Ivan Krasko: Stredná Afrika

Ohniská konfliktov v súčasnom svete – bývalé republiky ZSSR

Medzinárodné vzťahy

Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko... VIAC

Stredná Afrika

Politický zemepis, 16. marec 2004, semester LS/2

Úvod

    Stredná Afrika je regiónom, na ktorý sa v poslednej dobe zabúda. I keď svetové mocnosti dnes trápi predovšetkým otázka terorizmu a s ním spojeného svetového mieru, problémy Strednej Afriky tu stále sú, len sa im venuje menej pozornosti.
    V nasledujúcej seminárnej práci sa pokúsim odpútať od typického referovania o jednotlivých krajinách. Mojim cieľom je, berúc od úvahy zameranie nášho zemepisu na politiku, priniesť informácie skôr hospodársko-politického charakteru. Prírodným podmienkam a podrobným faktografickým údajom venujem menšiu, i keď nezanedbateľnú pozornosť.
    Problematike Strednej Afriky sa venujú viaceré publikácie a štúdie. Paradoxne s tým vyznieva skutočnosť, že som mal problém určiť, čo vlastne je Stredná Afrika, ktoré štáty ju tvoria. Na porovnanie: Lexikon zemí světa (Kartografie Praha, a. s., 1999, 2001) tvrdí, že do Strednej Afriky patrí Burundi, Čad, Gabon, Kamerun, Kongo, Demokratická republika Kongo (bývalý Zair), Stredoafrická republika a Uganda. Podľa počítačového programu Microsoft Encarta reference library 2003 je to Čad, Kamerun, Kongo, Demokratická republika Kongo (bývalý Zair) a Stredoafrická republika. A nakoniec, Lexikón štátov a území sveta (MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 2001) Strednú Afriku ani nepozná. Pri určení stredoafrických krajín (Burundi, Čad, Demokratická republika Kongo, Rwanda, Stredoafrická republika) som však vychádzal z pravdepodobne najdôveryhodnejšieho zdroja – publikácie The World Factbook, vydanú americkou CIA. Navyše, jej internetová verzia obsahuje najaktuálnejšie údaje (z 18. decembra 2003).
    Verím, že napriek neveľkému rozsahu práce získa čitateľ aktuálne, presné a vyčerpávajúce informácie o reáliách štátov Strednej Afriky.

Burundi

Malý štát v strednej Afrike, leží južne od rovníka. Jeho západná časť sa rozprestiera vo výške 800 až 1000 m. n. m. a patrí k Východoafrickej priekopovej prepadline. Okraj priekopovej prepadliny tvorí náhorná plošina s príkrymi svahmi. Východ krajiny - súčasť Východoafrickej náhornej plošiny pretína rieka Kagera, ktorá je pramennou riekou Nílu.

Udalosti: Od roku 1885 patrila krajina pod nemecké a od roku 1920 pod belgickú koloniálnu nadvládu. Nezávislosť získala v roku 1962. Prvý demokraticky zvolený burundský prezident bol zavraždený v októbri 1993, iba 4 mesiace po nástupe do funkcie. Odvtedy počas intenzívnych etnických nepokojov medzi znepriatelenými Hutuami a Tutsiami zahynulo okolo 200 000 Burundčanov. Okrem toho vyše 800 000 ľudí emigrovalo do susednej Tanzánie a ďalších 525 000 do ostatných krajín. Burundské vojská strážiace hranice v roku 1998 intervenovali v Demokratickej republike Kongo. Nedávno sa ale presunuli späť do Burundi, aby tlmili neustále sa stupňujúce tlaky znepriatelených skupín. Nová dočasná vláda, zvolená 1. novembra 2001, má byť prvým krokom smerujúcim k usporiadaniu celonárodných volieb v roku 2004. Hoci v decembri 2002 sa jej podarilo uzavrieť dohodu o neútočení s troma vetvami Hutuov, jej implementácia do praxe je náročná. Veľmi malá šanca na trvalo udržateľný mier bráni rozvoju krajiny. Realitou v Burundi je, že iba každé druhé dieťa chodí do školy a približne desatina dospelých trpí na HIV/AIDS.

Ekonomika: Burundi je vnútrozemská krajina chudobná na zdroje surovín. Jej výrobný sektor je značne zaostalý. Ekonomika je založená na poľnohospodárstve, na ktorom závisí takmer 90% obyvateľstva. 90% príjmov z exportu zabezpečuje vývoz kávy a čaju, hospodárska situácia krajiny je preto ovplyvnená klimatickými podmienkami a cenami kávy a čaju na medzinárodných trhoch. Menšina Tutsiov, tvoriaca 14% obyvateľstva, ovláda vládu a obchod s kávou.

Poznámka: Tutsiovia, Hutuovia a ostatné etnické skupiny, politickí rebeli, ozbrojené gangy a rôzne vládne sily pokračujú v bojoch v regióne Great Lake. Mnohokrát dokonca prekročia hranice Burundi, Demokratickej republiky Kongo, Rwandy a Ugandy so snahou získať kontrolu nad miestnymi zdrojmi. Vláda sa síce zaviazala boje ukončiť, tie ale lokálne pokračujú i napriek mierovým snahám OSN.

Čad

Rozprestiera sa vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Severnú tretinu pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi (1450 m) a pohorie sopečného pôvodu Tibesti (Emi Koussai, 3415 m; Pic Tousidé 3315 m). Veľkú časť krajiny zásobujú vodou rieky Šari a Logone. Nachádza sa tu aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení.

Udalosti: Čad, do roku 1960 jedna z francúzskych kolónií, prežil tri desaťročia pod vplyvom etnických nepokojov a inváznych snáh Líbye. Náznak mierových tendencií sa objavil až v roku 1990. Vláda nakoniec potlačila alebo sa dohodla s väčšinou politických militantných oddielov, úspešne vyriešila teritoriálne spory s Líbyou, vytvorila demokratickú ústavu a usporiadala pluralitné prezidentské a parlamentné voľby v roku 1996, resp. 1997. V roku 1998 prepukli na severe Čadu nové nepokoje, ktoré sa stupňovali až do roku 2000. Mierová dohoda medzi vládou a povstalcami, podpísaná v januári 2002, zabezpečila odzbrojenie povstalcov a ich znovuzačlenenie do politického systému. Napriek demokratizačným snahám moc stále zostáva v rukách etnickej oligarchie zo severu.

Ekonomika: Čad je predovšetkým poľnohospodárskou krajinou. Vyše 80% populácie sa živí pestovaním plodín alebo chovom dobytka pre svoju potrebu. Bavlna, dobytok a arabská guma tvoria jadro exportných príjmov krajiny. V roku 2000 ale boli spustené viaceré projekty, ktoré by prostredníctvom ťažby ropy a budovania ropovodov mali oživiť čadskú ekonomiku. V blízkej budúcnosti sa dokonca plánuje spustiť vývoz ropy. Čad znevýhodňuje geografická poloha, vysoká cena energií a roky nestability. Krajina je závislá od zahraničnej pomoci a investícií smerujúcich do súkromného, rovnako ako aj do verejného sektora. Konzorcium vedené americkými spoločnosťami investovalo 3,7 miliardy dolárov (približne 120 miliárd korún) do prípravy ťažby ropy na juhu Čadu. Jej množstvo sa odhaduje na jednu miliardu barelov.

Demokratická republika Kongo (bývalý Zair)

Tretí najrozľahlejší štát Afriky leží v jej centrálnej časti pozdĺž rovníka. Stred krajiny zaberá Konžská panva vyplnená mladými usadeninami. Obklopujú ju 1000-1500 m vysoké plošiny. Východná hranica štátu prebieha po Východoafrickej priekopovej prepadline vyplnenej Albertovým, Eduardovým jazerom, jazerom Kivu, Tanganika a Mweru. Prepadlinu lemujú pohoria Mitumba, Mitumba, Ruwenzori s najvyšším vrchom krajiny a masív Virunga s činnými sopkami. Takmer polovicu územia pokrývajú dažďové lesy.

Udalosti: Od roku 1997 je Demokratická republika Kongo (bývalý Zair) ohrozovaná neustálymi etnickými nepokojmi a občianskou vojnou, vyvolanou prílivom utečencov z vojnou zmietaných krajín Rwanda a Burundi. Vládu bývalého prezidenta Mobutu Sese Seka zvrhli v máji 1997 povstalci vedení Laurentom Kabilom. Kabilov režim bol následne v auguste 1998 spochybnený rwandskými a ugandskými rebelmi, na pomoc mu preto prišli vojenské jednotky zo Zimbabwe, Angoly, Namíbie, Čadu a Sudánu. Napriek tomu, že 10. júla 1999 došlo k podpísaniu mierovej dohody medzi Demokratickou republikou Kongo, Zimbabwe, Angolou, Ugandou, Namíbiou, Rwandou a konžskými povstalcami, boje sporadicky pokračovali. Laurenta Kabilu zavraždili 16. januára 2001, na jeho miesto nastúpil syn Joseph. Tomu sa v októbri 2002 podarilo vyhnať Rwandské okupačné jednotky z východnej časti Konga. O dva mesiace neskôr všetky znepriatelené strany podpísali mierovú zmluvu a ukončili boje. V Kongu vznikla tzv. vláda národnej jednoty.

Ekonomika: Ekonomika Demokratickej republiky Kongo – krajiny s obrovským potenciálnym bohatstvom – začala drasticky upadať v polovici 80. rokoch minulého storočia. Vojna dramaticky znížila objem výroby a celkové príjmy krajiny, spôsobila tiež rast zadĺženosti. Následkom vojny, hladomoru a chorôb zahynulo takmer 3,5 milióna ľudí. Zahraniční podnikatelia pod tlakom vzrastajúcich obáv z výsledku konfliktu obmedzili svoje pôsobenie v Kongu. Vojna mala viacero negatívnych dopadov; ohrozila právny systém, zintenzívnila korupciu a zvýšila mieru inflácie. Podmienky sa zlepšili až koncom roka 2002, kedy došlo k ústupu väčšej časti inváznych vojenských jednotiek. V poslednej dobe sa zintenzívnili stretnutia predstaviteľov Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a prezidenta Kabilu. Cieľom rokovaní je vypracovať plán ozdravenia ekonomiky a implementovať reformy nastolené Kabilom.

Poznámka: V krajine je množstvo ilegálnych producentov hašišu, ktorí zásobujú zväčša domáci trh. Rozbujnená korupcia a nedostatočná kontrola spôsobili, že Demokratická republika Kongo sa stala vhodným miestom na prepieranie špinavých peňazí.

Stredoafrická republika

Stredoafrická republika sa nachádza vo vnútrozemí severnej časti strednej Afriky. Leží na zvlnenej, savanovitej Azandskej plošine v nadmorskej výške 600-900 m. Na severovýchod od plošiny sa rozprestiera žulové pohorie Massif des Bongo. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Adamauskej vysočine.

Udalosti: Bývalá francúzska kolónia Ubangi-Shari získala nezávislosť a premenovala sa na Stredoafrickú republiku v roku 1960. Po troch dekádach deštruktívnej vlády prevažne vojenských skupín bol v roku 1993 v krajine ukotvený občiansko-právny systém. Avšak vojenským puč v marci 2003 zvrhol občiansku vládu prezidenta Ange-Felixa Patassa.

Ekonomika: Opornými bodmi ekonomiky Stredoafrickej republiky sú poľnohospodárstvo a lesníctvo. Poľnohospodársky sektor sa podieľa na tvorbe HDP vyše 50 percentami. Vývoz dreva tvorí 16% príjmov z exportu, na druhej strane diamanty predstavujú až 54%. Brzdou ekonomiky je vnútrozemská poloha krajiny, ale aj nerozvinutá infraštruktúra, nekvalifikovaná pracovná sila a dedičstvo nesprávne zameranej makroekonomickej politiky. Boje frakcií – vládnej a opozičnej – odďaľujú ozdravenie ekonomiky, ktorá v roku 2003 dosiahla rast HDP na alarmujúco nízkej úrovni 1,3%. Navyše, prerozdeľovanie príjmov štátneho rozpočtu je nerovnomerné, preto granty Francúzska a medzinárodnej komunity riešia problémy iba čiastočne.

Poznámka: Vnútorná roztrieštenosť a neustále konflikty s Čadom vytvárajú vlny exodu a rebélií v oboch krajinách. Navyše, na hraniciach so Sudánom pokračujú násilné strety etnických skupín.

Záver

Pri spracovaní seminárnej práce som dospel k poznaniu, že situácia v Strednej Afrike je horšia, než som predpokladal. Myslím si, že vyspelé krajiny by v tomto prípade mali zaujať iniciatívnejší postoj. Hrozí, že problémy Afriky sa môžu ešte viac prehlbovať a negatívne ovplyvniť celý svet.

Zdroje

Lexikon zemí světa, Kartografie Praha, a. s., 1999, 2001
Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 2001
Microsoft Encarta reference library 2003
SITA – Slovenská informačná tlačová agentúra
The World Factbook, Central Intelligence Agency, 2003

zdroj foto: CIA: The World Factbook