 Publicistika v časopise Eurotelevízia
Žurnalistické
žánre
Eurotelevízia je
programový týždenník so 14-ročnou
tradíciou. Na rozdiel od iných podobných
časopisov, ktoré sa postupom času pretransformovali na
spoločenské periodiká, Eurotelevízia sa pridržiava
pôvodného zámeru. Tým je poskytnúť
čitateľom kompletný programový servis a pomôcť im
zorientovať sa v televíznej ponuke... VIAC
|
Žurnalistické
žánre
1. Úvod
Periodická tlač je rozporuplná – okrem korektných informácií mnohokrát aj skresľuje fakty. Cieľom tejto seminárnej práci je v stručnosti zhrnúť výsledky môjho dlhodobého monitoringu médií. Nie však v oblasti obsahovej, ale štruktúrnej. Pokúsil som sa sledovať, ako noviny reflektujú zaužívané normy teórie žurnalistiky, a moje výsledky priblížiť v nasledujúcich kapitolách.
2. Krátka správa
Krátka správa je stručná základná novinárska informácia o spoločensky významnej alebo zaujímavej udalosti (jave), ktorá oznamuje doteraz neznámy fakt, príp. známy, ale vystupujúci v nových súvislostiach. Má tri základné formy: noticku, fleš a jednostĺpec.
Dobrá krátka správa
Krajské Nitrianske noviny, 27. 10. 2003, číslo 43, strana 2, ročník 12
Zodpovedané sú otázky kto (koaličné strany), čo (dohodli sa na voľbe šéfov krajských a obvodných úradov), ako (konsenzom), kedy (v utorok) a kde (na koaličnej rade). Správa je dobrá, pretože je stručná a zároveň výstižná, odpovedá až na päť zo šiestich základných otázok. Navyše sa zaoberá aj porovnávaním novovzniknutej situácie s minulosťou - to všetko iba 45 slovami.
Zlá krátka správa
Nový čas, streda 3. 12. 2003, číslo 277, strana 4, ročník 13
Správa odpovedá na tri základné otázky – kto (Viktor Kožený), čo (chce kandidovať v tzv. eurovoľbách) a kedy (v roku 2004). Napriek stručnosti informácie (16 slov) autor označil Koženého ako „škandalózneho českého podnikateľa“. Mal buď vynechať slovo škandalózny alebo vysvetliť, čo je na Koženom také kontroverzné, že jeho kandidatúra vyvoláva zmiešané reakcie.
3. Rozšírená správa
Rozšírená správa podáva o aktuálnej udalosti (jave) alebo fakte širšiu informáciu než krátka správa a odpovedá na všetkých šesť základných spravodajských otázok kto, čo, kedy, kde, ako, prečo. Formálne rozoznávame tri druhy rozšírenej správy: interpretujúcu, pokračujúcu (situačnú) a komentujúcu.
Interpretujúca rozšírená správa podáva celistvú informáciu o udalosti, myšlienke alebo fakte priraďovaním ďalších vysvetľujúcich podrobností.
Pokračujúca (situačná) rozšírená správa popri známej skutočnosti uvádzanej na prvom mieste obsahuje v každom novom variante i aktualizačný prvok (pokračuje novými aktuálnymi informáciami) a spája tak starú informáciu s novou. Uplatňuje sa pri dlhšie trvajúcich udalostiach (katastrofy, vojnové udalosti) a je typická pre denníky. Zakaždým pridáva nový fakt, doteraz neznámy, ktorý podáva najčerstvejšiu informáciu.
Komentujúca rozšírená správa nenahrádza komentár ani poznámku alebo iný publicistický žáner. Jej úlohou je podobne ako pri predchádzajúcich druhoch rozšírenej správy (interpretujúcej a pokračujúcej) odpovedať na šesť spravodajských otázok a tým poskytnúť adresátovi objektívny pohľad na zobrazovanú udalosť. Na rozdiel od predchádzajúcich však autor môže svojim stanoviskom stručne zareagovať na interpretované fakty.
Dobrá rozšírená správa
SME/Práca, pondelok 24. 11. 2003, číslo 269, strana 4, ročník 11
Základné otázky sú zodpovedané v prvom odstavci alebo na začiatku druhého (kto – veterinári, čo – utratia 4300 ošípaných, kedy – začiatkom budúceho týždňa, kde – v Nitrici, ako – elektrickým prúdom alebo injekciou, prečo – lebo u zvierat zistili mor). Navyše, článok sa zaoberá aj chorobou ako takou a jej predchádzajúcim výskytom v oblasti. Pozoruhodná je prehľadná štruktúra a vhodne zvolené usporiadanie faktov.
Zlá rozšírená správa
Pravda, štvrtok 4. 9. 2003, číslo 203, strana 7, ročník 13
Správa informuje o novej reality show francúzskej televízie TF1, odpovedá na všetky relevantné spravodajské otázky. Nadpis článku nieje príliš presný. I keď premiér Jean-Pierre Raffarin odporučil členom svojej vlády, aby sa v tejto relácii neobjavili, spojenie nepredvádzali sa je v porovnaní so skutočnosťou viac expresívne. Navyše, príspevok sa v prvom rade zaoberá samotnou reláciou, nie názorom premiéra. Dokazuje to skutočnosť, že podrobný popis relácie sa nachádza v prvej polovici správy, názor premiéra (a viacerých iných politikov) až v druhej. Ak chcel autor poukázať skôr na rôznorodé reakcie politikov ako na reláciu ako takú, bolo by vhodnejšie zmeniť úvod a prispôsobiť ho nadpisu. Tiež by mal článok doplniť názormi divákov.
Okrem toho, úvod má veľmi nízku výpovednú hodnotu; nekonzistentne a nechronologicky splieta jeden príbeh s druhým. Článok celkovo vyznieva ťažkopádne a otvára priveľa tém na jednom mieste (reláciu, názor premiéra, kritiku Le Pena).
4. Úradná správa
Úradná správa informuje o konanej alebo nastávajúcej udalosti. Jej pôvodcami sú spravidla oficiálne orgány, redakcie ju spracúvajú do spravodajskej podoby. Podľa charakteru a dôležitosti rozoznávame oznámenie a komuniké.
Oznámenie je stručná správa prevažne o tom, čo sa bude diať. Je to informácia o pripravovanom podujatí a má za cieľ oznámiť dôležitú vec, týkajúcu sa širšieho (i keď niekedy vymedzeného) okruhu čitateľov.
Komuniké je úradná správa s prvkami dokumentu, jeho stavba a štýl majú ustálenú štruktúru, stručný a oficiálny jazyk, slovnú zásobu prevzatú z politického, odborného, príp. technického názvoslovia. Poznáme tri druhy komuniké: a) nótu, b) uznesenie, c) vyhlásenie. Väčšinou sa publikuje v doslovnom znení, v opačnom prípade redakcia musí v záhlaví uviesť Z komuniké. Dodávanie komuniké do redakcií sa deje obyčajne prostredníctvom spravodajských agentúr.
Dobré oznámenie
Krajské Nitrianske noviny, 20. 10. 2003, číslo 42, strana 4, ročník 12
Oznámeniu nič nechýba, základné otázky sú zodpovedané presne. Vzhľadom na krátkosť správy je dobre zvolený nadpis. Navyše, záujemcov o štúdium na FEM SPU v Nitre by mal na Dni otvorených dverí prilákať aj sprievodný program. Je preto dobré, že tejto časti je venovaná vyše tretina oznámenia.
Zlé oznámenie
SME/Práca, príloha Bratislava, streda 19. 11. 2003, číslo 264, strana III, ročník 11
Ihneď zaujme nadpis, ktorý by sa dal napísať aj vhodnejšie a s väčším dôrazom na prilákanie širokej verejnosti, nielen priaznivcov pravidelných Literárnych revov. Článok je zmätočný; i keď sa uvádza, že spoluorganizátor podujatia kníhkupectvo Pištek sídli na Obchodnej 2 (v Bratislave), nikde nieje napísané, že akcia sa tam aj uskutoční. Termín konania „revov“ je zbytočne spomenutý na dvoch miestach – deň (dnes, t. j. 19. 11. 2003) sa uvádza v prvej vete, ale začiatok (18:00) až na konci druhej.
5. Referát
Referát je súhrnná novinárska informácia (referujúca správa) z priebehu verejných podujatí, zasadaní, schôdzí a pod. Na rozdiel od správy neoznamuje len začiatok a výsledok udalosti, ale opisuje jej priebeh a výsledok v časovej, okolnostnej a obsahovej komplexnosti. Môže mať aj komentujúci záver s dojmom, príp. s hodnotením autora (podobne ako pri komentujúcej správe). Ale aj v tomto prípade je vhodnejšie uplatniť stanovisko alebo hodnotenie autora v niektorom zo žánrov publicistiky racionálneho typu. Referát má dve časti: základnú informáciu (perex, rámcovku, v ktorej sa odpovedá na základné spravodajské otázky kto? čo? kedy? kde?, príp. ako? prečo?) a informáciu o priebehu udalosti, ktorá je ťažiskovou časťou referátu. Zásadne sa uplatňuje chronologický postup tvorby, no známy je aj voľne zostavený referát, pri ktorom sa nedodrží časový sled prvkov udalosti.
Dobrý referát
Pravda, sobota 6. 12. 2003, číslo 280, strana 2, ročník 13
Mal som možnosť sledovať prejav prezidenta Rudolfa Schustera a myslím si, že referát v Pravde presne opisuje situáciu, ktorá vtedy panovala v NR SR. Napríklad Pavol Rusko je spomenutý oprávnene; nielenže občas zívol, ale dokonca živo gestikuloval a chvíľu i rukou spratával smietky zo stola. Nálady opozície a koalície sú síce popísané stručne, ale presne.
Referát má výstižný nadpis. Je dobré, že neobsahuje perex, keďže prezidentovou výpoveďou pred poslancami sa podrobnejšie zaoberajú viaceré články na prvej a druhej strane. Ak by autor spomenul, o čom prezident hovoril, zbytočne by sa opakoval.
Zlý referát
SME/Práca, pondelok 8. 9. 2003, číslo 204, strana2I, ročník 11
Referát informuje o zasadaní predsedníctva ANO. Je zostavený voľne, čo je v tomto prípade lepšie ako chronologický postup (čitateľov by asi nezaujímalo, v akom poradí sa čo prerokovalo). ANO sa zaoberala viacerými vecami (reforma verejnej správy, nástupca Pavla Ruska, atď.). Zdá sa mi však zbytočné, že jeden z najdôležitejších bodov – rozhodnutie o ďalšom postupe v prípade interrupčného zákona – je oddelené a má aj samostatný nadpis. Informácia o interrupciách mohla byť súčasťou hlavného textu, tejto skutočnosti by sa potom mohol prispôsobiť aj hlavný nadpis.
Tento referát je síce prehľadný, ale zbytočne roztrieštený. Autorovi sa pravdepodobne nepodarilo skĺbiť informácie z dvoch agentúr tak, aby text si zachoval súrodosť. Mohol by obsahovať aj perex, kde by sa stručne zhrnuli schválené body. V takejto podobe pôsobí skôr ako niečo medzi správou a referátom.
6. Spravodajský rozhovor
Spravodajský rozhovor (spravodajské interview) je dialogizovaná správa, ktorá sprostredkuje adresátovi aktuálne informácie. Vyznačuje sa stručnosťou a vecným oznamovacím štýlom. V novinách sa uplatňuje v rôznych rubrikách, napr. Jednou vetou, Pýtame sa, Slovo má, Náš rozhovor, Mikrointerview, Dnes s..., Pri telefóne, Zhovárame sa s..., Jedna otázka, Na linke a pod. Dôležitou kompozičnou súčasťou spravodajského rozhovoru je jeho uvedenie, pretože sa táto forma využíva najmä na zaujatie stanoviska autoritatívnej osoby k aktuálnej téme. Niekedy môže byť interview monologizované (súvislá dlhšia odpoveď interviewovaného na jednu otázku, položenú v úvode – mikrointerview).
Dobrý spravodajský rozhovor
Pravda, štvrtok 4. 9. 2003, číslo 203, strana 2, ročník 13
Rozhovor s analytikom Michalom Vašečkom bol v čase uverejnenia aktuálny. Práve v tých dňoch Pavol Rusko nečakane oznámil, že je nominantom ANO na post ministra hospodárstva. V rozhovore sa Vašečka snaží poodhaliť možný vývoj vo vládnej koalícii. Otázky, rovnako ako odpovede, sú stručné a vecné. Výstižný je aj nadpis, ktorý okrem predstavenia Vašečku (ako analytika) načrtáva aj tému rozhovoru.
Zlý spravodajský rozhovor
Pravda, sobota 6. 12. 2003, číslo 280, strana 3, ročník 13
Rozhovoru nemožno uprieť aktuálnosť (vláda niekoľko dní pred jeho uverejnením rozhodla o 4-percentnom zvýšení dôchodkov). Vhodný je i výber hosťa – predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Kamila Vajnorského. Otázky novinárky však mohli byť menej tendenčné. Napríklad tretia otázka tvrdí, že zdražejú lieky, čo však vďaka novej kategorizácii nemusí byť úplne pravda. Štvrtá otázka načrtáva katastrofický scenár – zadlžovanie dôchodcov – a respondentovi akoby naznačovala, ako má odpovedať. Tiež otázku „čo budú diabetici či kardiaci robiť“ mala adresovať im. Kamil Vajnorský môže o tom iba špekulovať.
7. Riport
Riport je živý opis aktuálnej udalosti alebo javu. Rozsahom je dlhší ako správa, ale kratší ako reportáž. Hovorí sa mu preto aj malá reportáž, no na rozdiel od nej zachytáva väčšinou iba jednu významnú skutočnosť. Je to spravodajský žáner (beletrizovaná správa), v ktorom sa často využívajú obrazné vyjadrovacie prostriedky. Vidno tu zjavnú prítomnosť autora, čo sa odráža aj v určitom subjektivizovaní opisovanej udalosti vyjadrením autorových dojmov a osobných zážitkov.
Dobrý riport
Krajské Nitrianske noviny, 29. 9. 2003, číslo 39, strana 2, ročník 12
Riport je o vystúpení kaskadérov v Nitre. Z charaktetu článku je zrejmé, že autor J. M. Červeň bol očitým svedkom tohto predstavenia. Zážitky sú dopĺňané výpoveďou jedného z kaskadérov Frantu Vaceka. Tento príspevok je dobrý predovšetkým tým, že z neho možno jasne vycítiť autorove dojmy, ale na druhej strane pojednáva aj o istých objektívnych aspektoch kaskadérskej práce (i keď iba okrajovo).
Zlý riport
Krajské Nitrianske noviny, 20. 10. 2003, číslo 42, strana 3, ročník 12
Autor riportu Miroslav Antoni nebol pri tom, keď Štefan Kopáč našiel vo svojom dome granáty. Napriek tomu sa snaží podať udalosť čo možno najautentickejšie. Prekročil však únosnú mieru.
Na začiatku dostal neprimeraný (až 25-riadkový) priestor pán Kopáč. Priama reč takéhoto rozsahu je nezvyčajná a podľa môjho názoru príliš silená. Bolo by lepšie, keby ju autor viackrát prerušil. V ostatných odstavcov je už priama reč zastúpená v menšej miere, ale novinár Miroslav Antoni používa jazykový prejav podobný „poškodenému“, čo tiež nepôsobí dobre. Neviem, či autor príspevku bežne používa zastarané, resp. neštandardné slovné spojenia (napr.: „Chcel to vyhlásiť aj v obecnom rozhlase, ale starostu napochytre nezohnali a otáľať sa nedalo“). Ak áno, je prinajmenšom na zamyslenie, či sa nepreorientovať skôr na spisovateľstvo.
8. Nadpisy
Zaujímavé nadpisy
1) SME/Práca, sobota 15. 11. 2003, číslo 263, strana 1, ročník 11:
„Antibiotiká oddnes zdražejú“
Nadpis je stručný a vecný. Čitateľovi ihneď načrtáva obsah nasledujúcej správy. Keďže je na prvej strane, vhodne láka ľudí na kúpu novín.
2) Pravda, sobota 6. 12. 2003, číslo 280, strana V (príloha Víkend), ročník 13:
„Kto rozlúšti tajomstvo Mesa Verde?“
Otáznik v nadpise väčšinou naznačuje senzáciu, je typický pre bulvárnu tlač. Prípad horeuvedeného nadpisu je však akousi výzvou pátrať po tajomnej minulosti Anasaziouv. Táto nezodpovedaná otázka priam láka ľudí prečítať si článok.
3) SME/Práca, streda 19. 11. 2003, číslo 265, strana 6, ročník 11:
„Najlepší reformátori sú Maďari“
Vzhľadom na krátkosť správy je tento štvorslovný nadpis veľmi vhodný. Navyše, výstižne poodhaľuje podstatu článku.
4) Pravda, streda 1. 10. 2003, číslo 225, strana 1, ročník 13:
„Dzurinda hľadá väčšinu“
Nadpis je exemplárnou ukážkou toho, ako sa troma slovami dá povedať všetko dôležité. Slovo „hľadá“ pôsobí aktualizujúcu.
5) SME/Práca, štvrtok 2. 10. 2003, číslo 226, strana 5, ročník 11:
„Bývalý Mečiarov hovorca bude redaktorom STV“
Je dobré, že autor namiesto mena dotyčnej osoby napísal jeho minulú funkciu. Ak by nadpis bol „Marián Kardoš bude redaktorom STV“, čitateľov by tento článok pravdepodobne nezaujal. Výborný je obsah aj dĺžka nadpisu.
Nezaujímavé nadpisy
1) SME/Práca, utorok 18. 11. 2003, číslo 264, strana 7 (Kapitál), ročník 11:
„Rovná daň poteší úspešných“
Nadpis je krajne zavádzajúci a nevyvážený. Terézia Copláková, autorka strany venovanej daňovej reforme ministra Mikloša, vychádza predovšetkým z výpočtov a tvrdení ministerstva financií, i keď na rovnú daň existuje nespočetne veľa opozičných názorov. Nadpisom vytvára dojem, akoby všetci odporcovia rovnej dane mali byť neúspešní. Navyše, do skupiny neúspešných ľudí podľa nadpisu patria všetci murári, čašníčky, servírky, kamenári, omietkári, učitelia základných škôl, vodiči nákladných áut, atď., ktorých zníženie príjmov určite nepoteší. Bolo by vhodné zvoliť neutrálnejší nadpis, napríklad „Rovná daň sa dotkne všetkých pracujúcich“.
2) SME/Práca, piatok 28. 11. 2003, číslo 270, strana XVI (príloha Bratislava), ročník 11:
„Rokenrolisti pomýšľajú na zlato“
Neviem, kto iný ako rokenrolisti by mal pomýšľať na zlato v majstrovstvách sveta juniorských formácií v akrobatickom rokenrole. Autor článku chcel asi povedať, že bratislavskí rokenrolisti pomýšľajú na zlato.
3) SME/Práca, pondelok 10. 11. 2003, číslo 257, strana III (príloha Bratislava), ročník 11:
„Prehliadka ľúbivej hudby roku 2300“
Nadpis znie síce lákavo, slovo „ľúbivej“ ale nieje vhodné. Neuvádza sa v Krátkom slovníku slovenského pravopisu, je teda nespisovné. Autorka, mimochodom moja spolužiačka Ela Nahálková, ho mohla nahradiť slovom ľúbezný (pôvabný a milý) alebo ľubozvučný (príjemne, lahodne znejúci).
4) SME/Práca, streda 19. 11. 2003, číslo 265, strana 2, ročník 11:
„Volebný obvod je jeden, lebo ANO chcela osem“
Nadpis zbytočne metie čitateľa, je nelogický. V samotnom článku sa uvádza, že ANO chcela buď osem alebo jeden volebný obvod.
5) Krajské Nitrianske noviny, pondelok 20. 10. 2003, číslo 42, strana 1, ročník 12:
„Projekty“
Z tohto nadpisu sa o obsahu článku dozvieme veľmi málo. Mal byť zvolený tak, aby odrážal aj aktuálnu udalosť – vznik postov projektového manažéra a referenta pre regionálny rozvoj na nitrianskom mestskom úrade. Jednoslovný, príliš všeobecný nadpis nestačí.
9. Záver
Táto seminárna práca mi umožnila pozrieť sa na noviny aj z druhej strany – ako kritik. Verím, že som bol konštruktívny a objektívny.
10. Zdroje
- prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc., PhDr. Mária Follrichová, CSc.: Teória a prax novinárskych žánrov I (vydala Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK, 2001)
- periodická tlač
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|