  17. november vo vysielaní
slovenských televízií
RTV – Spravodajstvo
Verejnoprávna
televízia splnila svoju úlohu a o udalostiach zo 17.
novembra informovala najobsažnejšie. História prišla na rad po
aktuálnych témach – trestnom oznámení Pavla
Ruska a policajnom vyšetrovaní pravicových
extrémistov. Prvá „spomienková“ reportáž sa
venovala tzv. Bratislavskej päťke... VIAC
|
Historické
medzníky Slovenskej televízie
Slovenská televízia začala vysielať 3. novembra 1956, kedy ju mohlo sledovať iba niekoľko stoviek koncesionárov. Jej história si nepamätá len okrúhle jubileá – pre STV boli dôležité aj ďalšie prelomové roky. Pamätným sa stal napríklad rok 1970, kedy diváci prvýkrát uvideli farebný obraz. Historické míľniky – 1968 a 1989 – taktiež výrazne zmenili smerovanie našej verejnoprávnej televízie.
Každé prelomové obdobie malo svoje plusy aj mínusy. Vkus ľudí sa neustále menil a televízia musela promptne reagovať. Je jednoduché zistiť, kam to dotiahla – stačí sledovať Jednotku alebo Dvojku. Ale situácia počas minulých okrúhlych i menej okrúhlych výročí je zahalená takmer nepreniknuteľným rúškom minulosti. Pohľad na archívne materiály však túto bariéru prelomil. Historický exkurz odhaľuje nejednu zaujímavosť...
1966: Zopár ďalších dôvodov na radosť
Prvých desať rokov sa pre bratislavské štúdio nieslo v znamení budovania technického a personálneho zázemia. Cesta k spokojnému divákovi bola dlhá a vedenie malo na stole stále množstvo problémov, ktoré muselo vyriešiť. Prišiel čas poučiť sa z minulosti a pokúsiť sa o nemenej dobré výsledky v budúcnosti. Rok 1966 bol obdobím veľkých zmien.
Koncesionári a tí druhí
Každý rok sa zvyšoval počet domácností, ktoré mohli sledovať televíziu. V roku 1966 disponovalo na Slovensku prijímačom už takmer 500 000 koncesionárov, pričom medziročne sa ich počet zvýšil o rekordných 100-tisíc. Ľudí lákali pohyblivé obrázky. Nový fenomén televízie ich uchvátil napriek nižšej technickej kvalite, problémami so šírením signálu a častými výpadkami. Investícia do televízie sa im však vyplatila a čoskoro trávili pred obrazovkou väčšinu voľného času. Ostatné záľuby išli jednoducho bokom.
Meniaca sa tvár programu
Televízia dlho testovala reakcie divákov na ten-ktorý typ relácií. Po dekáde vysielania mala presnú predstavu o tom, čo ľudí zaujíma. Vysielacia schéma bratislavského okruhu sa zaplnila seriálmi, filmami, inscenáciami, spravodajstvom, športovými prenosmi či súťažami.
V roku 1966 mal premiéru smutno-veselý seriál Eliška a jej rod. I keď vznikal v Prahe, zaujal aj slovenských divákov. Rovnako to bolo aj pri stovkách ďalších českých titulov, ktoré tvorili podstatnú časť vysielania Slovenskej televízie. K tomu sa pridali kvalitné i menej kvalitné diela zo zahraničia. Prím hral Sovietsky zväz, významný podiel získala aj britská produkcia.
Okrem seriálovej ponuky stavila televízia na zábavu. Novú súťaž vysokoškolákov Univerziáda dopĺňali obľúbené relácie Vysiela štúdio A, Vyberte si pesničku, Bejvávalo, Miliónty televízor a ďalšie.
Vysielanie potešilo všetkých – ženy mali svoje magazíny, muži športové prenosy a deti špecializované relácie. Skĺbiť napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní a pioniersku Lastovičku dalo zabrať, ale výsledné dielo vyvolalo pozitívne reakcie verejnosti.
Kauza, aká sa už nezopakuje
Desať rokov fungovania bratislavského štúdia ešte neznamenalo, že všetky problémy sa vyriešili. Diváci pozorne sledovali televíziu a kriticky sa vyjadrovali takmer ku všetkému. Kontroverznou témou roku 1966 sa stali hlásateľky. Verejnosť sa rozdelila na dva tábory – jeden ich vnímal ako príjemné spestrenie, druhý ako nežiaduci element. Diváci vedeli, že hlásateľky nie sú odborníčkami na všetko. Nechápali však, prečo sa pretvarujú a referujú o podozrivo širokom spektre programov. Niektorí dokonca navrhovali ich striedanie v závislosti od vysielanej relácie.
Diskusia o hlásateľkách bola zaujímavým problémom tejto etapy. Televízia sa vďaka nej naučila počúvať názory divákov. Budúcnosť ukázala, že vzťah na oboch stranách obrazovky môže výrazne zlepšiť kvalitu média. Toto zistenie by možno neuzrelo svetlo sveta bez "hlásateľskej kauzy" 60. rokov.
1970: Znovuzrodenie Slovenskej televízie
Keď sa v roku 1956 prvýkrát prihlásilo bratislavské štúdio Československej televízie, diváci boli plní očakávaní. Pre televíznych tvorcov sa začalo náročné obdobie – museli totiž od nuly budovať jednotlivé relácie. Technici zasa zdokonaľovali šírenie signálu a snažili sa, aby mohlo televíziu sledovať čo najviac ľudí. Po výročí prvej desaťročnice sa zdalo, že to najťažšie už majú za sebou. Ale rok 1970 obrátil všetko naruby.
Koniec monotónnosti
Rok 1970 sa začal hodnotením toho minulého. Slovenská televízia si vytvorila dobrú pôdu pre ďalší rozvoj – v divákoch doznievali pozitívne dojmy z Vianoc a Silvestra ’69. A skôr než stihli odísť do zabudnutia, prišiel ďalší milý šok – farba.
Bratislavský okruh sa prvýkrát rozžiaril všetkými možnými farbami 14. februára. Legendárnym programom, ktorý vyšiel z čiernobielej monotónnosti, sa stali prenosy z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Zo 40 hodín prenosu bolo až 10 vo farbe. Československo (ale najmä Slovensko), to "ukázalo" celému svetu – majstrovstvá preberalo až 25 krajín.
Keďže farebné vysielanie zvládlo zaťažkávaciu skúšku, postupne sa stávalo čoraz populárnejším. Ďalší program – priamy prenos futbalového zápasu medzi Slovanom a Spartakom z 18. marca – nasledovali mnohé iné. I keď niektorí diváci sa sťažovali, že na obrazovke vidia všetko vo fialovom odtieni, väčšina farbe úplne podľahla.
Jeden vysielací okruh nestačí
... týmto heslom sa riadila Slovenská televízia v 70. rokoch. Akoby nestačila revolúcia v obraze, prišla aj revolúcia v programe. Dlhodobá diskusia sa zmenila na činy a v máji 1970 začal vysielať druhý program Slovenskej televízie. Oproti 1. okruhu sa vyznačoval väčšou špecializáciou, vďaka čomu si získal stálu divácku základňu.
Forsytovci prví
Slováci trávili čoraz viac času pred obrazovkou. Magnetov bolo niekoľko, jeden však zaujal viac než ostatné – Sága rodu Forsytovcov. Tento 26-dielny seriál, ovenčený cenami BAFTA a EMMY, zaradila do vysielania Československá televízia. A to aj napriek skutočnosti, že ho vyrobili v Británii a bol "ideologicky sporný". Ale výskum, zverejnený v časopise Televízia krátko po odvysielaní poslednej časti, prekvapil aj tých najväčších optimistov. V Bratislave a Košiciach sledovalo zavŕšenie osudov Forsytovcov až 94,3% obyvateľov, pričom takmer každý videl aj predošlé epizódy. Inštitút pre výskum masových komunikačných prostriedkov odhalil aj ďalšie zaujímavosti – napríklad, že takmer polovica divákov považuje tento seriál za svoj najobľúbenejší program. Pre štvrtinu respondentov bol príliš dlhý, pre tretinu príliš krátky – ostatným vyhovoval. Čo je však najpodstatnejšie – polovica opýtaných kvôli nemu zmenila svoj denný plán. Diváci tejto generácie chceli v budúcnosti vidieť historický (36,9%), humorne ladený (28,9%), dobrodružný (24,4%), rodinný (19,2%) či špionážny seriál (18,4%).
Vlastná tvorba stále v kurze
Sága rodu Forsytovcov vydržala celého pol roka na čele rebríčka obľúbenosti. Ale potvrdilo sa, že ľudia majú radi aj Seriál o seriáli (9,8%), športové prenosy (6,2%), filmy (5,0%), Hovory H (3,7%) a Pokus pre dvoch (2,7%).
Medzi to najlepšie, čo televízia ponúkala patrili inscenácie a filmy vlastnej výroby. Dva z nich – Malá anketa a Sladké hry – dokonca reprezentovali Slovensko na Medzinárodnom filmovom festivale Monte Carlo. Na prelome 60. a 70. rokov dostali priestor aj tituly, ktoré dnes patria do zlatého fondu. Princezná so zlatou hviezdou, Kráľ Šumavy, Polnočný vlak, Zdravý nemocný a Vlčie diery sú len piatimi z nich.
Každý divák si mohol nájsť program podľa svojho vkusu. Najväčšej pozornosti sa tešila pesničková súťaž Malá hit paráda, zábavník Lasicu a Satinského Bumerang, súťaž pre motoristov Daj prednosť, seriál o tanci Kruhy, Telekvíz či iné. Rok 1970 znamenal aj štart legendárnej Zlatej brány, ktorou košické štúdiu nadviazalo na cyklus Ide pieseň dokola. V programovej štruktúre sa objavili aj tituly typické pre tú dobu, ako napríklad pionierska relácia Lastovička, filmy NDR, večery bulharskej televízie, telekurz ruštiny či dokumenty k narodeninám Lenina a výročiu "oslobodenia". Hneď po nich však dostali priestor atraktívne alternatívy – seriál Randal a Hopkirk alebo koncert Cliffa Richarda.
1986: Pod vplyvom režimu
Slovenská televízia sa za tri desaťročia svojej existencie dostala takmer do každej domácnosti. Program vždy odzrkadľoval vývoj v spoločnosti a inak tomu nebolo ani v roku 1986.
Socializmus na prvom mieste
Programová štruktúra bola preplnená reláciami s výrazným socialistickým nádychom. Do vysielanie sa dostali "skvosty", ako napríklad Licencia na vraždu – dokument o agresívnej politike USA, seriál "o živote v krajinách našich priateľov" Svet socializmu, alebo podrobné reportáže o rokovaniach straníckych orgánov. Spravodajstvo a publicistiku dopĺňala dramatická tvorba. Za všetky tituly stačí spomenúť novinku – doposiaľ najrozsiahlejší sovietsky hraný televízny seriál Večné volanie. Tento titul, na ktorý si dnes spomenie len skutočný pamätník, sa tešil masívnej medializácii. Záujem divákov sa však nevymykal priemeru.
Z krajiny nášho "sovietskeho brata" prišli aj hodnotnejšie kúsky. Jedným z nich bola poviedka A. P. Čechova Bozk, ktorej filmové spracovanie odvysielala televízia v hlavnom vysielacom čase.
Deti neostali bokom
V záplave politiky sa neutopila detská tvorba. Vedenie televízie myslelo na najmenších a pripravilo im bohatú ponuku relácií. Mali diváci obľubovali nedeľník Poďte s nami, v ktorom sa objavil aj legendárny Kuko. Ďalšia nemenej známa postavička – Raťafák Plachta – sa zasa prihováral prostredníctvom magazínu Slniečko. Paletu detskej tvorby dopĺňala vzdelávacia relácia Na potulkách s kráľom, maďarský seriál Čarovný pavúk, pravidelné Večerníčky, Včielka Maja a mnohé iné.
Pozornosť najmenších divákov vzbudil aj 7-dielny seriál Chrobáčiky. Od ostatných sa odlišoval spracovaním – hlavným vyjadrovacím prostriedkom v každej epizóde bol balet.
Presvedčili aj rodičov?
Deti si mali z čoho vyberať. Ale ako na tom boli rodičia? Ak ich už unavovala propaganda, mohli prepnúť na zábavu. V roku 1986 žala úspechy predovšetkým súťaž Vtipnejší vyhráva. Záujem, ale i kritické hlasy divákov, vyvolával cyklus Cvičme v rytme. Jeden divák túto reláciu zhodnotil v časopise Televízia (č. 28/1986, s. 6) slovami: "Potvrdzuje sa, že televízia nevedie diváka iba k pasívnemu sledovaniu programov, ale je účinná v akvizičnom a organizačnom momente."
Krátko po začiatku činnosti bratislavského štúdia sa do popredia dostali tzv. bratislavské pondelky. Aj o 30 rokov neskôr patrili inscenácie medzi to najlepšie, čo Slovenská televízia ponúkala divákom. Medzi lákadlami roku 1986 sa objavilo viacero zaujímavých titulov – Signál, Kráľovná noci v kamennom mori, Posledná zastávka, Eygletiérovci, Rozlet, Deti, Navráťte sa k otcom svojim, Neobyčajné všedné dni a ďalšie. Diváckej pozornosti sa tešil aj cyklus Trikrát s..., venovaný vždy inej osobnosti.
Hystéria, ktorú spôsobilo odvysielanie Ságy rodu Forsytovcov začiatkom 70. rokov, sa už nikdy nezopakovala. Televízia však prišla s ďalšími úspešnými titulmi. Diváci týždeň čo týždeň riešili krvavé vraždy spolu so Stephanom Derrickom či Adamom Dalglieshom. Nemecký seriál Derrick a britská miniséria Smrť súdneho znalca sú populárne dodnes. Legendárnym sa stal aj dabing Horsta Tapperta v podaní Stana Dančiaka, ktorý aj po rokoch možno počuť v slovenskom éteri.
Československú seriálovú tvorbu zastupovali tituly Okná dokorán, Sršni v úli a Bolo nás šesť.
Šport
Športové prenosy zaujímali státisíce mužov a ich manželiek. V roku 1986 bolo z čoho vyberať – televízia odvysielala okrem iného zápasy MS vo volejbale žien (vo vlastnej réžii), MS vo futbale v Mexiku, priame prenosy z cyklistických okruhov alebo exhibícii v krasokorčuľovaní. Všetko zastrešoval magazín Športová revue.
Mimoriadne, ale predsa obľúbené
Televízia odvysielala aj niekoľko nezvyčajných programov. Špeciál o Marike Gombitovej Adresa ja, adresa ty patril medzi najúspešnejšie tituly roka. S pozitívnym ohlasom sa stretlo aj mimoriadne vysielanie pri príležitosti 30. výročia televízie. Prvý slovenské okruh v pondelok 3. novembra upravil večerný program. Výročiu sa kontinuálne venovali viaceré relácie.
Programový plán – 1. okruh, pondelok 3. november 1986
15.30 Správy
15.35 TVŠ – Zlaté dukáty
15.55 Škola pokrokových skúseností (1.)
16.25 Kruhy -ČB-
16.55 Kompas. O rozvoji iniciatívy a aktivity v útvaroch a zariadeniach ČSĽA
17.45 Federálna kriminálna ústredňa pátra -PRAHA-
17.50 Otázniky -PRAHA-
18.20 Večerníček
18.30 Voľná tribúna
19.10 Hospodársky zápisník
19.20 Predpoveď počasia
19.30 Televízne noviny
20.00 E. M. Remarque: Posledná zastávka. Pôvodná televízna inscenácia, r. M. Pietor, h. E. Vašáryová, M. Kňažko, L. Haverl, Z. Frenglová
21.10 Narodeniny. Filmový dokument k 30. výročiu vysielania v SSR
21.35 Volanie o pomoc. Bulharský televízny film, r. N. Rudarov, h. I. Geraskov, V. Poppandov
23.10 Správy
23.20 Záver vysielania
V duchu osláv tridsaťročnice sa televízia pustila do ďalšej etapy svojho života. Rok 1986 bol mimoriadne bohatý na inšpirácie a nové podnety.
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|