a žánrovo pestrý program. Navyše 24 hodín denne, čo bol v tom čase slovenský unikát. Priestor dostala aj vlastná tvorba – spočiatku len regionálne vysielanie, ku ktorému sa neskôr pridali štyri týždenné magazíny s tematikou občianskej a politickej publicistiky, mládeže a histórie. „TA 3 začala presadzovať aj progresívne formy cezhraničnej, resp. regionálnej spolupráce, ktoré sú pre verejnoprávne televízie v Európe typické,“  o čo sa zaslúžil najmä prvý cezhraničný slovensko-rakúsky magazín. TA 3 v druhom polroku 1991 vyprodukovala 200 hodín vlastnej tvorby.
    Denné vysielanie tvorili v úvodných mesiacoch správy zo zdrojov anglickej SKY News, francúzskej TV 5, nemeckej RTL a ruskej TSN. Program dopĺňali hudobné bloky MCM, šport (Screensport), magazíny, seriály a dokumenty. Postupne bolo čoraz viac relácií dabovaných alebo titulkovaných – v slovenčine, prípadne češtine. Programming rešpektoval denný režim diváka, vysielaciu schému vytvorili kompetentní na tú dobu mimoriadne progresívne. Napríklad keď televízia TA 3 uzavrela zmluvu so CNN, vysielala v noci od 2. do 7. hodiny spravodajstvo po anglicky a v rannom bloku medzi 7.00 a 7.15 (keď pracujúci vstávali) ho simultánne tlmočila.
    Prime-time (príloha H.1) bol vyskladaný z rovnakých zmluvných zdrojov ako off-time a mal aj podobné zastúpenie žánrov. Ako bonus ponúkala TA 3 divácky atraktívne filmy z RTL Plus, seriály (napr. v sobotu po polnoci to boli tituly Neznáme dimenzie  či Noc, keď tuhne krv), zahraničné šouprogramy (napr. Šou Thomasa Gottschalka), klub filmového diváka v nedeľu po polnoci, prípadne erotiku v sobotu po 23. hodine. Najmä posledné uvedené patrilo počas socializmu medzi tabu, a tak si to diváci po revolúcii vychutnávali plnými dúškami. S odstupom času sa však potvrdilo, že išlo o „slušnejšie“ tituly – väčšina z nich má v databáze IMDb označenie komédia. Príkladom je snímka Nemorálny Mr. Teas, vyrobená v roku 1959.
    TA 3 ponúkala divákom to, čo na ostatných terestriálnych okruhoch chýbalo – prezentovanie života v zahraničí. S menšími zmenami, ovplyvnenými problémami so zmluvnými zahraničnými partnermi, poskytovala pestrý program a racionálne zostavenú štruktúru. Rovnakú úroveň si zachovala počas celého vyše ročného vysielania.


4.1.2 Prvé súkromné pokusy

    Vysoké ciele si kládla Danubius Cable Television – DCTV. Nepodarilo sa ich však naplniť najmä z dôvodu nedostatku financií. Ambiciózny plán navyše prekračoval bežné dimenzie súkromnej televízie a často sa pohyboval v rovine absurdností.
    O vývoji programu v tomto prípade nemožno hovoriť, keďže televízia vysielala iba niekoľko mesiacov. Za ten čas ponúkla z každého čosi – zopár magazín, hŕstku seriálov a niekoľko filmov. K avizovanej spolupráci s UNESCO či televíziou NOVA nikdy nedošlo.
    Vysielať začala pokusne 16. januára 1995 a naostro o mesiac neskôr. V oboch prípadoch ponúkla podobný štvorhodinový program (príloha E, tabuľka E.1).
    V čase, keď DCTV písala poslednú kapitolu, vznikala VTV (príloha H.2 – porovnanie prime-time DCTV a VTV). Megalomanské plány, ktoré prezentovala licenčnej rade, nikdy nenaplnila. Vlastná tvorba bola čiastočne zredukovaná, večerné filmy tiež neponúkali sľubované typy ako európsku kinematografiu, festival filmových škôl či alternatívne kino. Televízia sa uberala smerom k masovému divákovi. Úsilie venovala zväčša hlavnému vysielaciemu času, off-time ponúkal buď reprízy, alebo vôbec nič. Večerom dominovali filmy, vysielali sa aj krátke správy a relácia Variácie.
    Podobne ako DCTV, aj VTV postavila prvý vysielací deň na pôvodnej slovenskej tvorby. Jakubiska nahradil Ťapák a jeho Pacho – hybský zbojník (príloha E, tabuľka E.2).
    Už po roku pristúpilo vedenie k zmenám. „Najčastejšie to boli zmeny v programovej štruktúre vysielania a v počte jednotlivých spoločníkov spoločnosti. Tieto zmeny boli z časti podmienené aj tým, že VTV bola nová televízna stanica, vysielajúca v podmienkach slovenského mediálneho priestoru,“  konštatovala v správe za rok 1996 licenčná rada. Ďalej uvádzala: „Pôvodný zámer VTV je však postupne zatláčaný do úzadia. Vysielanie sa čoraz viac prispôsobuje finančnej situácii v spoločnosti a predpoklady držiteľa licencie sa s odstupom času javia ako prehnané.“  Časť venovanú situácii vo VTV uzatváralo konštatovanie: „O sledovanosti televíznej stanice však v zásadnej miere rozhoduje kvalita programu. Finančná náročnosť projektu VTV sa neodrazila v kvalite programu, a tým ani v diváckej sledovanosti. Časté zmeny štruktúry vysielania VTV, ktoré sa týkali najmä časového rozsahu vysielania, percentuálneho zastúpenia jednotlivých programových žánrov a ich zaradenia v programovej štruktúre môžu takisto negatívne vplývať na sledovanosť.“  VTV bola v problémoch a nedokázala konkurovať Markíze (príloha F).
    Medziročne klesal na VTV podiel publicistiky a dramatickej tvorby. Kým v roku 1995 mala publicistika takmer 35-percentné zastúpenie, v roku 1997 to bolo iba takmer 30 %. Dramatická tvorba klesla z 37 % na 26 %. Podiel spravodajstva sa držal na rovnakej 9-percentnej úrovni. Stúplo zastúpenie doplnkového vysielania z 0,9 % v roku 1995 na 7,4 % v roku 1996 a 9,8 % v roku 1997 (príloha C, tabuľka C.1).


4.1.3 Vstup televízie Markíza na trh

    Markíza, opierajúc sa o investície medzinárodnej skupiny CME, dosahovala rádovo vyššiu sledovanosť než VTV  (príloha F). Okrem terestriálneho signálu boli jej tromfami divácky žiadané akvizičné tituly, či už seriálové alebo filmové. Alf, Star Trek: Nová generácia alebo Perfektní príbuzní – to všetko na divákov v roku 1996 zaberalo. Markíza okrem toho ponúkala vlastný seriál Silvánovci a zábavné relácie Milana Lasicu a Júliusa Satinského, Miroslava Nogu a Štefana Skrúcaného, neskôr tiež bývalých hviezd STV a VTV Olivera Andrásyho a Eleny Vacvalovej.
    „Počas roka sa rozsah vysielania VTV v priemere znížil o cca 1,5 hodiny denne, denný rozsah vysielania predstavoval 13 hodín, počas víkendu 15,5 hodiny. V programovej štruktúre sa podiel spravodajských relácií zásluhou nárastu športových informácií zvýšil o takmer 5 %. Mierne sa zvýšilo aj zastúpenie publicistiky vo vysielaní. Pokles v percentuálnom zastúpení žánrov zaznamenal dramatický žáner (filmy, seriály) o cca 6 % ako aj zábavné relácie a súťaže. Podiel vlastnej produkcie vo vysielaní stúpol o cca 5 %,“  konštatovala správa licenčnej rady za rok 1997. VTV hľadala samú seba (príloha H.3 – porovnanie prime-time Markízy a VTV), posilňovala športovú a hudobnú zložku vysielania. Všetko sa však dialo v tieni finančných problémov – televízia si napríklad už vtedy neplnila záväzky voči autorským organizáciám. „Pretrvávajúce finančné problémy v spoločnosti sa negatívne odrážali aj na kvalite a množstve odvysielaných programov. Neustále reprízovanie seriálov a filmov, ako aj úbytok niektorých populárnych programov (Aj múdry schybí, Koleso šťastia…) sa negatívne odzrkadlili na sledovanosti televíznej stanice. Skutočný podiel reprízovaných relácií v monitorovanom kompletnom vysielaní za obdobie mesiaca jún bol o 9 % väčší ako je stanovené v licenčných podmienkach.“  VTV dokonca dostala za nedodržanie plánovaného rozsahu vysielania v dňoch 27. 10. – 23. 11. 1997 od Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie pokutu 300 000 korún (príloha C, tabuľka C.2).
    Rok 1998 sa vyznačoval ďalším prepadom VTV a rastom Markízy. VTV ponúkala v hlavnom vysielacom čase seriály Airwolf a Doktor z hôr. Tie boli v štruktúre už aj dva roky predtým, avšak teraz až štyrikrát do týždňa. Sobotný prime-time sa niesol v znamení repríz Aj múdry schybí, v nedeľu to boli brakové filmy, v stredu dokumentárny seriál História Ameriky (príloha H.4 – porovnanie prime-time Markízy a VTV). Markíza tvorila protipól – najmä v kvalitatívnej rovine a z hľadiska reprízovanosti či pestrosti. Jej prime-time bol vyskladaný z obľúbených seriálov JAG – vojenská generálna prokuratúra, Akty X, Milénium, Pohotovosť, Magnum či Komisár Rex. K tomu sa pridala futbalová Liga majstrov, vlastné tituly ako Smiechoty, V tieni či Sito a neporovnateľne kvalitnejšie filmy. Ako novinky ponúkla Markíza relácie Slávici na ulici, Aj múdry schybí, Skrytá kamera,  Pošta Horný Výplach, Familia,  Hosť do domu,  Lojzovanie a spravodajsko-publicistické relácie typické pre volebný rok. Markíze sa tiež podarilo získať vysielacie práva na hokejové majstrovstvá sveta. V porovnaní s predchádzajúcim rokom možno v prípade Markízy hovoriť o kontinuite a rešpektovaní diváckeho návyku. Vysielanie VTV sa vyznačovalo reprízovaním repríz (v januári dosiahla reprízovanosť 43,5 %). „V prvej polovici roku 1998 pretrvával  stav z predchádzajúcich období, kedy  sa  rozsah vysielania menil podľa finančných možností spoločnosti,“  uvádzala správa licenčnej rady. Vlastná tvorba takisto dostala silný úder – pre štrajk zamestnancov, ktorým nevyplatili mzdy, sa raz neodvysielal Denník VTV. Televízia v lete prerušila vlastné programy a znížila rozsah vysielania.
    September 1998 znamenal pre VTV prísun peňazí od nového vlastníka. Rozsah vysielania narástol z 10 – 12 na 18 hodín denne, neskôr po zavedení videotextu na 24. „Podiel dramatických programov sa zvýšil takmer o 25%, programová ponuka sa obohatila o nové kvalitnejšie filmy a seriály i európskej produkcie. Oživením  oblasti dramatických programov bolo aj uvedenie starších pôvodných slovenských filmov z archívu. Súčasne však klesol podiel relácií určených deťom, mládeži, spravodajských a publicistických relácií.“  Reprízovanosť klesla na 32 %. Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie konštatovala aj zvýšenie názorovej plurality v Denníku VTV. Ten bol navyše presunutý medzi správy Markízy a STV.
    V roku 1999 prešla VTV exekučným konaním a zmenou majiteľa. Ani to programu nepomohlo. Koncom júna, teda v čase znížených investícií zadávateľov reklamy, spustila novú programovú štruktúru. Vtedajší zamestnanec Karol Navrkal ju predstavil v Eurotelevízii: „Už od rána budú môcť diváci sledovať reláciu Osmička, ktorá je dvojhodinovým mixom tipov, nápadov, dobrej hudby a rozhovorov so zaujímavými hosťami, čo sleduje jediný cieľ – aby sa divákom začal deň netradičnejšie „Predĺženou rukou“ alebo voľným pokračovaním Osmičky je Dvanástka, zabehnutý rodinný magazín na pravé poludnie, teraz však predĺžený z pôvodne jednej hodiny na dvojnásobok. Pre tých, ktorí sledujú reláciu Teenage, máme dobré správy. Zostáva naďalej na obrazovke a takisto je predĺžená a obohatená o nové moderátorské tváre a netradičné nápady. Medzi úplne nové programy patrí Pošepky, relácia o tom, o čom sa nahlas nehovorí. Za uvedeným názvom sa skrýva erotická talkshow s hosťami, ktorí sú v tejto oblasti doma, s anketami, mapujúcimi názory Slovákov na erotiku a keďže Pošepky budeme vysielať každý týždeň naživo, iste budú zaujímavé aj telefonické štúdiové kontakty s divákmi. Ďalšou novinkou je Magická záhrada, ktorou reflektujeme na stále rastúci záujem divákov o mystické, ezoterické témy. V tejto relácii poodhalíme dvere do všetkého tajomného v nás a okolo nás, preberieme témy parapsychologické a diváci, ktorí sa touto problematikou zaoberajú či už amatérsky, alebo profesionálne, sa dozvedia aj konkrétne rady a návody, ako môžu vyvolať a sledovať rôzne zaujímavé fenomény.“
    Napriek ambíciám stále klesal rozsah vysielania, reprízovanosť sa v roku 1999 pohybovala medzi 30 a 37 percentami. Od začiatku novembra stanica opäť skrátila vysielanie, čo Tatiana Heldová pre Eurotelevíziu vysvetľovala takto: „Príčin je niekoľko. V prvom rade máme v úmysle sústrediť sa na prípravu novej koncepcie vysielania, ktorú chceme realizovať súčasne s dohodami o vstupe nového investora do našej televízie. Ide o úplne nový projekt a ten si vyžaduje okrem nemalých investícií aj zapojenie väčšieho počtu ľudí do prípravných prác. Okrem toho chceme skrátením vysielania získať viac času a kapacít na skvalitnenie v sledovanejších časových pásmach. Predpokladáme, že po dohode s investorom naplno využijeme možnosti našej licencie a vysielanie rozšírime na 24 hodín denne. Pravda, bude to závisieť aj od rozhodnutia investora.“  Realita však bola úplne iná. Skvalitnenie v „sledovanejších časových pásmach“ (o ktorých v prípade VTV možno len ťažko hovoriť, keďže sledovanosť bola nízka celý deň) nenastalo, nová koncepcia nikdy neuzrela svetlo sveta a žiaden investor televíziu nezachránil.


4.1.4 Markíza stále lídrom

    Koncom roka 1999 prišla na trh nová televízia Luna. Heslo „o poznanie bohatší“ sa jej spočiatku podarilo napĺňať kvalitnou vlastnou tvorbou a akvizíciami. „Tomuto zámeru podriadila aj realizáciu a výber programovej ponuky. Jej základom je spravodajstvo, analytická publicistika, dokumentárny film.  Ako novinku na poli spravodajstva slovenských médií zaradila TV Luna do svojej programovej ponuky krátke päťminútové správy každú hodinu a správy pre deti každý pracovný deň o 17.00 h. Publicistický žáner zastupujú v programovej ponuke predovšetkým diskusné relácie. Z nich výraznejšie vystupuje Generácia X, diskusná relácia poskytujúca priestor pre autentické názory mladých ľudí na kontroverzné témy zo súčasnosti. Novinkou v oblasti publicistiky je zaradenie – a to hneď po hlavnej spravodajskej relácii – naživo vysielanej diskusnej relácie na aktuálnu politickú tému – Interview.“
    Luna sa uviedla v prevažnej miere vlastnou tvorbou. V prvý vysielací deň 27. novembra 1999 ponúkla o 20.00 dvojhodinovú šou Začíname, nasledovanú o 22.00 Radičovou talkshow Mám faktickú. O 23.00 uviedla seriál Humor z Kanady a o 23.30 vlastnú night talk Márna sláva.
    Štruktúra hlavného vysielacieho času začiatkom roka 2000 (príloha H.5) potvrdzuje úroveň jednotlivých súkromných televízií. Krachujúca VTV každý deň do 20.30 ponúkala telenovelu, nasledovanú reprízami filmov, občasnou vlastnou tvorbou a skorým záverom vysielania. Začínajúca Luna konkurovala Markíze aj dvom kanálom STV kvalitou. Markíza sa orientovala na „masovejšieho“ diváka, i keď v rámci kontraprogrammingu občas odvysielala aj klubové snímky, ako napríklad Amarcord Federica Felliniho.
    Prvý polrok 2000 znamenal zánik VTV a vznik TV Global. Stanica, zlučujúca viacerých lokálnych vysielateľov, ponúkala popri regionálnom vysielaní aj vlastnú tvorbu a akvizície premenlivej kvality (kapitola 4.2.2). Napriek niekoľkým terestriálnym vysielačom nedosahovala uspokojivú sledovanosť.
    Luna pristúpila v roku 2000 k trom radikálnym programovým zmenám: „Ich dôvodom bola zrejme nielen výrazne nižšia sledovanosť, než boli prvotné očakávania, ale aj finančné problémy spojené s intenzívnym hľadaním nového investora.“  Najskôr v apríli zvýšila objem repríz a tým pádom aj rozsah vysielania. Novinkami vlastnej tvorby boli Svetobežník, Účet a Hrommozvod Milana Markoviča, spravodajstvo prešlo z 19.15 na 18.50.
    V júni Luna opäť zvýšila rozsah vysielania a radikálne zmenila zameranie. Takmer celý off-time zaplnili hudobné relácie určené mladým divákom – čo znamenalo odklon od pôvodnej diváckej základne v produktívnom veku. Tituly Toast, Last minute, P. O. Box, Musicreport, 3x3xS, Musicmania, P. O. Box alebo Zakázané ovocie vznikali pod organizačnou taktovkou Martina Sarvaša, ktorý dokázal vyrokovať obojstranne výhodné zmluvy s hudobnými vydavateľstvami a vyprodukovať tak „veľa muziky za málo peňazí“. Hlavné správy sa posunuli o päť minút dopredu a začínali o 18.45.
    Posledná zmena roku 2000 prišla v novembri. „Táto už viac-menej súvisela s finančnými problémami, ktorých odrazom bolo neustále hľadanie nového investora. Ohlásenou zmenou sa znížil časový rozsah vysielania (zo 133 h týždenne na 113 h, čo je pokles o 20 h), zrušené boli publicistické programy Mám faktickú, Hrommozvod, Účet, Rubikon, Pre a proti a Svetobežník, ale aj detské programy LUNAPARK a KINO LUNAPARK. Ako nový program pre deti bol do vysielania zaradený program Harvepíno, avšak s kratším časovým rozsahom ako predchádzajúci detský program. Najvýraznejšou zmenou tak, okrem spomínaného zníženia časového rozsahu vysielania, bol aj pokles podielu detských programov zo 14 na 7 % v percentuálnom zastúpení programových typov vo vysielacej štruktúre.“
Rok 2001 bol pre Lunu posledným. Televízia pokračovala v hudobnom off-timovom vysielaní. Ponúkla zopár nových relácií – politicko-publicistické Žihadlo,  hudobný večer s Mariánom Greksom MG live a kuchársku reláciu Benity Žiakovej Varíme s Lunou. Dominantná však bola hudba, o čom svedčia aj štatistiky licenčnej rady za august 2001, ktorá skonštatovala, že hudobné programy boli zastúpené 55,5 % (príloha C, tabuľka C.3).
    Luna vysielala celých 12 mesiacov iba v roku 2000. Rok predtým vznikla a rok nato zanikla. V roku 1999 ponúkla 350 hodín obrazových informácií, v roku 2000 5 521 hodín a v roku 2001 4 238 hodín (príloha C, tabuľka C.2).
    Global pokračoval pôvodne definovaným smerom (príloha H.6 – porovnanie prime-time TV Luna a Global). Vysielal 24 hodín denne, i keď v nočných hodinách ponúkal iba lacnú a nič nehovoriacu „živú panorámu“ Štúrovej ulice v Košiciach. V treťom kvartáli 2001 zrušil regionálny blok o 22. hodine a znížil rozsah lokálneho vysielania zo 17 na 12 hodín. „V programovej  skladbe  programu GLOBAL/TV NAŠA  predstavovalo v roku 2001 podľa programových typov   spravodajstvo 8 %,  publicistika 16 %,  dokumentárne programy 4 %,  dramatické 33 %,  zábavné a hudobno-zábavné programy 3 %, hudobné programy 35 %  a  šport 1 %. Vo vysielaní programu GLOBAL okrem  priemerných zahraničných  filmov, seriálov a telenoviel  mali svoje miesto  programy vlastnej produkcie.  Z nich vyššiu úroveň dosahovali  napr.    P. S. Petra Schutza,  Simultánka,  V Globale je to fajn, Krik, programy pre deti  a mládež – Trinásta komnata, Mikádo,  Naša 17 a predovšetkým Teležurnál, ktorý bol aj hlavným a zároveň jediným programom GLOBAL-u spoločne zostavovaným  z príspevkov lokálnych televízií.“
    Tesne po definitívnom odmlčaní Luny uzrela 23. septembra 2001 o 18.00 svetlo sveta spravodajská televízia TA3. S pôvodným verejnoprávnym okruhom zo začiatku 90. rokov mala spoločný iba názov. Zakladajúci riaditeľ Martin Lengyel ju profiloval ako rýdzo spravodajský projekt, kde si divák nájde aktuálne informácie, kedykoľvek ju zapne. TA3 vysielala každý pracovný deň od 7.00 do 24.00 polhodinové spravodajské bloky. Víkendové vysielanie štartovalo neskôr. K spravodajstvu postupne pribúdala publicistika. Program TA3 sa operatívne prispôsoboval aktuálnym udalostiam, živé vstupy boli na dennom poriadku. V prípade potreby mala televízia kapacity vysielať aj po polnoci.



archív

František Borovský

František Borovský – lietajúci manažér
Manažment

TV JOJ má svojho lietajúceho reportéra Rastislava Ekkerta. Trocha nadnesene možno povedať, že zamestnáva aj lietajúceho, či skôr prelietavého manažéra. Riaditeľ programu František Borovský v tejto televízii pracuje už tretíkrát a medzitým si stihol dva razy „odskočiť“ do konkurenčnej STV a Markízy. Časté prestupy mu renomé nezlepšili. Ale ako je to s jeho schopnosťami? VIAC

archív
4.1.5 Transformácia TV Global na JOJ

    Značka Global ostala v slovenskom éteri do februára 2001. Riaditeľ  Marcel Děkanovský sa v roku 2004 na margo kvality svojho multiregionálno-lokálneho projektu vyjadril: „Keď Vladimír Železný prvýkrát videl vysielanie TV Global, nechápal, prečo máme taký slabý rating. Vysielali sme dokonca filmy, ktoré NOVA ešte len pripravovala. Mali sme unikátne spravodajstvo, kedy každá „lokálka“ na Slovensku denne ponúkala príbehy, ktoré celoplošné televízie nemohli obsiahnuť. Pôvodná tvorba bola omnoho vyššia, ako je v súčasnej JOJ-ke. Pritom náklady boli asi desaťkrát nižšie, ako teraz. Problém bol však v penetrácii. Pokrytie bolo cca. 20 % územia SR. Preto si dal Železný podmienku získať bratislavskú a žilinskú frekvenciu. Na lokálne hodinové okno zareagoval, že „tohle v Nově neumíme“. Takže bolo jasné, že skôr či neskôr sa lokál z programovej štruktúry vytratí. Ale nevyčítam im to. Jednoducho mali právo na inú filozofiu.“
    Po zmene názvu na JOJ televízia zrušila všetky relácie Globalu okrem správ. Podiel regionálneho vysielania klesol najskôr na 4,5 hodín týždenne a následne na nulu. Televízia využívala akvizičnú knižnicu Novy, ktorá dlhodobo kupovala vysielacie práva niektorých seriálov a filmov tak pre Česko, ako aj pre Slovensko. Vo vysielaní JOJ sa tiež objavovali viaceré zábavné relácie českého pôvodu. Vlastná tvorba pribúdala evolučne – najskôr to bolo Štúdio JOJ a politická diskusia JÓJ, potom Riskuj a Črepiny.
    Finančne zabezpečená televízia JOJ mala ucelený ekonomický plán a predstavovala prvú reálnu konkurenciu Markízy. Jej programming sa od počiatku vyznačoval operatívnosťou, koncepčnosťou a zároveň snahou dosiahnuť vyváženosť v oblasti výdavkov. Oddelenie skladby programu viedol (a od roku 2007 vedie opäť) František Borovský, bývalý zamestnanec TV Naša. Ten zaviedol nový spôsob tvorby programu, vychádzajúci predovšetkým z modelov súkromných nemeckých vysielateľov. Tento model vychádza z operatívnej práce s peoplemetrami a častejšieho vykonávania programových zmien v závislosti od vývoja sledovanosti.


4.2 Kvalita akvizičných titulov

    Tituly nevyrábané priamo televíziou, ale zakúpené od distribučných spoločností, sa na našom trhu dlhodobo tešia obľube. Stanice nimi vypĺňajú prvé večerné aj druhé off-timové pásmo. Zaniknuté slovenské televízie tiež venovali nezanedbateľné percento vysielacieho času zahraničným filmom a seriálom, i keď úroveň nebola konštantná – oscilovala od takzvaných „béčkových“ snímok až po kvalitu ocenenú Oscarmi. Výber nezávisel iba od finančných možností, ale predovšetkým od schopností oddelenia akvizícií.
    Filmy a seriály pre potreby diplomovej práce nemožno hodnotiť podľa sledovanosti, lebo vtedy na Slovensku nefungovali peoplemetre a dáta z denníčkových výskumov nezverejňovali všetky televízie v rovnakej miere.
    V tejto diplomovej práci budem hodnotiť iba filmy a seriály a nie relácie vlastnej tvorby. Dôvodom je, že kým k akvizíciám existujú viaceré zdroje, umožňujúce určiť kvalitu každého titulu, vlastná tvorba toto neumožňuje. Jej úroveň by sa dala zisťovať napríklad medzi tvorcami, čo by však viedlo k subjektívnym výsledkom. Anketa medzi verejnosťou by tiež nebola možná, keďže diváci si na všetky relácie zákonite nemôžu spomenúť.


4.2.1 Metodika určovania kvality filmov a seriálov

    Pre potreby diplomovej práce som porovnal náhodne vybraté mesačné časové úseky všetkých zaniknutých staníc. TA 3 a DCTV som nepozoroval kontinuálne, ale iba jednorazovo. V prvom prípade totiž výber akvizícií neovplyvňovala výlučne televízia samotná, ale aj zahraničný partner. TA 3 teda nemohla pracovať s akvizíciami v plne miere a monitoring v jej prípade nemá takú výpovednú hodnotu ako u konkurencie. DCTV vysielala iba niekoľko mesiacov, čiže o kontinuálnom pozorovaní nemožno uvažovať.
    Výsledok (príloha G) tvorí komparácia dvoch ratingov – z webstránok www.imbd.com a www.csfd.cz. Obe sú filmové databázy, kde snímky posudzujú návštevníci. IMDb operuje vo svetovom meradle, cieľovou skupinou ČSFD sú zasa diváci na Slovensku a v Česku. Klasifikácia je podobná. Návštevníci IMDb majú k dispozícii stupnicu od 1 (najhoršie) po 10. ČSFD zasa pracuje so 6-miestnou škálou. Najnižšia hodnota je „odpad“, potom 1 až 5 hviezdičiek; výsledok sa prepočítava na percentá. Ratingy jednotlivých snímok môžu byť na každej z webstránok odlišné – najmä ak ide o menej známy titul a hodnotilo ho málo ľudí (čo zvyšuje mieru subjektívnosti). Ak film alebo seriál nezískal žiadny rating, znamená to, že ho nehodnotil dostatočný počet ľudí.


4.2.2 Komparácia titulov zaniknutých televízií


archív

DCTV

Úloha prvých súkromných celoplošných a satelitných televíznych staníc DCTV, VTV a TV Luna v systéme duálneho vysielania na Slovensku
Postupová štúdia

Pád socialistického režimu znamenal pre slovenský mediálny trh veľa – odbúral sa štátny „monopol na informácie“ a krajina sa vydala na cestu úplnej slobody prejavu. Legislatívne aj finančne najnáročnejšou  sférou bola televízna. Keďže postkomunistické krajiny, Slovensko nevynímajúc, nemali žiadne skúsenosti so súkromnými vysielateľmi, začiatky duálneho systému sa nevyhli problémom... VIAC

archív
    TA 3 v monitorovanom období októbra 1991 (príloha G, tabuľka G.1) odvysielala 45 filmov, čiže približne 3 filmy za 2 dni. Ich kvalita bola priemerná – podľa IMDb 4,99. V prípade ČSFD dosiahol priemer 71,7 %, avšak tento výsledok je skreslený. Hodnotenie totiž mala iba tretina titulov. To znamená, že väčšinou išlo o menej známe filmy, na ktoré si už dnes spomenie málokto. Najviac si návštevníci oboch stránok pochvaľujú akčný film s Jackiem Chanom Volali ho lámač kostí (7,4/88 %) a koprodukčnú krimidrámu s Jeanom Gabinom a Alainom Delonom Dvaja muži v meste (7,3/88 %).
    Filmy na TA 3 vypĺňali v monitorovanom mesiaci prime-time, late-prime a nočný off-time. Zastúpené boli okrem kvalitných titulov aj divácke „prepadáky“ najmä nemeckej produkcie – napríklad komédia Výsosť priviera oko (1,9/-). TA 3 preberala od zahraničných partnerov 9 seriálov – medzi nimi i známe Záhady v Twin Peaks (9,2/82 %), hororový Werwolf (8,5/-), Vražda je jej hobby s Angelou Lansbury (6,9/41 %), Benny Hill Show (6,8/83 %) alebo Daktari (6,8/72 %). Spolu dosiahli nadpriemerných 7,25/69,5 %. Tento fakt, rovnako ako skutočnosť, že väčšina titulov ostala v pamäti divákov dodnes, potvrdzuje dobrý odhad pracovníkov televízie. Jednoducho – aj pri menšom manévrovacom priestore vedeli vyťažiť z partnerských staníc to lepšie.
    DCTV v monitorovanom období apríl 1995 neprekročila priemer (príloha G, tabuľka G.2). Odvysielala štyri desiatky filmov zväčša v prime-time, sporadicky tiež v acces-prime či late-prime. Na IMDb dosiahli hodnotenie 5,5, medzi českými a slovenskými divákmi bodujú viac – vážia si ich na 65,6 %. „Trhákmi“ boli Jára Cimrman ležící, spící (8,5/89 %) so Zdenkom Svěrákom a sovietsky veľkofilm Andrej Rublev (8,2/87 %). Na druhom konci tabuľky sa ocitla Zmija s Lorenzom Lamasom (3,7/33 %) a Nočné oči II. (3,5/23 %). O filmoch na DCTV možno povedať, že nepatrili medzi to najlepšie, čo v kinematografii vzniklo. To isté platí aj pre štyri seriály (6,7/48 %). Najviac zaujal Emil z Loennebergu (7,6/72 %).
    Najhoršie filmové akvizície zo všetkých zaniknutých slovenských televízií ponúkala VTV. Rok a pol po vzniku, v novembri 1996 (príloha G, tabuľka G.3) dosiahli odvysielané filmy rating 4,7, respektíve 53,3 %. Ani jeden titul nepresiahol v IMDb sedem bodov. Najviac dosiahla československá klasika Tři vejce do skla (6,8/66 %), českých a slovenských divákov zaujala akčná Operácia Žralok (6,2/74 %). Televízia odvysielala 30 filmov; priemerne jeden denne.
    Deviatka seriálov už bola na tom o čosi lepšie a získala rating 7,7/59,9 %. Po DCTV aj VTV nasadila Emila z Loennebergu, okrem toho tiež niekoľko českých titulov vrátane Panoptika města pražského (9,1/78 %).
    Problémov VTV bolo, že počas piatich rokov existencie jej akvizičná knižnica úrovňou nenapredovala. Komparatívny monitoring decembra 1999 (príloha G, tabuľka G.5) dopadol podobne zle s priemermi 5,1/52,5 %. Vzhľadom na vianočné sviatky stanica odvysielala až 59 titulov. Nadštandardne dobrých však bolo iba zopár – Záhrada (8,6/78 %), Sváko Ragan (8,4/88 %), Červené víno (8,3/94 %) či Sexmisia (8,0/82 %). Až 13 snímok z monitorovaného obdobia malo rating IMDb nižší než 4,0.
    Stanica v decembri 1999 ponúkla tri akvizičné seriály.
    Skutočnú filmovú a seriálovú kvalitu priniesla na obrazovky až Luna. Ba čo viac, vysoko nastavenú latku držala do konca. V prvom z troch monitoringov v decembri 1999 (príloha G, tabuľka G.4) – teda v rovnakom období ako VTV – odvysielala 29 snímok s ratingom 6,1/67,7 %. Najhoršie boli Svalnatý Santa Claus (1,9/14 %), Made in America (4,4/55 %) a Správny muž v Afrike (4,7/41 %), inak všetky tituly dosiahli na IMDb skóre 5,0 a vyššie. Konečne sa na obrazovky dostali aj oscarové snímky ako napríklad Nicholsov Absolvent (8,1/91 %). Festivalovým hitom tiež bola Tančiareň (7,9/86 %) a Medveď (7,6/88 %) – obe ocenené Césarom a nominované na Oscara. Seriály získali hodnotenie 7,4/69,6 %. Luna ich v tomto období vysielala deväť – na vrchole kvalitatívneho rebríčka kraľoval Hotel Fawlty Towers (9,4/79 %) a Lietajúci cirkus Montyho Pythona (9,4/92 %).
    Aj v máji 2000 (príloha G, tabuľka G.6) bola situácia podobná. Luna odvysielala 32 filmov s priemerom 5,99/71,7 %. Najkvalitnejší z nich, Millerova križovatka, dostal od divákov hodnotenie 7,9/85 %. Na opačnom konci rebríčka figurovala komédia Horúce Malibu (2,9/-). Pribudlo seriálov – v tomto mesiaci Luna vysielala 13 titulov, okrem iného aj Mestečko South Park (9,3/80 %).
    Kvantitatívny úpadok možno pozorovať v prípade tretieho monitoringu z augusta 2001 (príloha G, tabuľka G.8). Filmov bolo iba 8, všetky sa vysielali v sobotu alebo v nedeľu večer. V priemere získali 6,4/67,3 %. Televízia ponechala v štruktúre len dva akvizičné seriály – Lietajúci cirkus Montyho Pythona a 130-dielnu venezuelskú telenovelu Luisa Fernanda (-/7 %), o ktorej možno povedať, že patrila medzi to absolútne najhoršie z ponuky tejto televízie. Luna ju vysielala v piatok a v sobotu o 20.00.
    Global zásoboval regionálnych partnerov priemernými akvizíciami. Napríklad v máji 2000 (príloha G, tabuľky G.7 a G.7 pre porovnanie toho istého obdobia s TV Luna) to bolo 8 filmov, odvysielaných cez týždeň o 20.00. Priemery 5,1 a 67,7 % sú odlišné v prepočte o viac než 15 bodov najmä z toho dôvodu, že v databáze ČSFD mali rating iba tri kvalitnejšie filmy. Ostatné nehodnotilo ani len 5 ľudí. Najviac bodoval Kráľ posledných dní (7,1/89 %), najmenej akčný film Komando budúcnosti (2,7/-). Seriály dopadli tiež diferentne s priemerom 7,0/53 %. Global ich v monitorovanom období vysielal až 15, a to v access-prime a prime-time. Diváci ocenili predovšetkým minisérie Čo prináša rieka (8,4/78 %) a Piráti (8,2/64 %), z tradičných seriálov to bolo Pod africkým nebom (7,4/60 %).
    V komparatívnom monitoringu z februára (príloha G, tabuľka G.9) sa v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím zvýšil počet filmov a klesol počet seriálov. Filmov bolo 20, so skóre 5,5/63 %. Opäť išlo o menej úspešné tituly; návštevníci ČSFD poctili hodnotením len dva z nich. Jedným boli Utorky s Morriem (7,3/63 %) s Jackom Lemmonom, ocenené Emmy. Ostatné snímky oscilovali podľa hodnotenia IMDb medzi 4,6 a 6,0. Pätica seriálov získala skóre 7,5/51 %; najviac paradoxne telenovela Čo dokáže láska (9,2/-) a najmenej akčná akvizícia Zmija (5,0/43 %).
    Akvizičný potenciál zaniknutých slovenských staníc odrážal ich finančné a profesionálne zázemie. Kým Luna mohla ťažiť z dohody s distribútorom Fox International Television a ďalšími, VTV ani v časoch najväčších investícií nesiahala konkurencii čo i len po päty. Prinášala nekvalitu – čo by nemusel byť problém, ak by mala aspoň sledovanosť. Avšak nezískala ani jedno ani druhé – jednoducho s akvizíciami nedokázala pracovať. Ďalším z negatívnych faktorov bola absencia peoplemetrov. Všetky televízie pracovali len s denníčkovými výskumami, ktoré nevyhovovali potrebám moderného trhu. Výber filmov a seriálov sa uskutočňoval na báze intuície a s minimálnou relevantnou diváckou spätnou väzbou. Preto zohrával dôležitú úlohu potenciál zamestnancov programového a akvizičného oddelenia. Bolo len prirodzené, že Markíza dokázala zaplatiť väčších odborníkov ako podvyživená STV alebo súkromí rivali, oscilujúci na hrane platobnej neschopnosti.


4.3 Chyby v programmingu

    Poznajúc moderné trendy možno o oblasti programmingu skonštatovať, že najpočetnejších chýb sa dopustila VTV. Už len plán, predkladaný licenčnej rade pred začatím vysielania, pôsobil nekonzistentne. Za všetko hovorí cieľ vysielať divadelné predstavenia – teda jeden z najšpecifickejších nemasových žánrov. Na obrazovky stanice typu VTV nepatrí. Rovnako nelogický bol cieľ vysielať v sobotu podľa rovnakej štruktúry ako cez pracovné dni. Argumentov proti sa núka mnoho – najdôležitejší je však fakt, že divácke zvyklosti sú cez víkend úplne iné a preto sa všetky stanice, dokonca aj tie monotematické, tomu prispôsobujú zaradením iných programov.
    Takisto 3- až 4-hodinovú medzeru cez víkend nemožno vysvetliť logickými argumentmi. VTV napríklad v septembri 1997 prerušovala vysielanie každú sobotu a nedeľu medzi 11. a 14. hodinou. Avšak cez víkend nemožno o tomto čase hovoriť ako o reklamne nezaujímavom off-time, keďže televíziu sleduje viac ľudí ako cez pracovné dni. Takýto výpadok vysielania znižuje podiel stanice na trhu oveľa bolestnejšie než cez týždeň.
    VTV tiež experimentovala so spravodajstvom. V roku 1995 vysielala hlavný Denník prezieravo o 20.00, kedy sa neprekrýval s STV. Avšak krátke správy išli na VTV aj o 21.00 takým spôsobom, že prerušovali film v polovici. Dnes poznáme účinok kratších formátov – doslova nabádajú divákov, aby prepli na konkurenciu. Peoplemetrami overená klesajúca krivka spôsobila, že krátke správy dnes nevysiela už ani Markíza a manažment STV s nimi často manipuluje. VTV navyše prerušila ucelené audiovizuálne dielo uprostred, čo bolo nesystémové a zbytočné. Pri nízkej kvalite akvizícií bola hrozba prechodu divákov ku konkurencii reálna. V ďalších rokoch už od tejto praxe upustila. Ba čo viac, o 22. hodine vysielala krátke Obrazové noviny. Rozpätie dvoch hodín medzi Denníkom VTV a Obrazovými novinami by bohato postačovalo aj tým najväčším priaznivcom spravodajstva.
    Stanica DCTV zasa začínala vysielanie neskôr a končila skôr než všetci ostatní. I keď 24-hodinový program nebol typický, aspoň od access-prime (napríklad od 17.00) do polnoci mala vysielať. V roku 1995 jej konkurovali dva verejnoprávne kanály, VTV a čiastočne i TV Sever. Dokonca aj Sever vysielal vo väčšom časovom rozsahu. Záver po 23. hodine znižoval podiel DCTV na trhu. Platiť terestriálny vysielač alebo satelitný kanál len pre štyri hodiny programu bolo už v i tých časoch zbytočným luxusom. DCTV navyše v krátkom časovom rozsahu ponúkala všetko a nič. Dokumenty, filmy, krimirelácia, koncert Sebastiana Bacha, No počkaj, zajac! – to všetko cielilo na rôzne skupiny, pričom ani jedna z nich nemohla byť za tých niekoľko hodín úplne uspokojené. Televízii chýbal akýkoľvek plán či zadefinovanie svojho diváka. A bolo to cítiť.
    Ani nie chyba programmingu ako skôr strategický omyl programera bolo zaradenie telenovely Luisa Fernanda do vysielania Luny. Cieľová skupina tejto stanice mala úplne iné parametre ako cieľová skupina nekvalitnej akvizície. Jediným pozitívom bolo, že programeri si na nej mohli vyskúšať efekt 24-hodinovej reprízy.
    Global tiež pracoval s telenovelami a dokonca v roku 2000 medzi dve nasadzoval hlavné správy. To mohlo mať pozitívny efekt na sledovanosť Teležurnálu. Programeri analogicky postupujú aj dnes, ak chcú zvýšiť sledovanosť nevýkonného titulu, ktorý by ťažil z úspechu predchodcu a nasledovníka.
    Global takisto robil chyby. Dalo by sa polemizovať napríklad o nasadzovaní premiéry filmu na sobotu o 22.30 a jeho reprízy o deň neskôr v tom istom čase, teda v nedeľu o 22.30. 24-hodinové reprízy sú bežnou praxou, avšak patria predovšetkým do off-timu, určite nie do identického late-prime slotu. Tu totiž môžu osloviť iba tých istých divákov čo deň predtým a nie niekoho iného s odlišnými návykmi.
 

5 Vývoj v televíziách, medializované kauzy a genéza zániku

5.1 TA 3 – hrozba zániku

    Po trojici vysielačov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach sa TA 3, tretiemu okruhu verejnoprávnej TV, k júlu 1991 podarilo oživiť aj frekvencie v Banskej Štiavnici, Poprade, Prešove a Ružomberku. Pôvodne plánovaný Lučenec TA 3 nevyužívala a Dubník pre lepšie pokrytie východu Slovenska sa len budoval. Spolu to predstavovalo asi 23-percentný územný rozsah signálu TA 3. „Ďalšie rozšírenie vysielania bude vyžadovať predovšetkým vyriešenie otázok platenia spojom za vysielanie tohto programu a technické vyriešenie distribúcie modulácie z televízneho štúdia k vysielačom.“
    TA 3 popri dobudovávaní siete vysielačov pokračovala úspešne ďalej. Ešte v roku 1991 sa predpokladalo, že bude vysielať celý nasledujúci rok. Pre rok 1992 sa plánovalo vyprodukovať 8 784 hodín vysielania a 520 hodín výroby. Predpokladané náklady na dvanásť mesiacov boli na vlastnú réžiu presne 3 706 800 korún, z toho asi milión prvotné náklady a zvyšok druhotné. Náklady na výrobu TA 3 mali dosiahnuť 17 399 600 korún – z toho takmer 3,8 milióna na prvotné náklady a 13,6 milióna na druhotné (sem patrili i náklady na vysielanie vo výške 8,6 milióna Kčs). Spolu sa na rok 1992 počítalo s nákladmi 21 106 400 korún. V prepočte na jednu hodinu vysielania stála réžia a výroba vyše 40-tisíc korún.
    TA 3 však kalkulovala so ziskom. Ten mala dosiahnuť príjmami z reklamy, sponzoringu a telenákupu. V spolupráci s Teleximom sa odhadovali príjmy z komerčného využitia tzv. stržňovacích časov spolu na 43 594 800. Z toho pravidelné 8-minutové denné bloky mali priniesť 38,6 milióna Kčs a telenákup TENA takmer 500-tisíc korún. Okruh mal zároveň podpísanú zmluvu o predaji reklamného času so spoločnosťou IP Bratislava, ktorú vybral spomedzi viacerých ponúk. Ešte v decembri 1991 sa zástupcovia tejto firmy Ing. P. Volný a JUDr. P. Paška zaviazali, že od 20. januára 1992 budú zazmluvnené bloky napĺňať. No nestalo sa tak: „Musíme konštatovať, že k 20. 2. 92 IP Bratislava nenaplnilo ani jeden reklamný šot, čím k uvedenému termínu vznikla zatiaľ strata Kčs 1.209.000.“
    Popri problémoch s IP Bratislava sa za pár mesiacov vynorili ďalšie. Intendant TA 3 začiatkom marca 1992 predložil kolégiu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie plán reštrukturalizácie programu TA 3. Nastali totiž rozpory v otázkach finančných prostriedkov pre TA 3 na rok 1992, vo využití antény Worldnet pre STV a vo využití reklamného času na treťom okruhu. Zákon č.468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania umožnil príchod nových subjektov na trh. Pri plánovaní ekonomickej a programovej činnosti TA 3 sa údajne počítalo s tým, že v súlade s týmto zákonom budú udelené nové licencie a ich držitelia začnú v druhej polovici roka 1992 vysielať namiesto TA 3. Intendant vtedy argumentoval: „Ak TA 3 v zmysle pôvodných rozhodnutí ukončí ku dňu 31. 3. 1992 svoje vysielanie, za súčasnej spoločenskej a politickej situácie vznikne na treťom programe stav, na vývoj ktorého Slovenská televízia nebude mať nijaký vplyv, ale za ktorý bude priamo či nepriamo zodpovedná.“  Navrhoval neukončiť vysielanie TA 3 a prispôsobiť sa situácii novou programovou stratégiou. Tá predpokladala naďalej využívať výhodné zahraničné zdroje Worldnet, Canal France International, MCM, Deutsche Welle, Screensport, Sky News, TV 5 Europe, 3 SAT a La Sept. Popritom mali dostať zelenú nové, priebežne získavané zdroje Trans Media Corporation, World Media Agency, Tele Monte Carlo, NTV Praha, Bonfam, Super Channel, MTV a iné. Ako tretí pilier programového rozvoja mali poslúžiť domáci dodávatelia Arttep, Davay, SAVIS, Saturnia a iní. TA 3 chcela poskytnúť aj priestor vybraným reláciám materskej Slovenskej televízie v záujme využívania jej programového fondu: „Vzhľadom na tieto skutočnosti dramaturgia TA 3 prejde od mechanického preberania programov satelitných staníc (RTL plus, TV 5 Europe) k aktívnej výberovej dramaturgii a zostave programu.“  Plán bol jasný: postupnou zmenou štruktúry vysielania odovzdať žezlo zákonným držiteľom licencií. Vysielanie TA 3 sa malo ukončiť až potom, ako budú známe právne subjekty, ktoré získajú licenciu a aj zodpovednosť za vysielanie na treťom programe.
    IP Bratislava naďalej nenapĺňala reklamou vysielacie časy, dohodnuté zmluvne k 20. decembru 1991, a ani to neplánovala. TA 3 preto začala spolu s Teleximom uzatvárať barterové dohody s inzerentmi. Získavali tým financie na úhradu vysielacích a autorských (literárnych a hudobných) práv, realizáciu slovenskej či českej verzie a vysielacích nákladov 5 700 Kčs za hodinu vysielania. Dohoda s IP Bratislava a prenajímanie reklamných časov „sa ukázalo ako neefektívne a umŕtvilo iniciatívy intendantúry.“
    Medzi plánované rozvojové aktivity patrilo spustenie relácie Štúdio REGIÓN v nadväznosti na bratislavský magazín, ktorý TA 3 vysielala v roku 1991. Okruh mal tiež využívať medzinárodné kontakty v prospech Slovenskej televízie a jej prezentácie v zahraničí: „Skúsenosti z poznania dopytu a ponuky na medzinárodnom televíznom trhu umožnia taktiež výhodnú komerčnú exploatáciu programov pripravených redakciami Slovenskej televízie.“
    V pláne reštrukturalizácie programu TA 3 z marca 1992 navrhoval intendant programu tri opatrenia – ekonomický útvar STV mal doriešiť ekonomické pravidlá činnosti TA 3, útvary Správ STV mali vytvoriť podmienky pre realizáciu nového systematizačného projektu TA 3 a technické útvary STV sa mali postarať o oživenie antény Worldnet inštalovaním záznamových a reprodukčných zariadení. „Intendantúra TA 3 považuje za nevyhnutné upozorniť na to, že ak nebudú prijaté navrhované opatrenia alebo sa nenájde iné vhodné riešenie predmetnej problematiky, za vzniknutú situáciu na treťom (národnom) programe po 31. 3. 1992 intendantúra TA 3 nebude niesť zodpovednosť.“
    TA 3 napokon prerušila vysielanie k 1. júlu 1992. Podľa webstránky www.stv.sk to bolo údajne pre absenciu strategického zahraničného partnera.
    V apríli 1992 založili intendant TA 3 Otto Bartoň, dramaturgička  Marína Juríčková a Jaroslav Juríček firmu MEDIUM 5, spol. s r. o., a plánovali vysielať na treťom okruhu bez pomoci STV. „Minister kultúry SR udelil v roku 1992  licenciu na televízne terestriálne vysielanie na okruhu TA-3 dvom subjektom (Médium 5 a Perfects) s podmienkou spolupráce oboch subjektov.“  Vysielanie dvoch subjektov na jednom okruhu sa ukázalo ako nerealizovateľné. Novovzniknutá Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie obe licencie v roku 1993 odňala. Vysielanie na umŕtvenej frekvencii sa spustilo až v roku 1996, kedy na trh prišla televízia Markíza.


5.2 DCTV – od začiatku zašumená

    Prvá multiregionálna televízia na Slovensku DCTV plánovala pôvodné štvorhodinové vysielanie predlžovať v závislosti od komerčného úspechu. Nittnaus veril, že by sa tak mohlo stať na jeseň 1995. Fakt, že vysielanie nikdy nerozšírila, teda dokazuje jej komerčný neúspech.
    Kábloví operátori mohli signál DCTV z družice Eutelsat I-F5 prijímať od 9. januára 1995, čiže týždeň pred plánovaným spustením testovacej prevádzky. Už vysielanie monoskopu a prezentačného videa odhalilo zásadný problém – nekvalitný signál. Začiatkom februára Nittnaus plánoval ďalšie kroky. Pre oblasť Bratislavy zvolil distribúciu signálu prostredníctvom terestriálneho vysielača. Vysielanie z 50. kanála na Kamzíku mohli preberať aj kábloví operátori z okolia. Zvyšok slovenských operátorov však bol odkázaný na satelitný signál zlej kvality. Vedenie DCTV zvažovalo prechod na iný satelit, čo by však trvalo tri mesiace: „Dovtedy buď budeme pokračovať cez družicu a v takej kvalite ako dosiaľ, alebo – ak zvážime, že nekvalitné vysielanie je horšie ako žiadne – museli by sme ho prerušiť. O tom sme však ešte nerozhodli,“  povedal Nittnaus vtedy pre SME. Pár týždňov potom sa rozhodlo – DCTV opustila satelit, vysielala iba z Kamzíka a len pre Bratislavu a okolie.
    Stav, že multiregionálna televízia stratí pokrytie a prestane byť multiregionálnou, je pre ňu bezpochyby likvidačný. DCTV odďaľovala eutanáziu niekoľko mesiacov. Definitívne sa odmlčala 15. mája 1995 a vypadla aj zo 42. kanála bratislavskej káblovky, kde mala po výpadku satelitného signálu posledné útočisko. Skôr než zmizla DCTV  z éteru, požiadala licenčnú radu o súhlas na prerušenie vysielania od 16. mája až do vyriešenia technických problémov. Urobila tak za stavu, kedy už nevysielala pre minimálne požadované množstvo 300-tisíc potenciálnych divákov. Manažment stanice predpokladal, že požadovanú kvótu sa podarí naplniť do štvrtého kvartálu 1995 a potom by sa mohla DCTV vrátiť späť.
    Prešiel takmer rok a návrat Danubius Cable Television sa neuskutočnil. Televízia sa spamätala až v januári 1996, kedy jej končila zákonná lehota na obnovenie vysielania. Licenčnú radu žiadala, aby posunula termín opätovného spustenia programu z januára na máj. Technické problémy sa vyriešili už v novembri 1995. Dôvodom žiadosti o odklad bola zmena koncepcie: „DCTV zároveň žiada radu o schválenie novej vysielacej koncepcie, podľa ktorej by sa mal jej program rozšíriť z pôvodných štyroch a pol až na 12 vysielacích hodín. Súčasťou koncepčnej zmeny je aj návrh na nový názov vysielacej stanice.“  Zákon však zmenu koncepcie ako dôvod prerušenia vysielania nepoznal. Keďže DCTV v roku 1996 nevysielala viac než 30 dní, Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie jej odňala licenciu.


5.3 VTV – mala skončiť už v roku 1995

    Keď začala v apríli 1995 vysielať VTV, disponovala potrebným kapitálom a na rozdiel od DCTV dokázala zabezpečiť distribúciu signálu do káblových rozvodov. Spočiatku síce mala isté miesto iba v bratislavskej káblovke SKT, ale parlament jej odsúhlasil aj satelitnú licenciu (podľa vtedy platnej legislatívy o tom najskôr rozhodovala NR SR a až potom licenčná rada). Právo vysielať cez satelit získala VTV v máji.
    VTV bola od počiatku previazaná na politické kruhy. Programový riaditeľ Bohuslav Géci mal blízko k HZDS, spoluvlastník VTV Vladimír Poór bol členom Politického grémia HZDS a ďalší spoluvlastník Karol Kabát figuroval ako predseda Okresnej rady HZDS v Trnave. Sympatie k HZDS netajili ani ďalší dvaja spoločníci VTV cable tv Ján Izák a Pavol Varga. „Môžem odcitovať slová pána Izáka, že on nebude spávať, ale to spravodajstvo bude tak, ako si ho predstavuje HZDS. Takže to zameranie Vašej televízie k HZDS je evidentné,“  povedal Varga v rozhovore s novinárom Jurajom Hrabkom. Sporne pôsobilo aj financovanie televízie. Zdrojom boli oficiálne tri pôžičky od VÚB Trnava vo výške 70, 30 a 40 miliónov korún. Tie údajne pokryli prvotné náklady na techniku vo výške 90 miliónov korún a aj 40- až 45-miliónovú mesačnú réžiu. Politické pozadie malo aj nezaradenie relácie Apropo TV Stana Radiča a Jara Filipa do vysielania.
     V septembri 1995 sa objavili problémy medzi spoločníkmi Izákom a Vargom. Vargu odvolali z postu generálneho riaditeľa. Jeho reakcia bola taká, že zo strany ostatných spoločníkov nie je snaha dostať do VTV zahraničný kapitál a televízia je programovo vedená ku krachu. Na situáciu spätne spomínal bývalý redaktor, moderátor a neskôr šéfredaktor Martin Lengyel. Domino fórum sa ho pýtalo, kedy pochopil, čo je VTV zač: „Keď sa Géci dohodol s Poórom, Kabátom a Izákom, že vyštvú Vargu, ktorý bol pre nás garantom nepolitickej televízie. Bolo to prejavom chúťok HZDS, a aj to tak s tou televíziou dopadlo.“
    Už koncom roka, konkrétne 19. decembra 1995, chcela VTV dobrovoľne odísť do zabudnutia. V denníku SME a iných periodikách vyšla tlačová správa, ktorú pre zachovanie autentickosti a výpovednej hodnoty uvádzame celú:
    „BRATISLAVA (ÚT KA) – Súkromná slovenská televízia VTV končí k 30. decembru svoje vysielanie. Ústrednú tlačovú kanceláriu (ÚT KA) o tom informoval programový riaditeľ VTV Bohuš Géci. Vedenie VTV podľa jeho slov ľutuje, že muselo pristúpiť k tomuto kroku, pretože doterajšie vysielanie považuje za úspešné. „Pôvodne sme chceli pokračovať vo vysielaní. Potom sa však v časti tlače spustila demagogická kampaň, ktorej prostredníctvom sme boli nabádaní, aby sme sa v žiadnom prípade nevzdávali a za každú cenu pokračovali ďalej. Takýto nátlak sme však nemohli akceptovať, a preto koncom decembra skončíme s vysielaním,“ uviedol B. Géci. VTV ako nezávislé médium podľa jeho slov nemôže podliehať tlaku rôznych záujmových skupín, častokrát financovaných zo zahraničia, ktoré sa snažia manipulovať mediálny trh na zvrchovanom Slovensku. Vedenie VTV predpokladá, že za tlakom na pokračovanie vysielania ich televízie sa skrývajú snahy zahraničného kapitálu ovládnuť slovenský mediálny priestor. VTV sa však rozhodlo nepodľahnúť tomuto nátlaku a svoje vysielanie zrušiť.“
    Zmýšľanie VTV nemožno označiť inak než čudné. Súkromná televízia chce skončiť, lebo jej niekto radí, aby vydržala. Zahraničný kapitál chce ovládnuť náš trh – argument, ktorý pri pohľade na dnešnú štruktúru slovenských médií vyčaruje úsmev na tvári nejedného TV manažéra.
    VTV vtedy napokon neskončila. No už začiatkom roku 1996 meškali výplaty zamestnancov a prestali sa vyplácať honoráre. Podľa odhadov denníka SME v aprílu 1996 dlhovala Slovenským telekomunikáciám 70 miliónov korún za prenájom satelitnej frekvencie. Do júna sa dlh vyšplhal na 100 miliónov. VTV prežívala majetkovú aj objektívno-názorovú krízu. Z VTV odišiel Martin Lengyel, keďže jeho spravodajský tím dostal politické príkazy, ktoré nemohol akceptovať. K tomu všetkému prispel aj nezáujem najväčšej káblovej spoločnosti SKT šíriť signál VTV. Dohoda sa rodila veľmi dlho a ani jedna zo zúčastnených strán nekomentovala, aké boli podmienky.
    V zime 1996 prichystala VTV divákom nepríjemný darček – vyrobila dokument Utajení svedkovia prehovorili, týkajúci sa únosu Michala Kováča mladšieho. „'Dokument', ktorý odvysielala súkromná (!) VTV a verejnoprávna (!!) STV, mal jasný predvianočný cieľ – čo najviac pošpiniť prezidenta,“  povedal v komentári pre SME Marián Leško. VTV dokument po Vianociach ešte aj zreprízovala a vyrobila ďalšie pokračovania.
    V roku 1997 sa k záplave problémov pridal ďalší – VTV si neplnila záväzky voči autorským organizáciám. Situáciu riešila licenčná rada. O rok neskôr musela RVR začať správne konanie o odňatí licencie VTV cable tv. Na pôde licenčnej rady sa uskutočnili rokovania zástupcov VTV a autorských zväzov. Tie sa skončili úspešne, vďaka čomu televízia  o licenciu neprišla.
    Finančná kríza sa prehĺbila natoľko, že v roku 1998 časť pracovníkov  začala protestovať proti oneskorenému vyplácaniu miezd. To vyvolalo štrajk. Vo vypätých časoch dokonca 15. mája neodvysielali ani spravodajský Denník VTV. Zamestnancom meškali platy dva mesiace. Namiesto správ, reklamy a športu mal podvečerný program podobu loga, reklamy a loga. Rovnaký scenár sa opakoval i na druhý deň. Dlhy VTV sa v tom čase odhadovali na jednu miliardu korún. Televízia neplatila za zamestnancov ani odvody do zdravotných poisťovní. Len Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlhovala vyše 10 miliónov.
    V druhom polroku 1998 do finančne podvyživenej VTV prišiel nový väčšinový vlastník, firma TV PLUS. Predsedom jej predstavenstva bol dovtedajší spoluvlastník VTV Vladimír Poór a predsedom dozornej rady „mediálny mág“ Fedor Flašík, ktorého agentúra Donar inštalovala oproti prezidentskému palácu hodiny, ktoré odpočítavali koniec funkčného obdobia Michala Kováča. Poór vlastnil alebo spoluvlastnil okrem VTV aj ŽOS Trnava, Naftu Gbely, Slovakofarmu Hlohovec a Harmanecké papierne.
    Roky plynuli, ale situácia vo VTV bola stále rovnako neprehľadná. V roku 1999 do nej vstúpil podnikateľ a člen SDĽ Ladislav Milko. Od Poóra ju kúpil za 338-tisíc korún aj s miliardovým dlhom. Podľa SME sa o kúpu VTV predtým zaujímali aj Jozef Majský a Pavol Rusko, ktorý plánoval spojiť Markízu, VTV a TV Sever. Kúpil ju napokon Milko, údajne preto, že bolo preňho zaujímavé presadiť sa na mediálnom trhu. Transakciu konzultoval s exriaditeľom Fun Rádia Petrom Abrahámom. „Podľa niektorých zdrojov sa mal na príprave predaja VTV podieľať aj majiteľ bratislavských mraziarní a Tatravagónky Poprad Peter Steinhübel,“  uviedlo SME. Tento muž prezývaný Žaluď sa údajne spájal s organizovaným zločinom.
    Finančné problémy pretrvávali aj v roku 1999. „Tie napokon  v apríli 1999 vyústili  až do exekúcie, kde časť spoločnosti spolu s logom a licenciou televíznej stanice VTV vydražila spoločnosť Satel Media, s.r.o. Bratislava. Doručením oznamu o vydražení časti podniku VTV cable tv spoločnosťou Satel media  začala Rada správne konanie, v rámci ktorého rozhodla o zmene licencie z dôvodu prechodu licencie exekúciou z VTV cable tv na spoločnosť Satel media.“  Pár týždňov po vstupe Milka zasadla na riaditeľský post bývalá programová riaditeľka Markízy Tatiana Heldová. Prechod licencie na Satel media vzbudil vlnu pochybností. Podľa vtedajšieho viceprezidenta Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Andreja Hryca bola licencia udelená Radou SR pre rozhlasové a televízne vysielanie neprevoditeľná. „Mali sme len dve možnosti – odňať licenciu spoločnosti Satel média alebo rozhodnúť o zmene licencie a potvrdiť daný stav. Odňatie licencie je možné len za presne určených podmienok, ani jedno z príslušných ustanovení však nebolo naplnené,“ tvrdila riaditeľka licenčnej rady Jarmila Grujbárová. Rada rozhodnutie podložila posudkami Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Prechod licencie súdne napadla Markíza, Slovenské telekomunikácie aj SOZA. Premiér Mikuláš Dzurinda zasa zažaloval členov licenčnej rady. Najvyšší súd v októbri 2000 rozhodnutie licenčnej rady zrušil a de facto uznal, že pochybila.
    K aprílu 1999 sa dlh VTV odhadoval na 1,3 miliardy korún, z toho 450 miliónov mal podľa SME tvoriť úver z VÚB. Televízia od 4. do 16. októbra 1999 pre nedostatok peňazí nevysielala. Spoločnosť Telenor, zabezpečujúca šírenie satelitného signálu, totiž odmietla spolupracovať. Zamestnanci robili, i keď nedostávali mzdu údajne už od augusta. Vaša televízia definitívne prestala vysielať vo februári 2000. Licenčná rada jej odobrala licenciu T/34, lebo televízii vypovedali zmluvy autorské spoločnosti Slovgram a LITA. Heldová aj po tom tvrdila, že VTV mohla fungovať ďalej – s novým strategickým partnerom. Proti definitívnemu verdiktu RVR sa ohradila: „Tento postup zmaril moje rokovania so zahraničným investorom z Talianska, ktoré po úspešnom zavŕšení mohli pomôcť vyriešiť finančné problémy VTV.“


5.4 Luna – finančne zabezpečená na tri roky

    To, čo malo byť pôvodne televíziou Telemars, financovanou utajeným nemeckým investorom, sa napokon ukázalo byť Lunou, životaschopnou vďaka pôžičke z Devín banky. Prvý rok mala k dispozícii asi 450-miliónov korún. Pôžička mala podľa slov vedenia televízie vystačiť na tri roky prevádzky. Zaujímavosťou bolo, že jeden zo spoluvlastníkov Luny Dušan Milko je bratom práve toho Ladislava Milka, ktorý pár týždňov „spravoval“ VTV.
    Aj keď Luna plánovala prepracovať systém predaja reklamného času, nepodarilo sa jej dosiahnuť uspokojivé príjmy. Napríklad za august 2000 dosiahla vyššie príjmy ako rok predtým VTV, no Markíze sa sotva vyrovnala:

Tabuľka 1. Objem reklamy v televíziách (v miliónoch Sk)
ZDROJ: ACNielsen
Stanica/rok 1999
2000
2001
Markíza 4060,7 5001,2
6601,1
STV 1 690,1 559,6 1137,2
STV 2 8,2 30,8 68,1
TV Luna 33,4 203,1 97
VTV 208 -
-

    „Na začiatku vysielania predstavitelia televízie očakávali, že Luna za prvý rok vysielania dosiahne 10-percentný podiel na slovenskom reklamnom trhu. V roku 2002 rátali so zvýšením podielu na 26 percent.“ V hlavnom vysielacom čase to malo byť do 12 mesiacov 12 %. V roku 2000 však Luna dosahovala iba jednocifernú sledovanosť; v poslednej tretine roka to boli podľa MML 4 percentá, kým Markíza mala 76 %, STV 1 31 %, STV 2 5 % a Nova 19 %. Počas prvých 12 mesiacov vysielania Luna dvakrát výrazne zmenila programovú štruktúru.
Pokrytie terestriálnym signálom Markízy    V období pôsobenia Luny disponovalo prípojkou káblovej TV takmer 40 % domácností na Slovensku (príloha C, tabuľka C.5). V porovnaní s Markízou a jej sieťou vysielačov zdedených po TA 3 to však bol výrazný deficit. Luna preto začala individuálne koordinovať nízkovýkonné kmitočty. V októbri 2000 sprevádzkovala vysielač Nižná a pribudlo jej 30-tisíc potenciálnych divákov.
    Už v roku 2000 Luna začala hľadať nového investora. Dlho sa uvažovalo o kapitálovom vstupe spoločnost Hanco, s. r. o., za ktorou stáli podnikatelia Ladislav Rehák (niekdajší akcionár Globtelu, dnes prepojený na rádio Jemné melódie a periodiká Slovenka a Star) a Peter Struhár (tiež mal podiely v Globteli, spoluvlastnil Fun Rádio). Rokovania však stroskotali, Hanco odstúpil od zmluvy, Luna sa v auguste 2000 dostala do krízy a zaviedla reštrikčné opatrenia. Do konca roka dostalo výpoveď 102 z celkového počtu 237 zamestnancov; odišla aj šéfredaktorka spravodajstva Anna Ghannamová. Luna už vtedy meškala s výplatami, i keď doplatky voči odídencom si napokon vyrovnala. V septembri mali údajne prebiehať rokovania s päticou potenciálnych investorov zo zahraničia. Jeden záujemca mimo Česka aj Slovenska bol údajne vážny, no jeho meno sa nemohlo zverejniť.
    K januáru 2001 pracovalo v Lune 139 zamestnancov. Post generálneho riaditeľa opustil Peter Sedlák. Televízia ďalej hľadala strategického partnera a kapitálový vstup bol v pláne „v najbližšom čase“. Medializované informácie však manažment nesplnil. Práve naopak. Luna mala dlhy a v máji 2001 podal jeden z veriteľov žiadosť na Krajský súd v Bratislave o vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Malo ísť o spoločnosť Monarch, ktorej Luna dlhovala 1,5 milióna korún. Platy zamestnancov meškali štyri mesiace. V septembri Telenor Slovakia prestal šíriť satelitný signál Luny a tým znemožnil káblovým spoločnostiam na celom Slovensku, aby ho preberali: „Dôvodom tohto rozhodnutia je dlhodobé nedodržiavanie zmluvných záväzkov zo strany TV Luna.“  Čoskoro sa začalo rozhodovať o pridelení lukratívnych frekvencií. Luna hneď predstavila licenčnej rade kupca – firmu Grand Multitrade. Tá údajne zastupovala istú americkú firmu, ktorá chcela investovať do rozvoja programovej štruktúry, výstavby vysielačov a vykrytia dlhov. Tie sa k septembru 2001 odhadovali na 300 miliónov korún. No predaj televízie stroskotal. Keď to už vyzeralo, že Luna definitívne padne, vlial divákom falošnú nádej producent Rudolf Biermann. Ten licenčnej rade oznámil, že do Luny chce vstúpiť cez pražský kapitálový fond Argus Capital International americká investičná firma Prudential Financial. „Problém bol však v tom, že pokusy dcéry Prudentialu – firmy Argus Capital International o televízne podnikanie v strednej Európe sa neskončili dobre. Argus investoval približne pol miliardy českých korún do televízie TV3. Tá je však nerentabilná, v minulom roku svoju stratu zvýšila na 200 mil. Kč,“  zhodnotili v týždenníku Trend. Argus Capital International Ltd. mal zabezpečiť finančné krytie vo výške 15 miliónov amerických dolárov. Vysielateľ požiadal RVR o prevod celého obchodného podielu na Biermanna. Podmienkami vstupu Argusu bolo pridelenie 11 nových frekvencií, ekonomický audit a príprava nového majetkového usporiadania. O frekvencie sa zaujímal aj Vladimír Železný (pozri ďalšiu podkapitolu). „Otáznikov však ostalo do posledného dňa veľa, a tak Luna nezískala ani jednu z veľkých frekvencií a ani jednu z deviatich menších, ktoré si sama vykótovala.“  Rada napokon neodsúhlasila ani prevod podielu na Biermanna, keďže bez zisku frekvencií to bolo bezpredmetné.
Program Luny na 6. októbra 2001 uverejnený v časopise Eurotelevízia    Luna už v čase, keď sa v súvislosti s ňou začalo skloňovať Biermannovo meno, nevysielala. Program prerušila päť dní po tom, čo ju Telenor 19. septembra odpojil od satelitu. No nechávala si otvorené zadné dvierka a programovým časopisom naďalej posielala informácie o tom, čo by hypoteticky mohla vysielať. Lune však vypovedal zmluvu autorský zväz. Neplatenie SOZA, nevysielanie viac než 30 dní, hrozba konkurzu či výmazu z obchodného registra a nepridelenie kľúčových frekvencií viedli k tomu, že licenčná rada 20. novembra 2001 odňala Lune licenciu.
    Púť Luny sa končila s predbežným správcom konkurznej podstaty na krku. Televízia nedisponovala žiadnym majetkom; techniku v účtovnej hodnote 200 miliónov korún vlastnila Devín banka a požičiavala jej ju zadarmo, bez nájomnej zmluvy. Prenájom budovy zaplatila Luna investíciami do interiéru. Rozhodnutím financovať televíziu prišla Devín banka podľa odhadov Trendu o vyše 800 miliónov korún. Telenoru dlhovala Luna viac než 100 miliónov. Zamestnanci prišli o tri meškajúce mesačné platy a museli sa obrátiť na Garančný fond.


5.5 Global – ožil až po príchode Železného

    Marcel Děkanovský spočiatku ovládal MAC TV a mal v nej väčšinový podiel. V novembri 2000 sa sily preskupili – Děkanovskému ostalo 34 percent a majoritu získal nebankový subjekt  Horizont Slovakia. Zmena vlastníckych pomerov mala za následok, že k 1. aprílu 2001 valné zhromaždenie odvolalo Evu Děkanovskú z postu výkonnej riaditeľky a na jej miesto dosadilo vedúceho manažéra Globalu pre PR a riaditeľa TV Petržalka Miroslava Roganského. Děkanovský ostal v pozícii generálneho riaditeľa. „Eva Děkanovská postavila túto televíziu na nohy. Bola dušou celého projektu. Podarilo sa jej z mála peňazí vybudovať a uviesť do života v Európe ojedinelý projekt spoločného vysielania lokálnych televízií. Ako minoritný akcionár som nemohol rozhodnutie o jej odvolaní ovplyvniť,“  skonštatoval Děkanovský pre SME.
    Televízia Global popri šírení signálu v káblových rozvodoch pracovala na zlepšení terestriálneho pokrytia. K roku 2001 disponovala vysielačmi v Košiciach,  Považskej Bystrici, Rožňave,  Rimavskej Sobote a Brezne. Ďalších päť pridelených frekvencií nedokázala ku koncu roka uviesť do prevádzky. Vďaka zlepšujúcemu sa pokrytiu si Global všimol šéf českej Novy Vladimír Železný. V septembri 2001 už mala licenčná rada na stole žiadosť MAC TV o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu. Všetkých 66 % patriacich Horizontu a 4 % Marcela Děkanovského mali prejsť na akciovú spoločnosť Česká produkční invest. Podobne ako Biermann v prípade Luny, aj Železný v prípade Globalu podmienil vstup Českej produkční ziskom dvoch vysokovýkonných frekvencií. Išlo o bratislavský 50. kanál po TV Slavín a žilinský 52. kanál po TV Sever. O frekvenciu sa bili Luna, Global, Markíza a novovznikajúca spravodajská TA3. Luna ponúkla vstup zahraničného kapitálu. Markíza za vysielače sľubovala vzdať sa troch menších frekvencií v lokalite Žiliny a natočiť film za 10 miliónov. Global argumentoval vstupom českého investora, ktorý mal vďaka Nove zakúpené vysielacie práva na viaceré filmy a seriály aj pre územie Slovenska a mohol tak ihneď obohatiť knižnicu Globalu. Okrem toho dal verejný prísľub v prípade zisku frekvencií natočiť 30-dielny seriál za 20 miliónov korún, na ktorom by sa podieľali európski partneri a účinkovali by v ňom európski herci.
    Licenčná rada definitívne rozhodnutie posunula pre Biermannovu snahu oživiť Lunu. Nakoniec však podľa predpokladu udelila obe frekvencie čitateľnejšej MAC TV a dala zelenú vstupu Českej produkční invest do Globalu. „Považujem to za moje absolútne osobné víťazstvo,“ povedal Děkanovský pre SME a dodal: „Som hrdý na to, že sme v Košiciach z ničoho urobili televíziu.“  Názov Global (ktorý vznikol ako protipól k slovu local) zanikol k 2. marcu 2002, kedy o 19.00 začal na jeho frekvenciách vysielať projekt TV JOJ. Český investor do zanikajúceho Globalu a vznikajúcej JOJ v prvej fáze investoval odhadom 350 miliónov korún. Licenciu vlastnila MAC TV, no Děkanovský sa postupne zbavil celého svojho podielu v tejto firme. Ešte v roku 2002 spustil monotematický hudobný kanál Music Box a vykonal kroky potrebné k oživeniu košickej TV Naša.


6 Vplyv na mediálny trh

6.1 Najčastejšie chyby slovenských vysielateľov

    Dlhodobým bádaním pri tvorbe diplomovej práce som dospel k poznaniu, že zaniknuté slovenské televízie sa dopúšťali rovnakých chýb. Vytvoril som preto rebríček „prešľapov“ a trúfam si odhadnúť, ktorá stanica čo podcenila. Podľa toho jej možno priradiť mínusový bod, ak bola táto chyba markantná. Ak sa jej nedopúšťala, alebo dopúšťala iba zanedbateľne, môže ostať na nule. Ak problém výborne a ukážkovo vyriešila, zaslúži si jeden bod k dobru. Na základe tohto jednoduchého, i keď možno čiastočne subjektívneho hodnotenia možno vytvoriť rebríček. Ten vypovie, ktorá televízia pochybila najviac a ktorá najmenej. Tu sú jednotlivé problémy:
Podcenenie vonkajších faktorov – napríklad legislatívy, alebo okolností, ktoré televízia nemohla prognózovať, no mala s nimi teoreticky počítať;
- 1 bod pre TA 3 (podcenila, že na jej miesto mal prísť súkromný vysielateľ),
- 1 bod pre DCTV (po zániku žiadala o odklad odobratia licencie z dôvodu novej vysielacej koncepcie, čo zákon nepoznal).
Nekoordinovanie terestriálnych frekvencií – sústredenie sa iba na káblové rozvody v čase, keď miera „zakáblovania“ nie je taká vysoká, aby uživila univerzálnu televíziu;
- 1 bod pre VTV (o terestriálne vysielanie dlhodobo nejavila záujem)
- 1 bod pre DCTV (síce vysielala z Kamzíka, no spoliehala sa na fiktívne a nereálne 70-percentné „zakáblovanie“ už do roku 1997. No v roku 1995 malo káblové pripojenie iba 19,4 % domácností a tento podiel neprekročil 70 % ani o osem rokov neskôr – príloha C, tabuľka C.5),
+ 1 bod pre Global (budoval sieť vysielačov sám a aj spolu s lokálnymi TV),
+ 1 bod pre Lunu (začala individuálne koordinovať malé frekvencie).
Zlý výber satelitu – ak má ten pomôcť k zvýšeniu sledovanosti;
- 1 bod pre DCTV (spoliehala sa, že si nájde divákov v zahraničí, avšak vybrala satelit, ktorý nepokrýval dobre ani len Slovensko),
- 1 bod pre VTV (hľadala satelitných divákov, no nezvolila masívne rozšírenú Astru, ale lacnejšiu a Slovákmi málo obľúbenú alternatívu Eutelsat II-F2. Potom v júli 1997 prešla na digitálnu družicu Intelsat 707, čím si v tom čase ešte viac poškodila – digitálny príjem nebol medzi divákmi rozšírený).
Podcenenie finančnej stránky – odmietanie zahraničného kapitálu a podcenenie prvotných investícií, neschopnosť pochopiť, že azda každá televízia je prvé tri roky stratová, vidina vysokých príjmov z reklamy hneď od začiatku;
- 0,5 bodu pre TA 3 (nemala správne ošetrenú zmluvu s predajcom svojho reklamného času – zmluva bola bez sankcií pre druhú stranu),
- 1 bod pre DCTV (nemala žiaden finančný plán, inak by neskončila po štyroch mesiacoch),
- 1 bod pre VTV (dostala sa do finančnej krízy po niekoľkých mesiacoch),
- 1 bod pre Lunu (namiesto toho, aby počkala na uzatvorenie investičnej zmluvy, najskôr začala vysielať, potom dohoda stroskotala a Luna sa rýchlo dostala do problémov).
Neplatenie autorským zväzom – to je príčina, pre ktorú Rada pre vysielanie môže odobrať licenciu. Ak je cieľom televízie vysielať, musí autorským zväzom platiť – ľahšie je dohodnúť si postupné splácanie miezd so zamestnancami – i keď je to neetické, za toto sa licencia ťažšie odoberie;
- 0,5 bodu pre VTV (zväzom chronicky neplatila, no vedela sa s nimi dohodnúť a oddialiť pád),
- 1 bod pre Lunu (neplatenie zväzom bolo jedným z dôvodov odobratia licencie).
Pripustenie hocikoho k biznisu, len aby to fungovalo – napríklad politicky zafarbených spolumajiteľov, mafiánov a nebankové subjekty;
- 1 bod pre VTV (v televízii si pochybní majitelia vymieňali kľučky),
- 0,5 bodu pre Lunu (úver z Devín banky bol predmetom sporov),
- 1 bod pre Global (ak by televíziu zasiahla vlna pádu nebankových subjektov, dopadla by podobne zle ako Martin Lengyel, ktorý musel v záujme zachovanie existencie spravodajskej TA3 predať svoje podiely v nej – a to nebankový subjekt nevlastnil televíziu TA3, ako to bolo v prípade Global, ale len podpísal „reklamnú zmluvu“ v hodnote sto miliónov korún).
Utkvelé predstavy o nástupe na trh a podieloch na trhu;
- 1 bod pre VTV,
- 1 bod pre Lunu (obe oficiálne deklarovali, že dosiahnu vyššie podiely).
Nečerpanie z príkladov z minulosti – ktoré môžu v mnohom napovedať o chybách, akých sa treba vyvarovať;
- 1 bod pre DCTV (vysielanie spustila samospádom),
- 1 bod pre VTV (mohla byť na začiatku lepšie pripravená).
Nezacielenie televízie a programovej ponuky na konkrétnu skupinu – orientácia na všetkých a zároveň na nikoho;
- 1 bod pre DCTV (v štvorhodinovom bloku chcela ponúknuť oveľa viac, než bolo reálne),
- 1 bod pre VTV (pred začatím vysielania predložila absurdný návrh licenčnej rade – bol zmesou náročných žánrov a „béčkových“ produkcií),
+ 0,5 bodu pre Global (lokálne vysielanie vedelo, koho osloviť),
+ 1 bod pre Lunu (ponúkla vysielanie pre náročnejšieho diváka, aké na Slovensku nikto predtým ani potom nemal, orientovala sa na konkrétnu cieľovú skupinu 14 – 49).
Zlé PR a marketing – najmä pred štartom vysielania a v kľúčových momentoch;
- 0,5 bodu pre TA 3 (v čase, keď vznikala, bol tento faktor len v plienkach),
- 0,5 bodu pre DCTV (výrazné túto sféru podcenila),
- 1 bod pre VTV (jedného času spustila kampaň sľubujúcu „už nikdy žiaden gýč“, ktorú očividne nemohla splniť. Okrem toho v istej fáze žiadala časopis Markíza, aby neuverejňoval jej program, čo bolo nepochopiteľné),
- 1 bod pre Global (uviedla sa v tichosti),
+ 1 bod pre Lunu (síce nemala na masívnu a bezchybnú kampaň Markízy v roku 1996, no svoju potenciálnu cieľovú skupinu vedela osloviť).
Absencia výskumu trhu a divákov;
+ 0,5 bodu pre TA 3 (dostávala mnoho listov – najviac zo všetkých okruhov STV – a výborne s nimi pracovala),
- 1 bod pre DCTV (neskúmala, čo divák očakáva),
- 1 bod pre VTV (vznikla na intuitívnej báze),
- 1 bod pre Global (dosahoval nízku sledovanosť napriek rastu pokrytia),
+ 1 bod pre Lunu (názov aj profilácia stanice vznikli po prieskume trhu – keď ešte mala peniaze, investovala ich do zmapovania trhu).


6.2 Najúspešnejšia z neúspešných televízií

    Celkovo možno zhrnúť pokus o komparáciu televízií takto: najmenej chýb urobila počas svojej existencie Luna (+ 0,5 bodu). Podarilo sa jej profilovať stanicu, skúmať trh, koordinovať frekvencie. Na druhom mieste skončila TA 3 (- 0,5) – správala sa štandardne a nedopustila sa výraznejších chýb. Tretiu priečku s dobrým skóre obsadil Global (- 1,5), ktorý nepodceňoval pokrytie, platil autorským zväzom, no do podnikania pripustil rizikový Horizont a podcenil public relations. Výraznejšie negatívny výsledok dosiahla stanica DCTV (- 7,5). Fakt, že vysielala iba štyri mesiace hovorí za všetko. Napriek najdlhšiemu, takmer päťročnému pôsobeniu v mediálnej sfére skončila najhoršie VTV (- 9,5). To dokazuje, že jej nepočetnými silnými stránkami bolo azda kvalitné zamestnanecké obsadenia a vlastná tvorba. Začala zle bez znalosti trhu a diváckeho očakávania, rýchlo sa dostala do finančnej tiesne a aj napriek tomu, že mala voľné pole pôsobnosti, nikdy výraznejšie nezažiarila. Jej púť bola plná diskutabilných manažérskych rozhodnutí, tápania po strategickom investorovi a neodpustiteľnom podcenení pokrytia signálom – teda kľúčového faktora pre akúkoľvek televíziu.


6.3 Prínos zaniknutých televízií

    Na zaniknuté televízie však nemožno nazerať len cez prizmu zániku a s tým spojeného komerčného neúspechu. Ako sa už spomínalo v predchádzajúcich kapitolách, opäť treba pripomenúť, že v mnohých oblastiach boli prínosom. Či už išlo o kvalitnú vlastnú tvorbu, vychovávanie televíznych odborníkov a mnoho iného. Televízie zamestnávali profesionálov, ktorí pracovali aj napriek nedostatku peňazí a dopomohli k skvalitneniu slovenskej mediálnej scény a uspokojovaniu diváckych potrieb.
 

7 Ideový návrh projektu sociologického prieskumu

    Zaniknuté televízie si zaslúžia pozornosť aj zo sociologického hľadiska. Preto ponúkam návrh prieskumu. Je organizačne náročný a z tohto dôvodu som ho nerealizoval sám. Ponúkam ho však na zamyslenie, v ideovej rovine – ako návod pre výskumné agentúry alebo profesionálne zdatné skupiny, ktoré by sa tejto problematike mohli v budúcnosti venovať. Môj ideový návrh projektu sociologického prieskumu má nasledujúcu štruktúru:

Názov projektu prieskumu:
Dôvody zániku multiregionálnych televízií na Slovensku a hodnotenie zaniknutých televízií (TA 3 – tretí okruh STV, DCTV, VTV, Luna, Global)

Zdôvodnenie prieskumu:
    Pre potreby odbornej novinárskej verejnosti by mohlo byť zaujímavé skúmanie diváka zaniknutých slovenských multiregionálnych televízií z hľadiska časovej frekvencie, preferencie a spokojnosti. Prieskum by nám mohol priniesť informácie o sledovanosti tejto špecifickej skupiny televízií – či si divák spomína, že takéto vysielanie sa na Slovensku vôbec realizovalo. A ak si spomína, či zaniknuté stanice sledoval. Prieskumom by sa mal zistiť aj pohľad zvnútra televízií – čo si myslia manažéri, spoločníci a konatelia o svojom pôsobení v televíziách a najmä aké boli podľa nich dôvody zániku staníc, ktoré vlastnili alebo riadili.
    Prieskum by mohol priniesť zaujímavé primárne informácie, ku ktorým sa ťažko dostať. Na konkurenčnom trhu, akým ten slovenský je, televízie vznikajú a zanikajú. Ale prečo zanikli práve verejnoprávna TA 3, DCTV, VTV, Luna a Global? To by bola otázka tak pre divákov-pamätníkov, ako aj pre kompetentných manažérov. Mali tieto stanice rovnaké podmienky ako konkurencia? Privítali diváci ich štart a pôsobenie na mediálnej scéne? Odpoveď na tieto otázky by sa mohli zistiť prostredníctvom dotazníkov a pološtandardizovaných rozhovorov.
    Prieskumy televízneho trhu na našom trhu síce neabsentujú, no zväčša sa zameriavajú na súčasných hráčov. Pohľad do minulosti by pritom mohol byť zaujímavý z viacerých hľadísk – či už diváckeho, manažérskeho alebo odborného. Spätná reflexia môže v mnohom napovedať o budúcnosti duálneho televízneho systému.
    Dôvody spomínané v predchádzajúcich odsekoch boli kľúčové, prečo vznikol tento ideový návrh projektu sociologického prieskumu.
    Prieskum ponúkame v metodologickej a nie praktickej rovine z pocho-piteľných dôvodov. Vykonať ho v primeranom rozsahu by stálo veľa času a peňazí – oveľa viac, než si môže jeden študent dovoliť. V prípade, ak by sa ho chopila väčšia skupina alebo výskumná agentúra, poslúžil by tento projekt ako opora a prieskum by sa dal zrealizovať s minimálnymi až žiadnymi úpravami.

Hlavný cieľ prieskumu:
Zmapovať pôsobenie a zistiť dôvody, prečo zanikli televízie TA 3, DCTV, VTV, Luna, Global na slovenskom trhu; ako pôsobili a prečo zanikli.

Čiastkové ciele:
1.    Zistiť, či diváci poznali tieto televízie
2.    Zistiť, aká bola sledovanosť týchto televízií u divákov (reálna divácka sledovanosť)
3.    Hodnotenie z vybraných hľadísk (typ relácie, technické podmienky apod.)
4.    Zistiť názory manažérov; ako oni vidia dôvody zániku

Predmet:
Dôvody zániku televízií TA 3, DCTV, VTV, Luna, Global na slovenskom trhu.

Objekt:
    Prieskum by si vyžadoval skúmať problematiku na dvoch typoch výberových súborov. Na hlavný cieľ a čiastkové ciele 1 až 3 sa využije výberový súbor, skonštruovaný zo základného súboru, ktorý predstavuje populácia mesta Bratislavy.
    Zo základného súboru by sa skonštruoval výberový súbor metódou zámerného cieleného výberu podľa týchto zvolených znakov: pohlavie, vek, miesto bydliska v Bratislave, zamestnanie, vzdelanie. Selekcia sa uskutoční kvótovým výberom. Respondenti budú odpovedať na otázky v dotazníku.
    Na naplnenie hlavného cieľa, t. j. zistenia príčiny úspechu a neúspechu slovenských televízií TA 3, DCTV, VTV, Luna, Global, ako aj čiastkového cieľa číslo 4 – zistiť názory manažérov – sa využije výberový súbor. Ten by tvorili spoločníci a konatelia firiem vlastniacich licenciu na vysielanie a vyšší manažéri na úrovni riaditeľov televízií. V prípade okruhu TA 3 by to bol intendant a jeho zástupca. Išlo by o kvázireprezentatívny súbor, ktorý by vypovedal formou pološtandardizovaného rozhovoru.
    Cieľom tohto rozhovoru by bolo zistiť:
– cieľ vzniku televízie
– hodnotenie pôsobenia, reflexia – čo sa podarilo a nepodarilo
– pozícia televízie na trhu (konkurencia, sledovanosť, reklamné príjmy)

Pracovné hypotézy:
1.    Diváci si dokážu spomenúť na televízie, aj keď ich nesledovali
2.    Tí, ktorí si spomenú na televízie, ich mali možnosť prijímať a aj ich sledovali
3.    Tí, čo televíziu sledovali, sa stotožňovali s programovou skladbou
4.    Diváci majú problém so značkou TA 3, ktorú dnes prebrala iná stanica
5.    Územný rozsah vysielania zohráva dôležitú rolu, avšak obsah a programová ponuka sú tiež dôležité
6.    Diváci zväčša prijímali televízie cez káblové rozvody
7.    Respondenti zväčša nedokážu určiť roky vzniku a zániku televízií
8.    Na zaniknuté televízie si najmenej spomínajú diváci do 18 rokov
9.    Intendanti, spoločníci, konatelia a manažéri (ďalej aj experti) považujú za hlavné príčiny zániku televízií finančné problémy, nízke príjmy z reklamy a neštandardné podmienky na trhu z hľadiska legislatívny, súvisiace s počiatočným štádiom duálneho systému
10.    Experti môžu za príčinu zániku označiť aj zlé územné pokrytie
11.    Diváci sa s názormi expertov úplne nezhodujú

Charakteristika výberového súboru:
    Publikum je podľa novinárskeho slovníka „veľké množstvo recipientov sústredených v prípade verejnej komunikácie (predstavenia) na jednom mieste ako obecenstvo, alebo v prípade masovej komunikácie iného typu (rozhlas či televízia) masa priestorovo rozptýlených poslucháčov a divákov.“
    Zo sociologického hľadiska sa publikum delí na tieto typy:
1.    Potenciálne publikum sú všetci, ktorí môžu byť „zasiahnutí“ – či už tým, že vlastnia príslušné prijímacie zariadenie, resp. sú im k dispozícii subjektívne neovplyvniteľné danosti (nazvime ich technickými predpokladmi), alebo tým, že svojimi socioekonomickými alebo sociodemografickými charakteristikami (ekonomické postavenie, výška príjmu, vzdelanie, vek, pohlavie a pod.) sú viac či menej pripravení prijímať mediálne obsahy, produkty a ponuky.
2.    Platiace publikum sú tí, ktorí si napríklad zámerne kupujú noviny, časopisy alebo určité mediálne služby (napr. káblové rozvody alebo satelitný príjem).
3.    Zasiahnuté reálne publikum, to sú všetci tí, ktorí z potenciálnych a platiacich skutočne sledujú, počúvajú a čítajú médiá. Takéto publikum rozoznávame ako publikum konzervatívne, konzumné a náročné.
4.    Súhrnné publikum tvorí počet a štruktúra jednotlivcov sledujúcich určitý seriál v určitom čase.
    Z hľadiska tohto prieskumu možno za potenciálne publikum považovať všetkých majiteľov satelitných prijímačov a terestriálnych antén. Platiacim publikom je každý abonent káblovej televízie.
    Publikum ako také tvorí prvý výberový súbor, na ktorom by sa skúmal hlavný ciel a čiastkové ciele 1 až 3.
    Hlavný cieľ spolu s čiastkovým cieľom 4 by sa skúmal na druhom výberovom súbore, tvorenom spoločníkmi a konateľmi firiem vlastniacich licenciu na vysielanie a vyššími manažérmi, resp. intendantom a jeho zástupcom. Ich menný zoznam obsahuje príloha A diplomovej práce.

Metóda zberu údajov:
    Názory divákov na fungovanie a zánik televízií, ako aj sledovanosť, by sa zisťovali formou dotazníka. Teória pozná ústnu formu: „Dotazník je usporiadaný súbor rôznych druhov otázok v nadväznosti na výskumné ciele. Kvalita dotazníka závisí od jeho rozlišovacej hodnoty, spoľahlivosti, objektivity, od rýchlosti spracovania údajov. Existujú rôzne spôsoby použitia dotazníka – priamy (osobný), poštou, kombinovane, pomocou počítačov. Používa sa spravidla vtedy, keď treba pomerne rýchlo získať výpovede od početnej vzorky respondentov (väčšinou reprezentatívnej). Neštandardná explorácia (voľné interview, pričom otázky a ich odpovede nie sú vopred sformulované). So zreteľom na spoločenskú úlohu výskumníka rozlišujeme rozhovor zjavný, otvorený alebo verejný (respondent je informovaný, že sa s ním robí interview, a pozná jeho cieľ)  a skrytý (výskumník je anonymný). Podľa počtu zúčastnených osôb rozhovor môže byť individuálny a skupinový. Panelové interview môže vystupovať v niekoľkých rôznych formách. Jednou z foriem je zadávanie otázok niekoľkými výskumníkmi jednému respondentovi na najmenej dvoch po sebe idúcich stretnutiach, ktoré sa konajú po určitej prestávke. Druhou formou je zadávanie otázok niekoľkým respondentom jedným výskumníkom, tiež prinajmenšom na dvoch stretnutiach s prestávkou. Cieľom takéhoto interview je potvrdenie vplyvu plynutia času na skúsenosti, názory a postoje respondenta. Zväčša sa táto forma skúmania používa na zisťovanie efektívnosti pôsobenia prostriedkov masovej komunikácie na publikum.“   Druhou formou rozhovoru je písomná: „Dotazník môže byť posielaný poštou alebo rozdávaný osobne. Dotazník posielaný poštou má pred osobným kontaktom prednosť hlavne vtedy, keď respondent nám nie je ochotný poskytnúť osobný rozhovor. Dotazník posielaný poštou si vyžaduje veľmi starostlivú prípravu, aby neboli nesprávne interpretované otázky a tým aj odpovede.“
    Dobrý dotazník musí vyhovovať dvom požiadavkám – účelovo technickým a psychologickým. „Tieto požiadavky by mohli byť rozdelené do týchto štyroch oblastí: celkový dojem dotazníka, formulácia otázok v dotazníku, typológia otázok, manipulácia s dotazníkom.“ 
Náš dotazník by bol adresovaný výberovému súboru. Zber údajov by sa uskutočnil ústnou formou oslovovaním náhodných chodcov v jednotlivých mestských častiach. Bol by priamy (osobný), zjavný (otvorený) a individuálny. Pozostával by z týchto otázok:
1. Na ktoré z týchto televízií si spomínate?
TA 3* (3. okruh STV)       DCTV       VTV       Luna       Global

2. Krížikom vyznačte, ktoré z televízií označených v 1. otázke ste mali možnosť prijímať a ktoré ste aj sledovali.
    TA 3*    DCTV    VTV    Luna    Global
Prijímal
Sledoval

3. Ako často ste tieto televízie sledovali?
    denne    niekoľkokrát za týždeň    sporadicky/ niekoľkokrát za mesiac    nikdy    nespomínam si
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

4. Ako by ste spätne ohodnotili ich kvalitu z jednotlivých hľadísk na stupnici od 1 do 5, kde 1 je najvyššia kvalita a 5 najnižšia? Ak si nespomínate alebo neviete posúdiť, napíšte číslo 6.
    Kvalita príjmu    Programová ponuka    Vlastná tvorby    Moderátori    Vysielací čas    Celkový dojem
TA 3*                       
DCTV                       
VTV                       
Luna                       
Global                       

5. Do akej miery ste boli spokojní s ich ponukou zahraničných filmov a seriálov – na stupnici od 1 do 5, kde 1 znamená najväčšiu spokojnosť a 5 najmenšiu? Ak si nespomínate alebo neviete posúdiť, napíšte číslo 6.
    TA 3*    DCTV    VTV    Luna    Global
Miera spokojnosti                   

6. Aký je váš názor na objem zahraničných filmov vo vysielaní týchto staníc?
    Filmov bolo priveľa    Filmov bolo primerane veľa    Filmov bolo primerane málo    Filmov bolo primálo    Nevysielali žiadne filmy    Neviem posúdiť
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

7. Aký je váš názor na objem zahraničných seriálov vo vysielaní týchto staníc?
    Seriálov bolo priveľa    Seriálov bolo primerane veľa    Seriálov bolo primerane málo    Seriálov bolo primálo    Nevysielali žiadne seriály    Neviem posúdiť
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

8. Krížikom vyznačte všetky tvrdenia, ktoré podľa vás platia pre televízie.
    Rodinná televízia    Spravodajská televízia    Stanica pre náročného diváka    Regionálne vysielanie    Televízia pre všetkých    Televízia pre mladých    Športový kanál
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

9. Ktoré tvrdenie najviac vystihuje váš názor na programovú skladbu každej televízie?
    Program presne pre mňa    Niečo som si v programe zväčša našiel    Bol som iba náhodný divák    S programom som sa nestotožňoval    Radšej som vždy prepol    Neviem
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

10. Ako ste televíziu prijímali?
    Cez anténu    Cez satelit    Cez kábel    Cez internet    Inak    Neprijímal som
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

11. Prečo podľa vás tieto televízie zanikli? Vyznačte všetky odpovede, s ktorými sa stotožňujete.
    Vysielali málo reklamy    Ponúkali nekvalitný program    Mali malé pokrytie    Vytunelovali ich    Neustáli boj so silnou konkurenciou    Pre legislatívne problémy    Neviem
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

12. Vpíšte rok, v ktorom podľa vás tieto televízie vznikli.
TA 3* ____        DCTV ____        VTV ____        Luna ____        Global ____

13. Vpíšte rok, v ktorom podľa vás tieto televízie zanikli.
TA 3* ____        DCTV ____        VTV ____        Luna ____        Global ____

14. Ak by tieto televízie vysielali v súčasnosti, sledovali by ste ich? Krížikom označte jednu z možností.
    Sledoval by som v súčasnosti    Nesledoval by som v súčasnosti    Neviem
TA 3*
DCTV
VTV
Luna
Global

15. Ktoré z televízií ste minulý týždeň sledovali viac než raz?
Jednotka       Dvojka      Markíza      TA3      JOJ       Prima       Nova       ČT 1
ČT 2       HBO       FilmBox       Film +       MGM       Eurosport       Sport 1
ČT 24       CNN       Euronews       Spektrum      Discovery       Iné__________________

16. Ste     muž     žena

17. Aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?
základné            stredoškolské bez maturity    stredoškolské s maturitou
vysokoškolské – bakalár    vysokoškolské – 2. stupeň    vyššie

18. Do ktorej vekovej skupiny patríte?
0 – 11    12 – 17    18 – 34    35 – 49    50 – 54    55 a viac

19. V ktorej mestskej časti Bratislavy bývate?
Podunajské Biskupice       Nové Mesto      Rača       Vajnory       Karlova Ves
Dúbravka       Lamač       Devín    Čunovo       Devínska Nová Ves      Vrakuňa
Petržalka       Jarovce       Rusovce       Záhorská Bystrica      Staré Mesto      Ružinov

20. Aké je vaše zamestnanie?
študent   dôchodca   v štátnej správe   živnostník
nezamestnaný     pracovník v súkromnom sektore       iné__________________

* TA 3 ako zaniknutý tretí okruh STV, nie súčasná spravodajská stanica TA3

    Súčasťou prieskumu by boli rozhovory s pracovníkmi televízií, uvedenými v prílohe A diplomovej práce. Literatúra člení rozhovor takto: „Podľa stupňa formalizácie rozlišujeme štandardizovaný (všetkým respondentom kladieme rovnaké otázky, v rovnakom poradí), pološtandardizovaný a neštandardizovaný rozhovor, kde štruktúra otázok nie je vopred určená, sú stanovené len okruhy otázok a rozhovor sa prispôsobuje respondentovým odpovediam. Na tomto princípe je založený napr. hĺbkový rozhovor. Existuje niekoľko spôsobov pýtania sa: ústne, písomne, telefonicky alebo pomocou počítača.“ 
    My by sme navrhovali pološtandardizovaný rozhovor, uskutočňovaný ústnou formou. Skladal by sa z niekoľkých otázok, pričom zväčša by boli orientované časovo na obdobie, keď v televízii respondent pôsobil:
1. Ako hodnotíte televíziu (názov) v čase, keď ste v nej pôsobili?
2. Dokázala vtedy konkurovať ostatným vysielateľom?
3. Aké boli jej pozitíva?
4. Aké boli jej negatíva?
5. Mala v čase vášho pôsobenia dostatok finančných prostriedkov?
6. Aké boli hlavné zdroje jej príjmu?
7. Dokázala osloviť také množstvo divákov, ako sa predpokladalo?
8. Aké dôvody sa podľa vás najviac podpísali pod zánik tejto televízie?
9. Aké ciele boli stanovené pri zakladaní televízie? Respektíve ak ste neboli pri zrode televízie, stotožnili ste sa s pôvodne stanovenými cieľmi zakladateľov?
10. Aký charakter mala mať televízia, v ktorej ste pôsobili (spravodajský, komerčný, vzdelávací…)?
11. Čo bolo vašim hlavným cieľom?
(12. zistiť vzdelanie a vek respondenta)

Použiteľnosť výsledkov:
Dosiahnuté výsledky prieskumu by boli vhodnou „učebnou pomôckou“ pre študentov slovenských žurnalistických škôl. Podobné dáta sa k nim totiž zatiaľ nedostávajú, i keď majú relatívne veľkú výpovednú hodnotu o našom mediálnom trhu. Údaje by mohli takisto zužitkovať vedeckí pracovníci z odboru žurnalistiky či podobných odvetví na analyzovanie vývoja duálneho systému vysielania. Súčasným i budúcim vysielateľom by sa mohli okrajovo zísť pri manažovaní stanice.
 

Záver

    Každá z pätice zaniknutých multiregionálnych televízií zanechala na slovenskom mediálnom trhu stopu. Niektorá menšiu, iná väčšiu.
    Tretí okruh Slovenskej televízie TA 3 ovplyvnil duálny systém, i keď bol verejnoprávnym médiom. Do mediálneho prostredia vniesol manažérske prvky – či už išlo o riešenie problémov s prechodom sovietskych frekvencií alebo rokovanie so zahraničnými televíziami o výhodnom, čiže bezplatnom poskytovaní relácií, filmov a seriálov. Všetko sa budovalo od nuly; satelit dodali z Ameriky, titulkovacie zariadenie riešili priamo na veľvyslanectve. Pri jednocifernom počte zamestnancov možno hovoriť o krízovom manažovaní, ktoré však v rámci možností fungovalo.
    Dramaturgička TA 3 Juríčková v rozhovore pred plánovaným spustením vysielania (ktoré sa napokon odsunulo) poukázala na fakt, že zahraniční partneri už nie sú takí ochotní ako po páde železnej opony. Slovenská strana sa spamätala neskoro – v čase, keď už mal český OK 3 podpísané zmluvy a disponoval technikou, ktorá by sa zišla aj v Bratislave. To bol prvý problém TA 3 – príliš neskorý štart rok a pol po novembri 1989.
    TA 3 napriek tomu mala definovanú svoju úlohu a aj sa ju snažila napĺňať. Začiatkom 90. rokov sa už plánovalo, že tretí okruh by mohol obsadiť súkromný vysielateľ. Prípadný držiteľ licencie si nemôže predstaviť nič iné než stav, že niekto iný (v tomto prípade TA 3) mu „predhreje“ vysielače a on príde na hotové. Diváci nebudú musieť ladiť nový kanál; jednoducho sa zo dňa na deň zmení logo stanice v ľavom hornom rohu. Čerstvému držiteľovi licencie by to výrazne uľahčilo vstup na trh. Bohužiaľ, TA 3 zanikla v roku 1992 a jej miesto sa obsadilo až o štyri roky neskôr. To však nebol problém Slovenskej televízie, ale zákonodarcov a kompetentných, ktorí rozhodovali o pláne využitia frekvenčného spektra. Želaný efekt TA 3 teda postupne mizol.
    Pred spustením vysielania TA 3 sa nastavil ideálny model jej fungovania: 1. Televízia bude zadarmo odoberať cudzie programy. 2. Na pokrytie výdavkov využije zdroje materskej televízie, ktoré jej potom splatí z reklamných príjmov. 3. Slovenská televízia v ďalšej fáze na TA 3 zarobí a navyše ľahko príde k zahraničným kontaktom. Tu sa však ukázali prvé detské choroby mladého demokratického mediálneho systému na Slovensku. TA 3 síce naplánovala príjmy z reklamy a aj uzavrela zmluvu s firmou IP Bratislava, ktorá mala predávať priestor vo vysielaní, no táto zmluva bola chybná. Ak totiž IP Bratislava nesplnila svoje záväzky, nič jej nehrozilo. Na druhej strane TA 3  bez vlastného zavinenia kumulovala stratu. I keď aj tento fakt sa podpísal pod zánik TA 3, aspoň to poslúžilo ako know-how budúcim vysielateľom. Tí už vedeli, že reklamné zmluvy si treba ošetriť.
    Veľmi málo zo skúseností TA 3 čerpala prvá súkromná multiregionálna stanica DCTV. Projekt Waltera Nittnausa bol postavený na nestabilných základoch. Riaditeľ televízie pred štartom síce tvrdil, že káblové prípojky sú v 300-tisíc domácnostiach, no jedným dychom dodával, že do dvoch rokov bude mať káblovú televíziu 70 percent obyvateľov Slovenska. V roku 1995 disponovalo káblovkou 19,4 % domácností, no stav 70 % sa nepodarilo dosiahnuť ani o desať rokov. Základný kameň úrazu DCTV vychádzal z nereálnych až absurdných predpokladov. Rovnako sa podcenil druhý pilier – príjem signálu cez satelit. DCTV síce vysielala mesiac pokusne a za ten čas aj odhalila, že jej družicový signál je zlý, ale do ostrého štartu s tým nič neurobila. V podstate ani nemohla, keďže riešenie v takýchto prípadoch trvá dlhšie. No štandardná televízia si natoľko závažné technické problémy vyrieši ako prvé – skôr než bude vôbec plánovať ostrý štart.
    Čerešničkou na torte je, že DCTV ako univerzálna televízia plánovala všeličo, len nie spravodajstvo. Nittnaus pre SME povedal, že  musí vyrásť nová generácia spravodajcov, ktorí to budú „robiť inak“.
    Štyri mesiace vysielajúca stanica DCTV za krátky čas nemohla nijako významnejšie ovplyvniť mediálny trh.
    O poznanie väčší vplyv mala VTV. Síce s politickým pozadím (alebo vďaka nemu) sa na scéne udržala takmer päť rokov. Neraz zapĺňala stránky novín, často otvárala témy, o ktorých sa v rôznom svetle ešte dlho diskutovalo. Z manažérskeho hľadiska však trpela častou výmenou vedenia a príliš členitou štruktúrou najvyššieho manažmentu. Od začiatku chýbal jeden silný líder; riadenie sa rozkladalo na štyri či päť zložiek.
    Kým DCTV očividne od začiatku nemala peniaze, VTV pocítila suchoty o pár týždňov neskôr. Na televíziu s ambíciou konkurovať STV však prišli tieto problémy priskoro – už po niekoľkých mesiacoch. To dokazovalo, že takzvaný biznis plán, čiže súhrn finančných a ekonomických faktorov, bol pre jej manažment cudzím slovom.
    VTV precenila výšku programovaných príjmov z reklamy a na druhej strane podcenila pokrytie signálom. V júli 1997 dokonca prešla z analógového satelitu na digitálny Intelsat 707, čím prišla aj o tých pár cenných divákov, čo ju sledovali cez satelit. Digitálny príjem vtedy medzi individuálnymi abonentmi nebol vôbec rozšírený a využívali ho takmer výlučne kábloví operátori na distribúciu signálu. Bežní ľudia mali zväčša analógový satelit.
    V prospech VTV nehovorí ani neustála taktika na spôsob „hľadáme nového investora, už je to na spadnutie“. Ku koncu riaditeľka Tatiana Heldová túto frázu použila nespočetne veľa krát. Napríklad koncom roka 1999 povedala pre Eurotelevíziu, že sa sústredí na prípravu novej koncepcie vysielania, ktorú chce realizovať súčasne s dohodami o vstupe nového investora. Dokonca aj keď VTV odobrali licenciu, údajne rokovala so zahraničným investorom z Talianska. RVR jej „takmerdohodu“ zničila.
    Význam VTV pre duálny trh bol už len v tom, že dokázala existovať toľko rokov. Podarilo sa jej vychovať schopných televíznych pracovníkov, ktorí našli uplatnenie u iných vysielateľov. Napriek finančnej podvýžive prinášala na obrazovky kvalitnú vlastnú tvorbu, z ktorej bolo cítiť entuziazmus. Napríklad ranné vysielanie Osmička by jej mohla závidieť nejedna dnešná stanica.
    Podobne ako VTV, aj Luna zamestnávala schopných a šikovných ľudí. Okrem dobrej vlastnej však tvorby sprostredkovala čosi ďalšie – kvalitné akvizície, a to nielen pre náročného diváka. Kým mala peniaze a nebola odkázaná na lacnú telenovelu, dokázala ponúkať pozitívne hodnotené filmy aj seriály, ktoré žali úspech u medzinárodných divákov aj kritikov. Luna slovenskému trhu ukázala, ako profilovať stanicu. Ak by pôsobila na inom mediálnom poli s početnejšou diváckou základňou, určite by sa uživila ako čiastočne špecializovaná káblová stanica. Slovensko však nie je Amerika…
    Pozitívom Luny bolo aj vydarené hudobné vysielanie vo fáze, keď už nemala priveľa financií. Za málo peňazí, ale o to efektívnejšie vypĺňala off-timové vysielanie prúdom hudby a slova. Moderátori týchto blokov našli potom uplatnenie v rozhlase aj televízii.
Na Lune sa však prejavil akútny nedostatok peňazí od strategického investora. Z Devín banky sa žiť nedalo, najmä ak tá sama skĺzala do problémov „tunelovacieho“ charakteru. Stanici chýbal silný zahraničný kapitál, o aký sa opierala Markíza či česká Nova.
    Global, posledná zo zaniknutých staníc, vytvoril zaujímavý projekt. Lokálny prvok čoraz častejšie preberajú súčasní vysielatelia nielen do spravodajstva.
No význam Globalu je oveľa väčší – umožnil vstup televízie JOJ. Keby Global nerozširoval svoje pokrytie, Železný by asi tak rýchlo neprejavil záujem o jeho prebratie. Na Slovensku by popri Markíze a STV ešte dlho neexistovala televízia schopná doplniť paletu a zabrániť Markíze vytvoriť monopol. I keď o úspechu Markízy nemožno polemizovať, bezpochyby je dobré, že tu funguje niekto, kto s ňou súperí. V čase neexistencie TV JOJ existovalo dôvodné podozrenie, že líder žiada o terestriálne vysielače, i keď ich nepotrebuje – len aby zabránil rastu konkurencie. A keď prichádza na trh ďalší súper, odstaví ho jednoduchou a dočasnou úpravou cenníka reklamy, vďaka čomu si inzerenti nového hráča ani len nevšimnú a ostanú pri lídrovi.
Nebyť projektu Global, televízia JOJ by možno neexistovala. A ak by aj existovala, nemala by natoľko výhodnú štartovaciu pozíciu, akú mala v roku 2002.
    Zaniknuté multiregionálne televízie napriek sérii finančných problém a nejednoznačným pravidlám hry v období vzniku duálneho systému dokázali vytvoriť podmienky pre rozvoj televízneho prostredia na Slovensku. Aj vďaka nim pomaly začíname mať skutočne konkurenčné prostredie.


Zoznam bibliografických odkazov

Ak sa nový majiteľ L. Milko rozhodne VTV predať, firma Gamatex o ňu prejaví záujem. In SME. Bratislava : Petit Press, 19. marec 1999. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2183050/Ak-sa-novy-majitel-L-Milko-rozhodne-VTV-predat-firma-Gamatex-o-nu-prejavi-zaujem.html> pre predplatiteľov.
AUGUSTÍN, R. S Marcelom Děkanovským o TV Naša, Global, JOJ a MUSIC BOXe [online]. In Mediálne.sk. Bratislava : TREND Holding, 15. septembra 2004 [cit. 2008-01-30]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=102>
BABITZOVÁ, E. Spoločnosť Horizont Slovakia má ambíciu vytvoriť silnú mediálnu skupinu. In Trend 4/1999. Bratislava : TREND Holding, 27. januára 1999. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=68088> pre predplatiteľov.
BARTOŇ, O. Návrh koncepcie realizácie značky tretieho programu TA 3 (materiál na rokovanie kolégia riaditeľa ST). Bratislava : Slovenská televízia, 1. februára 1991, 2 s.
BARTOŇ, O. Reštrukturalizácia programu TA 3 (materiál na rokovanie kolégia riaditeľa ST). Bratislava : Slovenská televízia, 2. marca 1992, 6 s.
BEER, G. Na Slovensku v tichosti pribudne ďalšia celoplošná televízia. In Trend 40/1998. Bratislava : TREND Holding, 30. septembra 1998. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=62189> pre predplatiteľov.
BOHÁČ, I. Široká ponuka – skutočná alternatíva výberu? (Pokus o komparáciu). In Otázky žurnalistiky 4/1998. Bratislava : s.n., 1998. s. 330. Dostupné na internete: <http://www.aepress.sk/zurnal/full/oz0498l.pdf>
Bohatšie na televíznom poli. In Eurotelevízia 14/1995. Bratislava : Euroskop, 1995, s. 3.
Danubius Cable TV žiada o odsun začiatku vysielania. In SME. Bratislava : Petit Press, 9. januára 1996. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2100909/Danubius-Cable-TV-ziada-o-odsun-zaciatku-vysielania.html> pre predplatiteľov.
DARMO, J. Slovenská televízia Fakty 1956 – 1996. Bratislava : Slovenská televízia Bratislava, 1996. 56 s.
EHRENBERGER, E. Odpověď ministra spojů ČSFR Ing. Emila Ehrenbergera na interpelaci podanou poslancem Sněmovny lidu Františkem Magyarem (tisk 706). Praha : Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky, 10. júla 1991 . Otvorený list.
GERŽA, I. Bez násilia, bez hraníc. In Práca. [Bratislava] : s.n., 15. januára 1995. s. 25.
HLINKOVÁ, D. Sociológia a prostriedky masovej komunikácie. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2007. 116 s.
HOCHELOVÁ, V. Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2000. 235 s.
HRABKO, J. Zameranie VTV k HZDS je podľa P. Vargu evidentné *miesto pre PAVLA VARGU, spolumajiteľa Vašej televízie (VTV) . In SME. Bratislava : Petit Press, 19. septembra 1995. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2130934/Zameranie-VTV-k-HZDS-je-podla-P-Vargu-
evidentne-miesto-pre-PAVLA-VARGU-spolumajitela-Vasej-televizie.html> pre predplatiteľov.
HRIADELOVÁ, M. Valné zhromaždenie odvolalo výkonnú riaditeľku Globalu. In SME. Bratislava : Petit Press, 15. marca 2001. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/20020/Valne-zhromazdenie-odvolalo-vykonnu-riaditelku-Globalu.html> pre predplatiteľov.
JURIČEK, J. Komentár k plneniu plánu výroby a vysielania intendancie TA 3. Bratislava : s.n., 1991, 2 s.
KRNO, M. Na vozíku zlého dedka. In Slovo 30/1999. Bratislava : Nové Slovo, 1999. Dostupné na internete: <http://www.noveslovo.sk/archiv/1999-30/ospolocnosti.html>
LAUKO, M. Prečo zanikla VTV? [online]. Bratislava : Birdz.sk, 2002 [cit. 2008-01-15]. Dostupné na internete: <http://www1.birdz.sk/casak/clanok.php?clanok=49&vrubrike=16>
LEŠKO, M. „Dokument“ ako sebaobžaloba. In SME. Bratislava : Petit Press, 28. decembra 1996. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2100064/Dokument-ako-sebaobzaloba.html> pre predplatiteľov.
Listopad 1989 [online]. Praha : Česká televize, c1996 – 2007  [cit. 2007-10-23]. Dostupné na internete: <http://www.ceskatelevize.cz/ct/historie/revoluce.php>
Luna: O poznanie bohatší (reklamná brožúra). Bratislava : WN Danubius Film, 1999. 8 s.
Malá encyklopédia žurnalistiky. Zost. Ľ. Jacz. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1982. 576 s.
Martin Lengyel: Práve pracujem na svojom životnom sne. In Domino Fórum. Bratislava : s.n., 2000. Dostupné na internete: <http://web.archive.org/web/20030728092424/http://www.ta3.com/media/20000802-1.html>
Mediálna ročenka 0.1 (1990 – 2000). Bratislava : Mediálny inštitút, 2001. 185 s.
Mediálny slovník [online]. In Mediálne.sk. Bratislava : TREND Holding, 2004 [cit. 2007-12-03]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/slovnik/>
Na slovenský televízny trh vstúpi TV Luna. In Trend 39/1999. Bratislava : TREND Holding, 29. septembra 1999. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=75479> pre predplatiteľov.
NAVRKAL, K. VTV po novom. In Eurotelevízia 28/1999. Bratislava : Euroskop, 1999. s. 50
Obchodno-finančný plán intendantúry TA 3. Bratislava : s.n., 1992, 2 s.
Od pondelka v stopercentnej kvalite. In SME. Bratislava : Petit Press, 4. februára 1995. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2115478/Od-pondelka-v-stopercentnej-kvalite-JEDINA-OTAZKA-pre-prezidenta-prvej-sukromnej-televiznej-spolocno.html> pre predplatiteľov.
PÁLENÍK, E., MALEC, P., BARTOŇ, O. Organizácia a štruktúra programových intendancií ST (materiál na rokovanie kolégia riaditeľa ST). Bratislava : Slovenská televízia, 19. septembra 1990, 13 s.
PÁLKOVÁ, S., ČIKOVSKÝ, K. Neudelenie frekvencií poslalo Lunu do histórie. In Trend 44/2001. Bratislava : TREND Holding, 31. októbra 2001. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=87385> pre predplatiteľov.
Pokrytie Globalu bude väčšie, ako má Markíza. In SME. Bratislava : Petit Press, 25. októbra 2001. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/142728/Pokrytie-Globalu-bude-vacsie-ako-ma-Markiza.html> pre predplatiteľov.
Před koncem federace [online]. Praha : Česká televize, c1996 – 2007 [cit. 2008-01-05]. Dostupné na internete: <http://www.ceskatelevize.cz/ct/historie/federace.php>
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1996. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky I. volebné obdobie, 1997
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1997. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky I. volebné obdobie, 1998. 140 s.
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 1999. 125 s.
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2000. 166 s.
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie / Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2000. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2001
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2001. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2002. 226 s.
Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky III. volebné obdobie, 2003
STEHLÍK M. NÁŠ ROZHOVOR S M. JURÍČKOVOU, šéfdramaturgom programu TA 3. In Kontakt 3/1991. Bratislava : Odbor výskumu a analýz programu ST Bratislava, 1991. s. 11 – 16
Súkromné elektronické médiá – vývoj verejnoprávneho a komerčného vysielania v rokoch 1990 – 2000. In Solid Europe. [Bratislava] : s.n., c2006. Dostupné na internete: <http://www.solideurope.sk/power/historia.htm>
ŠIMKO, R. Správa zo služobnej cesty na porade o 3. programe dňa 28. marca 1990 (materiál na rokovanie kolégia riaditeľa ČST v SR dňa 6. 4. 1990). Bratislava : Československá televízia v Slovenskej republike, 1990, 2 s.
TA 3 vysiela. In Eurotelevízia 25/1991. Bratislava : Euroskop, 1991. s. 5
Telenor prerušil satelitné vysielanie TV Luna. In Stratégie. Bratislava : Sanoma Magazines Slovakia, 26. septembra 2001. Dostupné na internete: <http://www.strategie.sk/showdoc.do?docid=241>
Televízia Luna začala vysielať. In Trend 48/1999. Bratislava : TREND Holding, 1. decembra 1999. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/
151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=89849> pre predplatiteľov.
Televízna stanica VTV. Bratislava : VTV, 1993, 10 s.
URBANČOKOVÁ, A. Objaví sa Luna. In Eurotelevízia 48/1999. Bratislava : Euroskop, 1999. s. 51
VTV odňali licenciu. In Trend 7/2000. Bratislava : TREND Holding, 16. februára 2000. Dostupné na internete: <http://servis.etrend.sk/151/archiv-trendu/archiv-trendu?article_id=92498> pre predplatiteľov.
Vysielanie VTV sa skončí ešte v decembri *osobitná správa. In SME. Bratislava : Petit Press, 19. decembra 1995. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/2137565/Vysielanie-VTV-sa-skonci-este-v-decembri-osobitna-sprava.html> pre predplatiteľov.
Zákon zo 14. septembra 2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (308/2000 Z.z.)
Zmeny vo vysielaní VTV. In Eurotelevízia 48/1999. Bratislava : Euroskop, 1999. s. 62
 

Zoznam príloh

(všetky prílohy nájdete v súbore pdf)

Príloha A    Intendanti TA 3 a konatelia súkromných televízií
Príloha B    Predpokladaná vysielacia schéma VTV pred štartom vysielania
Príloha C    Vybraté štatistické ukazovatele
Príloha D    Časové rozdelenie televízneho vysielania
Príloha E    Ako štartovali vysielanie prvé dve súkromné multiregionálne televízie v roku 1995
Príloha F    Sledovanosť televízií v rokoch 1994 – 2000
Príloha G    Zoznam odvysielaných filmov a seriálov vo vybratých mesiacoch
Príloha H.1    Prime-time slovenských a českých televízií v 25. týždni 1991
Príloha H.2    Prime-time slovenských televízií v 20. týždni 1995
Príloha H.3    Prime-time slovenských televízií v 37./38. týždni 1997
Príloha H.4    Prime-time slovenských televízií v 13./14. týždni 1998
Príloha H.5    Prime-time slovenských televízií v 2./3. týždni 2000
Príloha H.6    Prime-time slovenských televízií v 16./17. týždni 2001

 
Príloha A
Intendanti TA 3 a konatelia súkromných televízií

TA 3
Ing. Otto Bartoň – intendant okruhu
Mgr. Jaroslav Juríček – zástupca intendanta

DCTV
Mgr. Walter Nittnaus – štatutár Walter Nittnaus – WN DANUBIUS FILM ako držiteľa licencie na vysielanie DCTV

VTV
JUDr. Pavol Varga – spoločník VTV cable tv s.r.o. ako držiteľa licencie na vysielanie VTV (1995 – 1996), konateľ VTV cable tv s.r.o. (1995)
Vladimír Poór – spoločník VTV cable tv s.r.o. (1995 – 1996)
Karol Kabát – spoločník VTV cable tv s.r.o. (1995 – 1999), konateľ VTV cable tv s.r.o. (1996 – 1998)
Ing. Ján Izák – spoločník VTV cable tv s.r.o. (1995 – 1996), konateľ VTV cable tv s.r.o. (1993 – 1996)
Bohuslav Géci – spoločník VTV cable tv s.r.o. (1995 – 1996), konateľ VTV cable tv s.r.o. (1995 – 1996)
JUDr. Pavol Červeňák – konateľ VTV cable tv s.r.o. (1998 – 1999)
Mgr. Ladislav Milko – spoločník VTV cable tv s.r.o. (1999 – 1996), konateľ VTV cable tv s.r.o. (1999)
Mgr. Tatiana Heldová – spoločníčka SATEL MEDIA, s.r.o. ako držiteľa licencie na vysielanie VTV (1999 – 2000), konateľka SATEL MEDIA, s.r.o. (1999 – 2000)

Luna
Peter Sedlák – spoločník WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. ako držiteľa licencie na vysielanie TV Luna (1999 – 2000), konateľ WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (1999 – 2001)
Dušan Milko – spoločník WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (1999 – 2000)
Ing. Vladimír Matúšek – spoločník WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (1999 – 2000)
RNDr. Milan Nemček – konateľ WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (1999 – 2001)
Ing. Pavel Meleg – konateľ WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (2001)
Ing. Ľubomír Kanis – konateľ WN DANUBIUS FILM, spol. s r.o. (2001)

Global
Mgr. Marcel Děkanovský – spoločník MAC TV – spoločnosť s ručením obmedzeným Košice – ako držiteľa licencie na vysielanie TV Global (2000 – 2002), konateľ MAC TV – spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (2000 – 2002)
Ing. Brian Lipták – konateľ MAC TV – spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (2000 – 2001)
Miroslav Roganský – konateľ MAC TV – spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (2001 – 2002)

Zoznam bol zostavený podľa internetovej verzie Obchodného registra SR a vlastných zdrojov. Obchodný register obsahuje aj adresy respondentov.

ZDROJ: http://www.orsr.sk/


Príloha B
Predpokladaná vysielacia schéma VTV pred štartom vysielania

Pondelok – piatok
    Vysielací čas    Titul    Minutáž
1.    6.00 – 8.15    135 PLUS    135
2.    8.15 – 8.45    Magazíny (repríza)    30
3.    8.45 – 10.30    Teletrh    105
4.    10.30 – 12.10    Večerný film (repríza)    100
5.    12.10 – 16.00    Prestávka vo vysielaní    230
6.    16.00 – 17.30    Infoblok    90
7.    17.30 – 18.00    Klub podnikateľa    30
8.    18.00 – 19.30    TeenAge    90
9.    19.30 – 20.00    Magazíny    30
10.    20.00 – 20.15    Hlásnik    15
11.    20.15 – 21.00    Večerný film – 1. časť    45
12.    21.00 – 21.10    Obrazové noviny    10
13.    21.10 – 22.10    Večerný film – 2. časť    60
14.    22.10 – 24.00    Variácie    110
15.    24.00 – 2.00    Nočný film    120

Sobota
    Vysielací čas    Titul    Minutáž
1.    6.00 – 16.00    (ako vo všedný deň)    600
2.    16.00 – 17.00    Detská sobota    60
3.    17.00 – 18.00    Športové popoludnie    60
4.    18.00 – 2.00    (ako vo všedný deň)    480

Nedeľa
    Vysielací čas    Titul    Minutáž
1.    8.00 – 9.30    VéTeVláčik    90
2.    9.30 – 10.00    Magazíny (repríza)    30
3.    10.00 – 10.30    Tourclub    30
4.    10.30 – 12.10    Večerný film (repríza)    100
5.    12.10 – 13.00    Obedníček    50
6.    13.00 – 14.00    Odkryté karty    60
7.    14.00 – 16.00    Film a čas    120
8.    16.00 – 17.00    Detská nedeľa    60
9.    17.00 – 18.00    Športové popoludnie    60
10.    18.00 – 2.00    (ako vo všedný deň)    480

ZDROJ: Televízna stanica VTV. Bratislava : VTV, 1993, s. 3.


Príloha C
Vybraté štatistické ukazovatele

Tabuľka C.1 Podiel programových typov vo vysielaní VTV
Programový typ 1995 1996
1997
Spravodajstvo 8,9 7,7 9,2
Publicistika (vrátane športu) 34,7 30,2 29,2
Programy pre deti a mládež 13,5 15,0 14,5
Dramatické programy 37,2 33,6 26,2
Zábavné programy 6,2 6,2 7,3
Doplnkové vysielanie 0,9 7,4 9,8
ZDROJ: BOHÁČ, I. Široká ponuka – skutočná alternatíva výberu? (Pokus o komparáciu), s. 330.

Tabuľka C.2 Rozsah vysielania VTV (v hodinách)

199713 1998 1999 2000
Obrazové informácie 5170
5382
5838
435
Textové informácie (videotext) 0
3378
714
0
Spolu
5170 8760 6552 435
ZDROJ: Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie/Rada pre vysielanie a retransmisiu

Tabuľka C.3 Podiel programových typov vo vysielaní TV Luna (august 2001)
Programový typ Podiel
Spravodajský 6,50%
Publicistický 13,00%
Dokumentárny 3,50%
Dramatický 19,50%
Zábavný a hudobno-zábavný 2,00%
Hudobný 55,50%
Vzdelávací 0%
Náboženský 0%
Športový 0%
ZDROJ: Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a re-transmisiu za rok 2001. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2002. s. 89.

Tabuľka C.4 Rozsah vysielania TV Luna (v hodinách)

1999
2000
2001
Obrazové informácie 350 5521 4238
Textové informácie (videotext) 0
0
0
Spolu
350 5521 4238
ZDROJ: Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie/Rada pre vysielanie a retransmisiu
       
Tabuľka C.5 Počet prípojok káblovej televízie (multikanálového prístupu)
Ukazovateľ/rok 1995
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003
Počet registrácií retransmisie celkom 57
77
91
105
121
118
112
120
128
Počet domácností pripojených na KDS 350000 460000 550000 579000 618000 659342 602488 626060 648286
Počet domácností prip. prostred. MMDS, MVDS, ETV4 -
-
-
37000
52000
71474 61938 58432 81726
Spolu 350000 460000 550000 616000 670000 730816 664426 684492 730012
Percento domácností 19,4%
25,5% 30,5% 34% 36,6% 39,9% 36,3% 37,4% 39,9%
ZDROJ: Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie/Rada pre vysielanie a retransmisiu


Príloha D
Časové rozdelenie televízneho vysielania

Okno    Charakteristika
Off time    vysielací čas, počas ktorého sa pri obrazovkách v zásade nenachádza také množstvo divákov, aby televízia mohla osloviť majoritnú skupinu. Televízie na tento čas programujú zväčša tituly pre viac-menej programové minority a využívajú ho na reprízy
Access prime    čas, v ktorom sa ľudia postupne „nabaľujú“ do skupiny divákov sledujúcich televíziu. Vo všeobecnosti je to obdobie po cca 17.30, televízie na vyspelých trhoch v tom čase zväčša nasadzujú vlastnú tvorbu
Prime time    hlavný vysielací čas, t. j. čas, v ktorom by sa teoreticky malo pred obrazovkami nachádzať najväčšie množstvo divákov. Čas sa využíva na zasiahnutie tzv. majoritného diváka, čiže najširšiu divácku skupinu. V prípade komerčných televízií sa tento čas zásadným spôsobom podieľa na financovaní televízie (zároveň sa v rámci neho vysielajú finančne najnáročnejšie tituly), je teda pre tento typ televízií kľúčový z akéhokoľvek hľadiska vzhľadom na ich podstatu. V zásade pri plnoformátových televíziách sa prime-time nachádza medzi 19.00 a 22.00 (variácie vyplývajú zo životných zvyklostí v jednotlivých krajinách). V istých špecifických situáciách si televízie prime-time stanovujú v iné časy, v zásade ide o monotematické stanice, v tom prípade však ide o inú, umelú formu prime-time
Late prime    neskorší vysielací čas po 22.00, ktorý má špecifického diváka, zväčša trvá do cca. 23.30. U nás sa s ním ťažšie narába kvôli odlišnému životnému štýlu (na ekonomicky vyspelejších trhoch sa často pracovný deň začína neskôr ako u nás, v tomto čase sa teda pred obrazovkami zvykne nachádzať divácka skupina viac-menej akceptovateľná ako „majoritná“)

ZDROJ: http://medialne.etrend.sk/slovnik/


Príloha E
Ako štartovali vysielanie prvé dve súkromné multiregionálne televízie v roku 1995

Tabuľka E.1 DCTV – štart skúšobného vysielania 16. januára a „ostrej“ prevádzky 16. februára 1995

PONDELOK 16. 1. 1995

19.00    Čo dnes uvidíte
19.05    Janko Hraško
    anim. film, 1972, r. V. Kubal
19.25    Dobrodružstvá Čierneho žrebca 1/26
    seriál pre mládež, Francúzsko, Kanada,     r. G. Bloomfield, h. M. Rooney, C. Cox
19.45    Gól sem, gól tam
20.05    Dievčatá odvedľa 1/65
    seriál, Francúzsko, Úsmevné príbehy     troch žien, ktorých predsavzatia žiť     osamelo narušilo susedstvo dvoch mužov     vo vedľajšom byte
20.35    Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný     a chorý
    koprodukčný film (108’), SR, ČR, 1992, r.     J. Jakubisko, h. J. Kukura, D.     Horváthová, Tragikomický príbeh troch     súčasníkov, ktorí hľadajú svoje miesto     v zložitej situácii po novembri 1989
22.30    Teleshopping
22.35    Čo uvidíte

ŠTVRTOK 16. 2. 1995

19.00    Čo dnes uvidíte
19.05    Kocúrkovské záhrady
    anim. film, SR
19.25    Dobrodružstvá Čierneho žrebca 23/26
    seriál pre mládež, Francúzsko, Kanada,     r. G. Bloomfield, h. M. Rooney, C. Cox
19.45    Gól sem, gól tam
    zábavný kvíz
20.05    Dievčatá odvedľa 23/65
    seriál, Francúzsko
20.35    Mŕtvy bod
    akčný film (87’), USA, 1990, r. J. Dodson,     h. J. Hong, M. McVerry, Neúprosný boj     o samospúšťaciu strelu
22.05    Krimimagazín
22.35    Teleshopping
22.55    Čo uvidíte

Tabuľka E.2 VTV – sobota 22. apríla 1995
18.00    Slávnostný začiatok vysielania VTV
18.04    400 sekúnd o Slovensku
    obrazová feéria o krajine v srdci Európy
18.10    Teenage
    hudobný magazín mladých o mladých     a pre mladých
19.30    Pozvánka do kuchyne VTV
    reportáž o novej televíznej stanici
20.00    Denník VTV    20.15    Pacho – hybský zbojník
    film (85’), SR, 1975, scenár P. Jaroš,
    r. M. Ťapák, h. J. Kroner, O. Blaškovič
21.30    Obrazové noviny
21.40    Variácie
23.30    Víkend u Bernieho
    komédia (89’), USA, 1993, r. R. Klane,     h. A. McCarthy, J. Silvermam
1.00    Záver vysielania


Príloha F
Sledovanosť televízií v rokoch 1994 – 2000

Sledovanosť televízií v rokoch 1994 – 2000

ZDROJ: http://www.mi.sk/medialna%20rocenka/173/172_files/image002.gif

Príloha G
Zoznam odvysielaných filmov a seriálov vo vybratých mesiacoch

Tabuľka G.1 TA 3, október 1991
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Cleopatra Wong    Cleopatra Wong    ut 1., 0.00    4,8    -
Volali ho lámač kostí    Se ying diu sau    str 2., 0.00    7,4    88
Rozkošné sesternice    Tendres cousines    štv 3., 22.25    5,8    85
Projekt B    'A' gai waak juk jaap    štv 3., 0.00    7,2    77
Vixen    Les Femmes    pi 4., 0.05    5,8    -
Polícia žaluje    La polizia accusa: il servizio segreto uccide    pi 4., 1.25    6,3    -
Výsosť priviera oko    Hochwürden drückt ein Auge zu    so 5., 20.15    1,9    -
Mačací syndróm    ?    so 5., 23.00    ?    ?
Lorna    Lorna    so 5., 0.30    5,7    -
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie    Wer zuletzt lacht, lacht am besten    ne 6., 20.15    2,5    -
Abelard    Abelard    ne 6., 0.00    -    -
Mad Mission    Zuijia Paidang    po 7., 21.15    6,6    84
Sedem hodín strachu    Seven Hours to Judgment    ut 8., 0.00    4,5    -
Lady Beware    Lady Beware    str 9., 0.00    5,4    66
Final Game    Night Game    štv 10., 0.10    4,6    54
Eva a muž na všetko    Eve and the Handyman    pia 11., 0.05    3    -
Zmluva na 4,5 miliardy dolárov    The Holcroft Covenant    pia 11., 1.15    5,6    -
Žemle, klobásy a voda    Semmel, Wurst und Birkenwasser - Die liebestollen Handwerker    so 12., 23.00    -    -
Nemorálny Mr. Teas    The Immoral Mr. Teas    so 12., 0.30    4,6    -
Tak sa miluje a bozkáva v Tirolsku    So liebt und küsst man in Tirol    ne 13., 20.15    3,5    -
Vraždy pána ABC    The Alphabet Murders    ne 13., 0.45    5,4    -
Mad Mission III.    Zuijia paidang zhi nuhuang miling    po 14., 21.15    5,4    72
Django    Django    po 14., 0.00    7,2    71
Django, pomstiteľ    Django spara per primo    ut 15., 0.00    5,6    -
Dvaja muži v meste    Deux hommes dans la ville    str 16., 21.30    7,3    88
Djangove krvavé stopy    La lunga cavalcata della vendetta    str 16., 0.00    3,2    -
Náhoda a násilie    Le hasard et la violence    štv 17., 22.30    6,4    -
Django sa vracia    Django 2: il grande ritorno    štv 17., 0.15    4,9    45
Megastrigy    Cherry, Harry & Raquel!    pi 18., 0.05    5,1    -
Večné starosti s výsosťou    Immer Ärger mit Hochwürden    so 19., 20.15    2,2    -
Emanuela    Inibizione    so 19., 23.00    5,2    -
Ostrov teroru    Island of Terror    ne 20., 20.15    6    -
Mad Mission IV.    Zuijia paidang zhi qianli jiu chaipo    ne 20., 0.15    6,2    75
Paraziti – zabijaci    Shivers    po 21., 0.00    6,4    80
Rabid    Rabid    ut 22., 0.00    6,2    72
Tunel žijúcich mŕtvol    Death Line    str 23., 0.00    5,5    -
Tri Švédky na Reeperbahne    Drei Schwedinnen auf der Reeperbahn    štv 24., 22.15    4,2    -
Le Diable rose    Le Diable rose    pi 25., 0.10    4,1    -
Krvavé supy z Aljašky    Die Blutigen Geier von Alaska    so 26., 20.15    3,6    -
Plnokrvná a hladná po láske    Blutjung und liebeshungrig    so 26., 23.00    3,3    -
Zviera II.    Howling II: ...Your Sister Is a Werewolf    po 28., 0.00    2,3    36
Horúčka stúpa v El Pao    La fièvre monte à El Pao    ut 29., 22.30    6,9    83
Craze – démon hrôzy    Craze    str 30., 0.00    3,9    -
Hladné škorpióny    I Cinque del Condor    štv 31., 22.15    4,9    -
Frankenstein    The Projected Man    štv 31., 23.55    2,8    -
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Cestou slávy    Senda de gloria    ut 1., 17.30    5,3    -
Capital News    Capital News    ut 1., 22.50    -    -
Werwolf    Werewolf    ut 1., 1.30    8,5    -
Vražda je jej hobby    Murder, She Wrote    str 2., 20.00    6,9    41
Benny Hill Show    Benny Hill Show    str 2., 23.15    6,8    83
Záhady v Twin Peaks    Twin Peaks    pi 4., 21.10    9,2    82
Daktari    Daktari    so 5., 15.05    6,8    72
Zámok Pompon Rouge    Schloß Pompon Rouge    ne 6., 22.50    -    -
Šéf    ?    po 14., 20.15    ?    ?

Tabuľka G.2 DCTV, apríl 1995
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Dom veselých duchov    High Spirits    so 1., 21.40    5    64
Sladké starosti    Sladké starosti    ne 2., 20.05    4,7    72
Andrej Rublev    Andrey Rublyov    ne 2., 21.40    8,2    87
Rozprávka z vreca    Rozprávka z vreca    po 3., 19.05    ?    ?
Bat 21    Bat*21    po 3.,20.35    6,3    67
Keď sa nebesá smejú    Il cielo non cade mai    ut 4., 20.35    7,5    -
Serpico    Serpico    str 5., 20.35    7,6    87
Muka obraznosti    Muka obraznosti    štv 6., 20.35    -    55
Nonstop trable s mojím dvojníkom    Didi - Der Doppelgänger    pi 7., 20.35    6,6    71
Zmyselná orchidea    Wild Orchid    pi 7., 22.10    4    43
V dobrom i zlom    Honeymoon Academy    so 8., 20.05    4,5    -
Keby som mal dievča    Keby som mal dievča    ne 9., 20.05    -    63
Hurikán    Hurricane    ne 9., 21.40    4    -
Zbohom Bruce Lee    Xin si wang you hu    po 10., 20.35    5,8    63
Valdezove kone    Valdez, il mezzosangue    str 12., 20.35    5,2    56
Jako jed    Jako jed    štv 13., 20.35    6,8    70
Zviera    L'animal    pi 14., 20.00    6,2    88
Posledný tanec    Last Dance    pi 14., 22.35    3,9    -
Dido    Dido - Das Geheimnis des Fisches    so 15., 20.05    -    67
Tieň vlka    Shadow of the Wolf    so 15., 21.55    5,1    63
Skrytý prameň    Skrytý prameň    ne 16., 21.35    -    77
Kali Young 1/2    Kali Yug, la dea della vendetta    ut 18., 20.35    4,3    -
Zmija    Viper    str 19., 20.35    3,7    33
Dvojí svět hotelu Pacifik    Zaklete rewiry    štv 20., 20.35    7,7    70
Prepustený na kauciu    Out on Bail    pi 21., 20.35    4,1    -
Bláznivá misia III.    Zuijia paidang zhi nuhuang miling    so 22., 20.05    5,4    72
Nočné oči II.    Night Eyes II    so 22., 21.30    3,5    23
Pasodoble pre troch    Pasodoble pre troch    ne 23., 20.05    -    -
Cirkus svet    Circus World    ne 23., 21.20    6    -
Dáma a lupič    The Lady and the Highwayman    po 24., 20.35    5,5    63
Kali Young 2/2    Il mistero del tempio indiano    ut 25., 20.35    4    -
Zamilovaný poradca    Illegally Yours    str 26., 20.35    4    -
Jára Cimrman ležící, spící    Jára Cimrman ležící, spící    štv 27., 20.35    8,4    89
Osudová zmluva    Committed    pi 28., 20.35    4,3    -
Flash Gordon    Flash Gordon    pi 28., 22.40    6,1    66
Život na Mississippi    Life on the Mississippi    so 29., 19.05    6,4    -
Viper    Viper    so 29., 20.05    6,9    66
Dracula: Ľúbostný príbeh    To Die For    so 29., 22.10    5    -
Uhol pohľadu    Uhol pohľadu    ne 30., 20.05    -    -
Buffalo Bill a Indiáni    Buffalo Bill and the Indians, or Sitting Bull's History Lesson    ne 30., 21.25    5,8    69
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Viper    Viper    so 1., 19.05    5    43
Emil z Loennebergu    Emil i Lönneberga    ne 2., 19.05    7,6    72
Tarzan    Tarzán    po 3., 19.15    7,5    29
Dievčatá odvedľa    ?    po 3., 20.05    ?    ?

Tabuľka G.3 VTV, november 1996
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Kniha džunglí    Jungle Book    pi 1., 7.15; ne 24., 14.25    6,6    66
Popolvár najväčší na svet    Popolvár najväčší na svet    pi 1., 14.00    6,4    63
Peklo v Pacifiku    ?    pi 1., 22.05    ?    ?
Dávid a Dávid    David e David    so 2., 20.00    -    -
Rockmánia    Rockmania    so 2., 22.55    -    -
Děvčata, nedejte se!    Děvčata, nedejte se!    ne 3., 14.20    5    63
Žena bez minulosti    ?    ne 3., 20.00    ?    ?
Hannie Caulder    Hannie Caulder    ne 3., 22.05    6,1    48
Aurora:
Operácia prerušená    Aurora: Operation Intercept    po 4., 20.00    2,6    17
Karate komando    Kill and Kill Again    ut 5., 23.05    4,4    -
Modrý blesk    The Blue Lightning    pi 8., 22.55    5    -
Rozlúčka so slobodou    The Last Fling    so 9., 20.00    5,7    -
Pohrebná akadémia    Mortuary Academy    so 9., 22.10    4,3    -
Tři vejce do skla    Tři vejce do skla    ne 10., 14.20    6,8    66
Diplomatická imunita    Diplomatic Immunity    ne 10., 22.25    4,1    -
Bourák    Breaker! Breaker!    ut 12., 23.15    2,5    16
Najnebezpečnejšia žena    Lethal Woman    pi 15., 22.55    3,5    -
Kansas    Kansas    so 16., 20.00    5,3    -
Únos z raja    2002: The Rape of Eden    so 16., 22.50    3,2    -
Dědečkem proti své vůli    Dědečkem proti své vůli    ne 17., 14.20    5    59
Operácia Žralok    Mission of the Shark: The Saga of the U.S.S. Indianapolis    ne 17., 22.55    6,2    74
Inseminátor    Blue Monkey    ut 19., 23.10    3,3    49
Rozosmiata smrť    The Laughing Dead    pi 22., 23.40    3,8    -
Bok po boku    Side by Side    so 23., 20.00    6,1    -
Erotika, zlatá baňa    Blue Movies    so 23., 22.40    3,2    -
Veľký návrat    The Return of Superfly    ne 24., 22.10    4    -
Piesočný jazdec    Dune Surfer    ut 26., 23.10    -    -
Dom milosrdných sestier    The House on Sorority Row    pi 29., 22.40    5,4    62
Búrka a žiaľ    Storm and Sorrow    so 30., 20.00    5,5    57
Temná veža    Dark Tower    so 30., 22.10    3,3    -
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
My všichni školou povinní    My všichni školou povinní    pi 1., 10.00    -    57
Emil z Loennebergu    Emil i Lönneberga    pi 1., 15.30    7,6    72
Degrassi Junior High    Degrassi Junior High    pi 1., 18.00    8,4    -
Panoptikum města pražského    Panoptikum města pražského    pi 1., 20.00    9,1    78
Chalupáři    Chalupáři    so 2., 15.50    8,2    82
Pan Tau    Pan Tau    ne 3., 18.55    6,8    71
Airwolf    Airwolf    po 4., 20.00    6,6    44
Doktor z hôr    Der Bergdoktor    str 6., 20.00    6,9    15
Séria Galante    ?    pi 8., 0.30    ?    ?

Tabuľka G.4 Luna, december 1999
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Highlander    Highlander    štv 2., 20.00    7,1    78
Odplata    Payback    pi 3., 22.30    5,7    -
Neviditeľný muž na úteku    Memoirs of an Invisible Man    so 4., 20.30    5,6    66
Pravá a ľavá ruka diabla    Lo chiamavano Trinità    ne 5., 14.30    7,2    78
Afričan    L'africain    ne 5., 20.30    5,9    76
Čas zabiť    A Time to Kill    ne 5., 22.15    7    78
Hračka    Le jouet    štv 9., 20.00    7    78
Labyrint smrti    Unforgettable    pi 10., 23.05    5,7    43
Made in America    Made in America    so 11., 21.00    4,4    55
Malý unavený Joe    ...continuavano a chiamarlo Trinità    ne 12., 14.30    7    76
Operácia Banzaj    Banzaï    ne 12., 20.30    5,3    65
Carmen    Carmen    ne 12., 22.10    7,4    83
Ukradnuté súkromie    ?    ut 14., 20.00    ?    ?
Moll Flandersová    Moll Flanders    štv 16., 20.00    6,1    61
Prepadnutie v Pacifiku    Under Siege    pi 17., 23.05    6,1    68
Správny muž v Afrike    A Good Man in Africa    so 18., 20.30    4,7    41
Nové ruky diabla    Trinità & Bambino...
e adesso tocca a noi    ne 19., 14.55    6,2    44
Absolvent    The Graduate    ne 19., 20.30    8,1    91
Muž, ktorý spadol na zem    The Man Who Fell to Earth    ne 19., 22.25    6,6    73
Svalnatý Santa Claus    Santa with Muscles    pi 24., 16.25    1,9    14
Krajina, odkiaľ prichádzam    Le pays, d'où je viens    pi 24., 20.10    6    90
Cartouche    Cartouche    pi 24., 21.50    6,9    72
Medveď    L'ours    so 25., 15.00    7,6    88
Banánový Joe    Banana Joe    so 25., 16.50    5,5    61
Návrat Sommersbyho    Sommersby    so 25., 21.10    5,8    68
Nezvyčajní kamaráti    Zeus and Roxanne    ne 26., 15.50    5    48
Valmont    Valmont    ne 26., 20.30    6,8    78
Tančiareň    Le bal    ne 26., 22.50    7,8    86
Ricky a Barabáš    Ricky e Barabba    štv 30., 20.00    5,1    -
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Pozor, ide Buchtová    Keeping Up Appearances    str 1., 18.35    8,3    90
Mike Hammer:
Súkromný detektív    Mike Hammer, Private Eye    str 1., 21.05    7,8    64
F/X: Špeciálne efekty    F/X: The Series    pi 3., 20.00    5,8    73
Zborovňa (vlastný seriál)    Zborovňa    so 4., 17.30    6,5    34
Medzi nebom a zemou    Beyond Belief: Fact or Fiction    po 6., 20.00    7,9    65
Faktor Psí    PSI Factor: Chronicles of the Paranormal    po 6., 21.05    7,2    65
Hotel Fawlty Towers    Fawlty Towers    ut 7., 22.05    9,4    79
Lietajúci cirkus Montyho Pythona    Monty Python's Flying Circus    ut 7., 22.30    9,4    92
Havran    Highlander: The Raven    pi 10., 20.00    4,1    64

Tabuľka G.5 VTV, december 1999
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Bažanti – nech žije sloboda    Et vive la liberté!    str 1., 14.00    2,3    -
Správna voľba    Original Intent    str 1., 20.30    4,5    -
Bažanti – nebezpečné známosti    ?    štv 2., 20.30    ?    ?
Červený a čierny    Le rouge et le noir    pi 3., 20.30    6,6    85
Cop-out    Cop-Out    so 4., 22.05    2,6    -
Don Camillo    Don Camillo    po 6., 20.30    5,1    51
Dieťa na prenájom    Rent-a-Kid    ut 7., 20.30    4,9    58
Búrka    Undertow    str 8., 20.30; str 15., 20.30    5    42
Terminátorka    Terminator Woman    štv 9., 20.30    3,2    20
Výhodné manželstvá    A Matter of Convenience    pi 10., 20.30    6,3    -
Manu    ?    so 11., 20.30    ?    ?
Prielom    The Lifeforce Experiment    so 11., 22.10    4,6    41
Tábor padlých žien    Tábor padlých žien    po 13., 20.30    7    53
Grázel    Trouble in Mind    ut 14., 20.30    6,3    -
Za svitu luny    In una notte di chiaro di luna    štv 16., 20.30    6,1    66
Veľká stopa    Bigfoot: The Unforgettable Encounter    pi 17., 20.30    3,4    -
Odvrátená strana slnka    The Dark Side of the Sun    so 18., 20.30    4,7    42
Pasák    Boulevard    so 18., 22.20    4,8    48
Pád orlov    La chute des aigles    ne 19., 20.30    4,1    42
Záhrada    Záhrada    po 20., 20.30    8,6    78
Suzanne    Suzanne    ut 21., 20.30    6,1    39
Anjel milosrdenstva    Anjel milosrdenstva    str 22., 20.30    6,6    73
Bieli vlci    Weisse Wölfe    štv 23., 14.00    5,8    50
Áno, Virginia, Santa Claus je    Yes Virginia, There Is a Santa Claus    štv 23., 20.30    6,7    -
Rockmánia    Rockmania    štv 23., 22.20    -    -
Sokolí chodník    Spur des Falken    pi 24., 14.00    5,4    45
Princezná husiarka    ?    pi 24., 19.00    ?    ?
Starý včelár    Starý včelár    pi 19., 20.30    -    -
Farinelli    Farinelli    pi 19., 23.00    6,8    85
Popolvár najväčší na svete    Popolvár najväčší na svete    so 25., 9.00    6,4    63
Pokrvní bratia    Blutsbrüder    so 25., 14.00    5,1    26
Horiace pobrežie    Mountain of Diamonds    so 25., 20.30    7,4    62
Vražedná túžba    Woman of Desire    so 25., 23.00    3,6    37
Lovec tieňov    Shadowhunter    so 25., 0.15    3,6    -
Osceola    Osceola    ne 26., 14.00    5,3    39
Nebezpeční    The Dangerous    ne 26., 22.00    4,7    -
Železné päste    Fists of Iron    ne 26., 23.35    3,8    -
Kovladov dar    Kovladov dar    ne 27., 9.00    -    23
Sváko Ragan    Sváko Ragan    ne 27., 12.50    8,4    88
Zápas smrti
– Americký kickboxer    Death Match    ne 27., 22.25    2,7    36
Červené víno    Červené víno    ut 28., 11.00    8,3    94
Synovia Veľkej medvedice    Die söhne der großen Bärin    ut 28., 14.00    5,9    50
Španielska ruža    Point of Impact    ut 28., 22.10    1,8    36
Cyborg Cop    Cyborg Cop    ut 28., 23.40    3,1    30
Kniha rozprávok    ?    str 29., 9.00    ?    ?
Osudná chyba    ?    str 29., 14.00    ?    ?
Zákon púšte    Il principe del deserto    str 29., 20.30    5,1    42
Na život a na smrť    ?    str 29., 22.25    ?    ?
Guyver, tajomný hrdina    Guyver: Dark Hero    str 29., 23.55    5,1    88
Čertovo vrece    Čertovo vrece    štv 30., 9.00    -    58
Apači    Apachen    štv 30., 14.00    6    34
Prenasledovateľ    Silent Hunter    štv 30., 22.25    3,4    -
Expert    Never Say Die    štv 30., 0.00    3,2    -
Osudový zvrat    ?    štv 30., 3.05    ?    ?
Klub    ?    štv 30., 4.40    ?    ?
Byl jednou jeden polda    Byl jednou jeden polda    pi 31., 9.00    4    41
Bažanti kontra Dracula    Les Charlots contre Dracula    pi 31., 10.30    3,8    48
Stopár    Der scout    pi 31., 14.00    5    48
Sexmisia    Seksmisja    pi 31., 18.00    8    82
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Modrí psi    Blue Heelers    str 1., 19.30    6,6    -
Tajomstvo prúteného košíka    ?    so 4., 10.30    ?    ?
Čo dokáže láska    Por Amor    ne 5., 19.30    8,9    -

Tabuľka G.6 Luna, máj 2000
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Siberia    Siberia    ut 2., 20.00    6,8    84
Horúce Malibu    Body Waves    pi 5., 23.05    2,9    -
Prázdniny s losom    Salt Water Moose    so 6., 16.20    6,2    -
Zelený svet    Tin Cup    so 6., 20.00    6,1    67
Očitý svedok    Eyewitness    so 6., 22.15    6    52
Zmätky v Arizone    Raising Arizona    ne 7., 20.30    7,5    76
Topenie po číslach    Drowning by Numbers    ne 7., 22.05    6,7    92
Predohra bozku    Prelude to a Kiss    ut 9., 20.00    5,4    48
Vražda v Orient-exprese    Murder on the Orient Express    pi 12., 21.00    7,3    86
Kondor    Sulle tracce del condor    pi 12., 0.25    3,3    -
Strieborný blesk    The Silver Brumby    so 13., 16.20    5,6    -
Neverne tvoja    Unfaithfully Yours    so 13., 20.00    5,6    72
Millerova križovatka    Miller's Crossing    so 13., 21.35    7,9    85
Môj otec je kňaz    Papà dice messa    ne 14., 20.30    5    -
Noci šeliem    Les nuits fauves    ne 14., 22.05    6,9    85
Vigo – túžba po živote    Lust for Life    ut 16., 20.00    7,2    86
Smrť na Níle    Death on the Nile    pi 19., 20.30    7,1    82
Eskorta    The Escort    pi 19., 0.10    3,6    -
Odvážne srdce    True Heart    so 20., 16.25    4,6    49
Veľký    Big    so 20., 20.00    7,2    73
Čierna vdova    Black Widow    so 20., 21.45    6,2    61
Kašlem na všetko    Pájaros de ciudad (?)    ne 21., 20.30    -    -
Domček z karát    House of Cards    ne 21., 22.10    5,8    75
Choď za hlasom srdca    Follow Your Heart    ut 23., 20.00    4,3    -
Zlo pod slnkom    Evil Under the Sun    pi 26., 20.30    6,6    79
Čierny pás    ?    ?    ?    ?
Bilbo    Little Bigfoot    so 27., 16.20    3,3    23
Jumpin' Jack Flash    Jumpin' Jack Flash    so 27., 20.00    5,3    55
Brubaker    Brubaker    so 27., 21.45    6,8    84
M.A.S.H.    MASH    ne 28., 20.30    7,8    73
Lásky jednej plavovlásky    Lásky jedné plavovlásky    ne 28., 22.25    7,7    87
Vysielame správy    Broadcast News    ut 30., 20.00    7    76
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Smer juh    Due South    po 1., 17.10    8,4    73
Luisa Fernanda    Luisa Fernanda    po 1., 17.55    -    7
Medzi nebom a zemou    Beyond Belief: Fact or Fiction    po 1., 20.00    7,9    65
Mestečko South Park    South Park    ut 2., 22.05    9,3    80
Havran    Highlander: The Raven    str 3., 21.10    4,1    64
Lietajúci cirkus Montyho Pythona    Monty Python's Flying Circus    str 3., 22.00    9,4    92
Špeciálne efekty    F/X: The Series    štv 4., 20.00    5,8    73
Mike Hammer:
Súkromný detektív    Mike Hammer, Private Eye    štv 4., 21.05    7,8    64
Zlodej zostane zlodejom    Once a Thief    pi 5., 20.30    6,9    -
Faktor "Psí"    PSI Factor: Chronicles of the Paranormal    pi 5., 22.00    7,2    65
Bolo nás päť    Bylo nás pět    ne 7., 14.10    8,2    86
Simpsonovci    The Simpsons    ne 7., 19.30    -    96
Zborovňa (vlastný seriál)    Zborovňa    ne 7., 20.00    6,5    34

Tabuľka G.7 Global, máj 2000
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Únos lode Achile Lauro    The Hijacking of the Achille Lauro    ut 2., 20.00    5,7    61
Sám proti zlu    Die entführung    str 3., 20.00    4,9    53
Kráľ posledných dní    König der letzten Tage    po 8., 20.00    7,1    89
Predaná nevinnosť    Stolen Innocence    str 10., 20.00    5,2    -
Bangkok    ?    str 17., 20.00    ?    ?
Žena v tieni    ?    po 22., 20.00    ?    ?
Modré zošity               
Komando budúcnosti    Future Force    str 31., 20.00    2,7    -
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
História jednej lásky    História de Amor    po 1., 19.00    5,8    -
Bulvár Pacific Drive    Pacific Drive    po 1., 17.00    6,3    -
Piráti    Caraibi    po 1., 20.00    8,2    64
Nedotknuteľní    ?    ut 2., 23.00    ?    ?
Kriminálka Kolín    SK Kölsch    štv 4., 20.00    8    15
Pod africkým nebom    African Skies    štv 4., 20.55    7,4    60
A.S.    A.S.    štv 4., 23.00    -    -
Sylvia Brantová    Die unbestechliche    pi 5., 20.00    -    -
Benzín v krvi    Benzin im Blut    so 6., 20.00    -    -
Federálna polícia    The Feds    so 6., 21.30    -    -

archív

Stiahnite si pdf verziu tejto diplomovej práce
… v štandardnej úprave a s prílohami

Kompletná diplomová práca Vznik a zánik multiregionálnych televízií na Slovensku je k dispozícii aj vo formáte pdf. Obsahuje všetky prílohy, poznámky pod čiarou a je v takej podobe, akú som odovzdal. Pdf súbor nájdete tu.

archív
Reportáž z dievčenských školských lavíc    ?    so 6., 23.00    ?    ?
Zmija    Viper    ne 7., 17.00    5    43
Čo prináša rieka    All the Rivers Run    ne 7., 20.00    8,4    78
Na ostrie noža    ?    ut 9., 20.00    ?    ?
Pusinka    Ein mann steht seine Frau    ne 21, 20.00    -    58

Tabuľka G.8 Luna, august 2001
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Len ho nechajte,
nech sa bojí    Jen ho nechte, ať se bojí    so 4., 20.50    5,7    53
Ako sa kradne milión    Jak se krade milión    ne 5., 20.00    5,7    63
Ja to teda beriem, šéf…!    Já to tedy beru, šéfe...!    so 11., 20.45    5,5    51
Utrpenie mladého Boháčka    Utrpení mladého Boháčka    ne 12., 20.00    8,2    82
Čože je to za vojaka    Copak je to za vojáka...    so 18., 20.45    5,8    72
Koniec agenta W4C    Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky    ne 19., 20.00    7,7    81
Dáma na koľajniciach    Dáma na kolejích    so 25., 20.45    5,3    55
Farárov koniec    Farářův konec    ne 26., 20.00    7,2    81
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Lietajúci cirkus Montyho Pythona    Monty Python's Flying Circus    str 1., 22.05    9,4    92
Luisa Fernanda    Luisa Fernanda    pi 3., 20.00    -    7

Tabuľka G.9 Global, február 2002
Filmy               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Stretneme sa v mojich snoch    See You in My Dreams    pi 1., 15.25    5,6    -
To dieťa nie je moje    Switched at Birth    so 2., 21.30    5,4    -
Krásne čarodejnice    De si jolies sorcières    so 2., 23.20    4,6    -
Veď ma ďalej, cesta moja    Take Me Home: The John Denver Story    ne 3., 19.50    5,8    63
Oneskorené kvety    Oneskorené kvety    ut 5., 19.50    -    -
Trinásta komnata    ?    ut 5., 22.00    ?    ?
Nepokojná láska    Nepokojná láska    str 6., 20.10    -    -
Zločinný inštinkt – podoba smrti    Deadly Appearances    štv 7., 19.50    4,9    -
A mesto sa obrátilo na prach    A Town Has Turned to Dust    so 9., 21.30    4,8    -
To je môj syn    The Bachelor's Baby    ut 12., 19.50    6    -
Sexi tanec    ?    ut 12., 22.05    ?    ?
Zločinný inštinkt
– láska a vražda    Love and Murder    štv 14., 19.50    5,3    -
Utorky s Morriem    Tuesdays with Morrie    so 16., 21.30    7,3    63
Santa a Pete    Santa and Pet    ut 19., 19.50    5,1    -
Osobní strážcovia    Sécurité rapprochée    ut 19., 22.45    5,8    -
Zločinný inštinkt – chladnejší spôsob smrti    A Colder Kind of Death    štv 21., 19.50    5,5    -
Návrat na farmu    Silk Hope    ut 26., 19.50    5,2    -
Šiesta noc v Neapole    Šiesta noc v Neapole    ut 26., 22.05    -    -
Zločinný inštinkt
– Vraždy zblúdilých duší    The Wandering Soul Murders    štv 27., 19.50    5,4    -
               
Seriály               
Distribučný titul    Originálny názov    Termín vysielania    Rating IMDb    Rating ČSFD
Bulvár Pacific Drive    Pacific Drive    pi 1., 14.40    6,3    -
Čo dokáže láska    Por Amor    pi 1., 17.00    9,2    -
Marshall    The Marshal    pi 1., 21.10    8,3    55
Zmija    Viper    so 2., 16.30    5    43
Čas prílivu    High Tide    str 6., 21.35    8,9    55

ZDROJ: Eurotelevízia, IMDb, ČSFD

Ivan Krasko (logo know how) © 2008 Ivan Krasko
e-mail: knowhow@atlas.sk