Ivan Krasko: Budúcnosť slovenského štátneho znaku je v Európe

Privatizácia na Slovensku od Nežnej revolúcie po súčasnosť a jej vplyv na slovenský kapitálový trh

Ocenené Nadáciou Penta, týždenníkom Trend a Katedrou žurnalistiky FiF UK ako najlepšia seminárna práca z predmetu Základy ekonómie v žurnalistickej praxi v školskom roku 2005/2006.

Privatizáciou sa štát zbavuje svojho majetku a získava miliardové finančné prostriedky. Tie následne využije na znižovanie deficitu alebo na štart nových rozvojových projektov. Slovensko však bolo dlhé roky v nezvyčajne situácii. Privatizačný kolotoč sa síce „krútil“, ale miliardy z neho mizli nevedno kam. Zmena prišla len nedávno – a narazila na odpor verejnosti. Slovo privatizácia totiž rokmi získavalo čoraz trpkejšiu príchuť... VIAC

Budúcnosť slovenského štátneho znaku je v Európe

Základy štátu a práva, 30. apríl 2006, semester LS/6

    Slovensko sa pripravuje na vstup do eurozóny. Prechod na spoločnú menu by sa mal zavŕšiť 1. januára 2009, kedy začne platiť euro aj u nás. Ani po tomto termíne však nezmizne z peňaženiek ľudí štátny znak.
    Kým doteraz sme mohli nájsť jeden zo symbolov Slovenskej republiky na všetkých bankovkách a minciach, od roku 2009 to bude iba na minciach s nominálnou hodnotou 1 a 2 eurá. Rozhodla o tom Národná banka Slovenska, ktorá akceptovala názor verejnosti. Vzala totiž do úvahy výsledky minuloročnej ankety, v ktorej sa mohli občania vyjadriť k podobe našich euromincí. Z desiatich finálových výtvarných návrhov získal najviac hlasov motív dvojkríža na trojvrší. Jeho autor, akademický sochár Ivan Řehák z bratislavskej katedry architektúry, presvedčil takmer štvrtinu všetkých hlasujúcich. Vďaka tomu sa inovovaný dvojkríž dostane na dve mince s najvyššími hodnotami.
    NBS zvolila podobný postup ako niektoré iné krajiny Európskej únie a plánuje vydať viacero verzií národných euromincí. V súlade s anketou sa rozhodlo, že 50, 20 a 10-centové mince bude zdobiť Bratislavský hrad, na platidlách s hodnotou 5, 2 a 1 cent sa zasa objaví vrch Kriváň.
    V eurozóne sa používajú mince bez rozdielu krajiny pôvodu a už teraz nastáva ich putovanie po členských štátoch. Oproti pôvodnej korune, platnej iba na našom území, bude teda slovenská verzia eura reprezentovať krajinu takmer v celej Európe. Keďže mince s vyššou hodnotou patria medzi najpoužívanejšie, je viac než pravdepodobné, že štátny znak Slovenskej republiky sa po roku 2009 dostane najskôr do susedných štátov a o zopár mesiacov aj do ostatných krajín únie.

Výsledky ankety NBS

	Názov návrhu	Počet hlasov	Podiel hlasov
1.	Dvojkríž na trojvrší	33 068	23,5%
2.	Kriváň	24 589	17,5%
3.	Bratislavský hrad	21 792	15,5%
4.	Spišský hrad	14 962	10,6%
5.	Sv. Cyril a sv. Metod	13 204	9,4%
6.	Kríž z Veľkej Mače	7 340	5,2%
7.	Madona s Ježiškomz Kremnice	7 138	5,1%
8.	Panenská veža hradu Devín	6 424	4,6%
9.	Madona s Ježiškom z hl. oltára farského kostola v Levoči	6 203	4,4%
10.	Keltská minca Biatec	5 933	4,2%

1 euro (zdroj: NBS)Minca s hodnotou 1 euro predstavuje 44 slovenských korún. Má priemer 2,3 cm a váži 7,5 g. Farebné riešenie je podobné ako v prípade 2-eurovej mince, avšak žltá farba je vonkajšia a biela vnútorná. Žltú tvorí niklová mosadz, bielu zasa trojvrstvová niklová mosadz. Hrana je striedavo hladká a vrúbkovaná.

2 eurá (zdroj: NBS)Dvojeurová minca má hodnotu 88 slovenských korún. Jej priemer je 2,5 cm a váha 8,5 g. Vonkajšia biela časť sa vyrába z mediniklu, vnútorná žltá z trojvrstvovej niklovej mosadze. Hrana je vrúbkovaná s nápisom.

zdroj foto: mince – NBS, vlajka – www.prezident.sk