 Stredná Afrika
Politický
zemepis
Stredná
Afrika je
regiónom, na ktorý sa v poslednej dobe zabúda. I
keď svetové mocnosti dnes trápi predovšetkým
otázka terorizmu a s ním spojeného
svetového mieru, problémy Strednej Afriky tu stále
sú, len sa im venuje menej pozornosti... VIAC
|
Ohniská
konfliktov v súčasnom svete
Bývalé republiky ZSSR
Bývalé republiky ZSSR
Úvod
Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Oslobodenie spod nadvlády socializmu prišlo až na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Ale aj napriek formálnemu osamostatneniu bývalé republiky ZSSR dodnes čelia svojej minulosti. Rusko len ťažko akceptuje nezávislosť týchto krajín a často zasahuje do ich vnútornej politiky. To sa spolu s ďalšími faktormi podpísalo na spomalení demokratizačného procesu.
Dnes sú bývalé republiky ZSSR na rôznom vývojovom stupni – niektoré patria do Európskej únie, iné zasa balansujú medzi demokraciou a diktatúrou. Cieľom tejto seminárnej práce je priblížiť súčasný stav krajín postsovietskeho bloku, predovšetkým so zreteľom na medzinárodný kontext.
Arménsko
Medzi Arménskom a susedným Azerbajdžanom sa v roku 1988 rozpútala vojna o územie Náhorného Karabachu. I keď sa konflikt skončil v roku 1994 uzavretím prímeria, krajina utrpela veľké hospodárske straty. Rozvoj ekonomiky musel ustúpiť vojenskému ťaženiu. Príchod približne 250 000 utečencov situáciu len zhoršil.
Ani 10 rokov po skončení krvavého konfliktu sa vzťahy neupokojili – Arméni dodnes okupujú 16% územia Azerbajdžanu. Napätie vládne aj v Gruzínsku, kde sa arménska menšina snaží získať autonómiu. Do hospodársky rozvinutejšieho Ruska zasa prúdia tisícky Arménov za prácou.
Naďalej pretrváva konflikt s Tureckom. Štát, ktorý dodnes odmieta uznať genocídu z roku 1915, eliminoval styky s Arménskom na minimum. Tureckí lídri sa rozhodli uzavrieť spoločné hranice a prerušiť akúkoľvek ekonomickú spoluprácu.
Azerbajdžan
Podobné problémy ako má Arménsko sa nevyhli ani Azerbajdžanu. Do tejto krajiny prišlo 800 000 ľudí z územia okupovaného Arménmi. Výhodou oproti svojmu rivalovi sú však bohaté zásoby ropy, ktorými Azerbajdžan disponuje.
Krajiny južného Kaukazu – Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko – minulý rok zaradila Európska únia do programu susedskej politiky. To by mohlo zlepšiť ekonomický a politický vývoj v regióne. Únia však naďalej kritizuje nerešpektovanie základných demokratických pravidiel v Azerbajdžane. Žiada predstaviteľov krajiny, aby prepustili politických väzňov, zabezpečili slobodu médií a znormalizovali súdnictvo.
Bielorusko
Napriek tomu, že Bielorusko získalo v roku 1991 nezávislosť, krajina sa vydala na nedemokratickú cestu. Od roku 1995 je na jej čele prezident Alexander Lukašenko, ktorý sa plánuje uchádzať o dôveru voličov aj v nadchádzajúcich voľbách. Kandidatúru v treťom funkčnom období mu dovoľuje zmena ústavy.
Lukašenko zaviedol v krajine trhové socialistické hospodárstvo a zneužíva moc vo svoj prospech. Jeho režim, označovaný aj ako diktátorský, dlhodobo likviduje politickú opozíciu, potláča tiež slobody prejavu a vierovyznania. Vývojom v krajine je znepokojená aj Európska únia. Jej predstavitelia sa snažia o demokratizáciu volieb v roku 2006, keďže sa obávajú ich zmanipulovania v neprospech opozície. EÚ podporuje Bielorusko prostredníctvom fondov TACIS a CORE a prispieva na činnosť nezávislých médií.
Krajina má blízky vzťah s Ruskom. Naopak, s Ukrajinou a Lotyšskom sa sporí kvôli hraniciam.
Estónsko
Estónsko bolo v roku 1940 spolu s Litvou a Lotyšskom násilne pričlenené s Sovietskemu zväzu. Táto skutočnosť je dodnes zdrojom konfliktov s Ruskom.
Od osamostatnenia uplynulo 15 rokov, ale Estónsko dodnes nemá vysporiadané hranice s Ruskom. Keď sa už zdalo, že nová dohoda by mohla byť podpísaná, Rusko od nej odstúpilo. Predstaviteľom Kremľa sa totiž nepozdáva, že Estónsko sa opäť vracia k udalostiam spred 65 rokov.
Európska únia je však na strane Estónska, teda krajiny, ktorá v roku 2004 rozšírila jej rady. Dobré medzinárodné postavenie Estónska potvrdzuje aj členstvo v NATO a WTO.
Gruzínsko
Od rozpadu Sovietskeho zväzu musí Gruzínsko riešiť podobné problémy ako väčšina okolitých štátov. Na prvom mieste dominujú nevysporiadané hranice – s Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskou federáciou. Najväčší pokrok je vidieť v rokovaniach medzi Tbilisi a Moskvou. Po dlhých a náročných vyjednávaniach sa podarilo vyriešiť 80% spoločných hraníc. V krajine napriek tomu ostávajú pozorovatelia z medzinárodných organizácií.
Gruzínsko prešlo viacerými vnútornými problémami. Súčasný prezident Michail Saakašvili však nasmeroval krajinu k Európskej únii a NATO. I keď k dosiahnutiu členstva v oboch organizáciách má Gruzínsko ďaleko, výhodou je jeho strategická poloha a podpora amerického prezidenta Georgea Busha. Ten ho označil za „maják demokracie“. Gruzínsko je od februára 2005 súčasťou susedskej politiky EÚ. Stále má však silné väzby na Rusko.
Kazachstan
Prezident Nazarbajev si v roku 1995 upevnil svoje postavenie v referende. To poškodilo povesť Kazachstanu a spôsobilo napätie v medzinárodných kruhoch.
Druhý najväčší štát bývalého sovietskeho bloku v súčasnosti rokuje s Ruskom, Turkmenistanom a Uzbekistanom o vzájomnom vysporiadaní hraníc. Táto otázka ostáva otvorená najmä kvôli Kaspickému moru. Kazachstan už ukončil rokovania s Kirgizskom.
Do krajiny prúdi humanitárna pomoc, ku ktorej sa pripája aj Slovensko prostredníctvom projektu SlovakAid.
Zaujímavosťou je, že v Kazachstane sa nachádza ruský kozmodróm Bajkonur.
Kirgizsko
Až do volieb, ktoré sa konali v júli tohto roka, vládol v Kirgisku Askar Akajev. Počas jeho autoritárskej vlády upadalo hospodárstvo, nedodržiavali sa ľudské práva, krajinu postihla vlna chudoby. Po takzvanej tulipánovej revolúcii bol Akajev napokon donútený odstúpiť a jeho miesto zaujal Bakijev. Nový prezident je prijateľnejší pre zahraničie a s jeho menovaním sa zmierilo aj Rusko.
Kirgizsko doposiaľ nevysporiadalo hranice s Tadžikistanom a Uzbekistanom.
Litva
Litve sa podarilo odpútať od pevných ekonomických väzieb na Rusko. Dnes prechádza jej ekonomika transformáciou, ktorej podstata spočíva v prílive zahraničného investičného kapitálu. Privatizácia je dokončená už na 80 percent. Predpokladá sa tiež, že Litva pristúpi k skorému zavedeniu eura.
Litva vstúpila v roku 2004 do NATO a Európskej únie. Ako štát, ktorý hraničí s nečlenskými krajinami EÚ, musí dodržiavať Schengenskú zmluvu. V praxi to znamená vyriešenie sporu s Lotyšskom.
Lotyšsko
Lotyšsko, člen Európskej únie a NATO od roku 2004, žiada predstaviteľov únie o zavedenie jednotnej zahraničnej politiky voči Rusku. Lotyšsko-ruské problémy pretrvávajú od zániku ZSSR. Krajiny doposiaľ nepodpísali dohodu o usporiadaní hraníc z roku 1997. Lotyšsko je pod drobnohľadom Kremľa najmä preto, že tu žije 30-percentná ruská menšina. Rusko kritizuje zaobchádzanie lotyšskej vlády s týmito obyvateľmi.
Moldavsko
Prieskum Gallupovho inštitútu potvrdil, že obyvatelia Moldavska by sa radi odpútali od Spoločenstva nezávislých štátov a pridali sa k Európskej únii. Proeurópsku orientáciu schvaľuje aj únia, ktorá zaradila Moldavsko do projektu susedskej politiky a schválila akčný plán. Jeho cieľom je prehĺbiť moldavsko-európske vzťahy.
Ako najzávažnejší problém začlenenia Moldavska do únie sa javí zlá ekonomická situácia. Moldavsko je najchudobnejšia krajina Európy. Zhoršujúca sa situácia vyústila až do zvolenia komunistického prezidenta vo voľbách v roku 2001. Situácia sa snaží zlepšiť Svetová banka. Jej aktivita však nedokázala prilákať viac zahraničných investorov.
Rozpory sú aj v otázke súdnictva. I keď Moldavsko akceptuje stanoviská OSN, stále má problémy s jurisdikciou Medzinárodného súdneho dvora. To oslabuje medzinárodné postavenie krajiny.
Moldavsko je výrazne naviazané na Rusko. Na území štátu dodnes pôsobí Ruské vojsko. Moldavsko je taktiež úplne závislé od ruských dodávok energie.
Tadžikistan
V roku 1992 zasiahla Tadžikistan občianska vojna. Dostal sa z nej až o 5 rokov neskôr za pomoci medzinárodných organizácií. Situácia sa už upokojila.
Tadžikistan sa uchádza o členstvo vo WTO a pripojil sa k projektu NATO Partnerstvo za mier. Krajina s najnižším rastom HDP spomedzi postsovietskeho bloku sa snaží prilákať zahraničných investorov.
Tadžikistan rieši otázku hraníc s Uzbekistanom, Kirgizskom, ale najmä s Čínou.
Turkmenistan
„Turkmenistan je najrepresívnejšou krajinou v regióne,“ uvádza správa OBSE. Tento stav sa permanentne prehlbuje od roku 1992, kedy vládu prevzal Saparmurat Nijazov. Turkmenbaši, ako sa prezident necháva oslovovať, drží vo svojich rukách výkonnú moc, médiá, súdnictvo a všetky ostatné dôležité rezorty. V krajine buduje kult osobnosti – stavia sochy, umiestňuje svoj portrét na všetky možné i nemožné miesta, necháva sa velebiť v učebniciach... To všetko má za následok nielen hospodársky úpadok, ale aj stratu medzinárodného kreditu Turkmenistanu.
Napätá situácia je najmä medzi Turkmenistanom a Ruskom. Nijazov sa pokúša eliminovať vplyv Ruska v oblasti transportu ropy a zemného plynu; hľadá preto alternatívne cesty.
Všetko nasvedčuje tomu, že Turkmenistan ostane naďalej v medzinárodnej izolácii. Diktátorský vodca Turkmenbaši onedlho dosiahne 70 rokov a sľúbil, že prenechá svoj post následníkovi. Podobné výroky odzneli niekoľkokrát aj v minulosti, výsledok sa však nedostavil.
Ukrajina
Ukrajina prešla po rozpade Sovietskeho zväzu búrlivým vývojom. Vyvrcholením boli voľby v roku 2004, ktoré údajne vyhral provládny kandidát Viktor Janukovič. Občania však vyvolali oranžovú demonštráciu. Tá viedla až ku konaniu nových, nezmanipulovaných volieb. V nich zvíťazil proeurópsky Viktor Juščenko.
Nový prezident chce začleniť krajinu do medzinárodných štruktúr. Po WTO a NATO by mala nasledovať Európska únia, a to už v horizonte dvoch rokov. Integračné ciele podporuje tiež koalícia GUUAM, ktorú tvorí Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan a Moldavsko. Juščenko zároveň verí, že si udrží aj nadštandardné vzťahy s Ruskom. Malo by k tomu prispieť začlenenie do Spoločného hospodárskeho priestoru. V útvare vedenom Ruskom bude okrem Ukrajiny aj Bielorusko a Kazachstan.
Ambiciózne plány novej Ukrajiny Európska únia víta, ale vidí ich triezvejšie. Podľa predstaviteľov EÚ sa spolupráca s Ukrajinou môže zatiaľ rozvíjať len prostredníctvo akčného plánu politiky susedstva. Spustenie prístupových rokovaní v roku 2007 je nereálne. Socialistov z Európskeho parlamentu znepokojuje taktiež súčasný politický vývoj, predovšetkým rozpustenie vlády.
Uzbekistan
Uzbekistan sa stal terčom kritiky zo strany Európskej únie. Po krvavom potlačení nepokojov v Andidžane uvalila Rada EÚ na Uzbekistan zbrojné embargo a zakázala vydávať víza dvanástim čelným predstaviteľom krajiny. Postup únie vyvolal okamžitú reakciu Číny a Ruskej federácie. Obe veľmoci schvaľujú kroky uzbeckej vlády, Vladimír Putin to dokonca potvrdil písomnou dohodou s prezidentom Karimovom.
Podpora Ruska však nedokáže nahradiť zhoršenie vzťahov s európskou dvadsaťpäťkou a USA. Po nedávnom vypovedaní Dohody o partnerstve a spolupráci zo strany únie sa očakáva, že medzinárodná izolácia Uzbekistanu (respektíve orientácia výlučne na východ) bude čoraz výraznejšia. I keď miestna vláda sa k tomuto problému stavia odmietavo, reálne môže prísť o každoročnú 10-miliónovú rozvojovú pomoc z EÚ.
Porušovanie ľudských práv v Uzbekistane znepokojuje aj organizáciu Human Rights Watch a OSN. Okrem vyvraždenia stoviek protestujúcich kritizujú tiež neľudské podmienky vo väzniciach.
Záver
Každá z krajín bývalého sovietskeho bloku je v neľahkej situácii. Problémy sa týkajú predovšetkým nevysporiadaných hraníc či zahraničnopolitickej orientácie.
Na čele rozvojového bloku sú Litva, Lotyšsko a Estónsko. Týmto trom krajinám sa podarilo priam nemožné – 14 rokov po rozchode s komunizmom sú pevnou súčasťou vyspelej Európy a medzinárodných štruktúr. Ak by ich príklad nasledovali ostatné štáty, starý kontinent by asi vyzeral lepšie.
Pozitívny vývoj je však v niektorých krajinách nepravdepodobný. Krehká demokracia sa totiž často dostáva do rúk diktátorov, sledujúcich výlučne vlastné záujmy. Ak sa k tomu pripojí tichá podpora Ruska, sny občanov o lepšom živote zmiznú do nenávratna.
Pramene
CIA: The World Factbook 2005
Európska únia – portál o EÚ
Rande, Rádio Twist (19. 11. 2005, 10.00 – 12.00)
SME online
Spoločnosť pre strednú a východnú Európu
The Library of Congress: Country Studies
zdroj foto: CIA: The World Factbook
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|