Základy štátu a práva, 4. apríl 2006, semester LS/6

Úvod

    Štátne symboly reprezentujú krajinu, odzrkadľujú jej históriu a hodnoty, ktoré vyznáva. Vlajka, hymna, znak a pečať zohrávajú dôležitú úlohu pri stretnutiach najvyšších funkcionárov, sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých ustanovizní. Už desaťročia im patrí čestné miesto v spoločnosti.
    Cieľom tejto seminárnej práce je predstaviť štátne symboly Slovenskej republiky s dôrazom na európsky kontext a čiastočne i na históriu. Východiskom práce sú súčasné právne normy, ktoré definujú symboly Slovenska a ich používanie.
    Zhodnotiť význam a úlohu štátnych symbolov v spoločnosti by malo byť úlohou jednotlivcov. Táto seminárna práca vychádza z objektívnych hľadísk a snaží sa vyhýbať komentatívnym prvkom. Nemožno však úplne ignorovať aktuálnu spoločenskú klímu – tejto problematike sa preto venuje záverečná kapitola.


1 História štátnych symbolov

    Všetky štátne symboly – znak, vlajka, pečať aj hymna – majú svoje historické korene. Základom prvých troch uvedených je dvojkríž na trojvrší. Pôvod tohto symbolu siaha do 9. storočia. Dvojitý kríž sa v stredoveku vyskytoval na mnohých mestských erboch stredného Slovenska, neskôr sa začal chápať ako symbol Horného Uhorska (dnešného Slovenska).
    V 14. storočí pribudlo k dvojitému krížu trojvršie, znázorňujúce pohoria Tatra, Matra a Fatra. Prerod z panovníckeho na národný symbol sa zavŕšil v roku 1848, kedy štúrovci vyhlásili dvojitý kríž na troch vrchoch za znak Slovenska a Slovákov. Znak podobný tomu dnešnému si osvojili slovenské gymnáziá a Matica slovenská.
    Červeno-modrý symbol sa v roku 1920 stal súčasťou znaku Česko-slovenskej republiky, v roku 1939 použili jeho nehistorickú podobu ako symbol Slovenskej republiky.
    Dnešný znak vychádza z panovníckej pečate z roku 1302. Jeho autori – heraldik PhDr. Ladislav Vrteľ a výtvarník Ladislav Čisárik ml. – rešpektovali historický námet, ktorý aktualizovali. Prejavilo sa to na miernom vyvýšení trojvršia.
    Bielo-modro-červené stvárnenie slovenských symbolov má pôvod v revolučnom roku 1848. Tento model je inšpirovaný Ruskom, ktorého národné farby sa vtedy vnímali ako všeslovanské. Posun nastal v roku 1991, kedy sa Ruská federácia rozhodla vrátiť k tradičnej kombinácii bielej, modrej a červenej farby. Slovensko obohatilo vlajku o štátny symbol a zabezpečilo tak jej medzinárodnú akceptáciu.
    Štátna hymna sa skladá z prvých dvoch sloh skladby Nad Tatrou sa blýska. Zložil ju slovenský národovec Janko Matuška v roku 1844 ako reakciu na odchod štúrovcov z Bratislavy.


2 Právny rámec

    Štátne symboly Slovenskej republiky definuje ústava v prvej hlave (druhý oddiel, čl. 8, 9). V článku 9 sa uvádza:
(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.
(3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.
(4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

    Štátne symboly bližšie špecifikuje zákon 63/1993 a rôzne metodické pokyny, odporúčania a smernice ministerstiev.


3 Používanie štátnych symbolov

    Nakladanie so štátnymi symbolmi upravuje zákon 63/1993 z. z. (zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní), ktorý dopĺňa smernica ministerstva vnútra číslo SVS 203-2005/02468 o dohľade nad používaním štátnych symbolov.

Budúcnosť slovenského štátneho znaku je v Európe Základy štátu a práva Slovensko sa pripravuje na vstup do eurozóny. Prechod na spoločnú menu by sa mal zavŕšiť 1. januára 2009, kedy začne platiť euro aj u nás. Ani po tomto termíne však nezmizne z peňaženiek ľudí štátny znak... VIAC

3.1 Štátny znak Slovenskej republiky

    Štátny znak by mal byť vyobrazený farebne; čiernobiela alternatíva je prijateľná iba v odôvodnených prípadoch. Platí však, že striebornú farbu dvojitého kríža možno nahradiť bielou, keďže je to v súlade s pravidlami heraldickej tvorby. Napriek tomu, že zákon presne vymedzuje parametre štátneho znaku, považuje sa zaň aj jeho jednofarebné stvárnenie z kovu, kameňa alebo iného materiálu, ktoré pripomína oficiálne vyobrazenie.
    Používanie štátneho znaku je záväzné pre parlament, prezidenta, vládu, ministerstvá, prokuratúru, diplomatov, štátne školy, samosprávu, SAV, NBS a ďalšie inštitúcie. Znak môžu používať aj ostatné právnické a fyzické osoby, ale len takým spôsobom, ktorý je dôstojný a zodpovedá postaveniu štátneho symbolu. Porušenie povinností právnických osôb môže byť potrestané sumou 200 000 korún. Ak fyzická osoba úmyselne poškodí, zneváži alebo zneužije ktorýkoľvek štátny symbol, hrozí jej pokuta do výšky 3 000 korún.
    Štátny znak sa využíva na označenie budov a lokalít vymedzených zákonom (patria sem napr. štátne hranice, budovy štátnych orgánov, volebné miestnosti, štátne školy). Znak by mal byť súčasťou architektonickej výzdoby budovy. V opačnom prípade je nevyhnutné nainštalovať tabuľu zo smaltovaného plechu s jeho vyobrazením, vysokú 30, 40 alebo 60 cm.
    Zákon síce nešpecifikuje použitie slovenského znaku v učebniach, smernica SVS 203-2005/02468 však v bode 6 uvádza, že „vo vnútri budovy sa používa tiež na výzdobu učební a zasadacích miestností v štátnych školách.“


3.2 Štátna vlajka Slovenskej republiky

    Vlajka má strany v pomere 2 : 3. Podľa nej sa tvorí aj štátna zástava, ktorá je vždy pevne spojená so žrďou a jej dĺžka môže byť až trojnásobkom šírky.
    Štátne orgány, ozbrojené sily, polícia, hasiči a samospráva označujú vlajkou budovu, v ktorej sídlia, a úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
    Mimoriadnu vlajkovú výzdobu iniciuje ministerstvo vnútra, pričom určí jej začiatok, koniec a zdôvodní ju. Pri príležitostiach miestneho charakteru prechádza táto právomoc na obec.
    V prípade návštevy oficiálnej zahraničnej delegácie sa používa okrem slovenskej vlajky aj vlajka iného štátu. Slovenský symbol je vždy na čestnejšom mieste – pri čelnom pohľade vľavo. Rovnako tak býva aj pri umiestnení štátnej vlajky vedľa vlajky obce. Vlajka nesmie byť poškodená či zašpinená, nesmie sa zväzovať do ružice a je neprípustné, aby sa dotýkala zeme.


3.3 Štátna pečať Slovenskej republiky

    Štátna pečať je okrúhla a má priemer 45 mm. Farby sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Používa sa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatov a v ďalších obvyklých prípadoch. V úschove ju má prezident Slovenskej republiky.





3.4 Štátna hymna Slovenskej republiky

    Štátna hymna sa hrá pri významných príležitostiach, akými sú štátne sviatky, pamätné dni, výročia a iné. Cudzia štátna hymna sa hrá iba ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu.


4 Štandarda prezidenta Slovenskej republiky

    Prezident Slovenskej republiky pri oficiálnych príležitostiach používa štandardu, ktorá je symbolom prezidentskej funkcie. Štandarda teda nie je štátnym symbolom, ako si mnohí ľudia myslia.
Podľa zákona 51/1993 má štandarda „podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku Slovenskej republiky. Bielo-modro--červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu.“
    Štandarda sa používa na označenie trvalého alebo dočasného sídla prezidenta, ako aj pri výkone prezidentských funkcií.


5 Symboly Európskej únie

    Symbol typický pre Európsku úniu – dvanásť žltých hviezd na modrom pozadí – nie je oficiálnym znakom Slovenskej republiky. Po vstupe do EÚ sa však naša krajina zaviazala používať vlajku únie ako súčasť svojej vlajkovej výzdoby. Ministerstvo vnútra SR vydalo v apríli 2004 odporúčanie číslo SVS 204-2004/00329, ktorým upravuje jej používanie.
    Z odporúčania vyplýva, že vlajka Európskej únie (ďalej len európska) sa používa výlučne v prítomnosti slovenskej vlajky. V tomto prípade je náš symbol pri čelnom pohľade vľavo a európsky vpravo. Ak k nim pribudne ešte symbol inej krajiny, je naľavo ten (slovenská vlajka je v strede a európska vpravo). Ak sú k dispozícii iba dva stožiare, vlajka EÚ sa nevyvesí a slovenská sa premiestni na ľavú stranu.
    V prípade použitia vlajok EÚ, Slovenska a územnej samosprávy je v strede slovenská, vľavo európska a vpravo miestna vlajka. Pri obmedzenom počte stožiarov sa uprednostní slovenská (vľavo) a miestna (vpravo). Ak by sa k týmto trom vlajkám pridala napr. školská, zvolí sa takéto poradie vlajok zľava doprava: miestna, slovenská, európska, školská.
    Zároveň treba rešpektovať fakt, že pri vyššom počte európskych a slovenských vlajok nemôže byť slovenských menej. Platí tiež, že prezident Slovenskej republiky umiestni vľavo vlajku EÚ, do stredu vlajku SR a vpravo svoju štandardu.


6 Záver

    Štátne symboly Slovenskej republiky majú dôležitú úlohu. Napriek tomu sa im nevenuje v spoločnosti náležitá pozornosť. Len máloktorý občan dokáže vymenovať všetky štyri symboly, niektorí dokonca nepoznajú ani len text našej hymny.
    V porovnaní s ostatnými krajinami máme čo doháňať. Po začlenení krajiny do európskych štruktúr sa rozvírila diskusia o symboloch EÚ. Ostáva nám už len dúfať, že podobná debata sa raz dotkne aj slovenských symbolov. Je najvyšší čas, aby sme sa neobmedzovali len na hádky, či je naša hymna zastaralá alebo nie. Ostatné symboly si tiež zaslúžia zvýšenú pozornosť.


Použitá literatúra a pramene

Odporúčanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 203-2005/06626 z 30. júna 2005

Odporúčanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SVS 204-2004/00329 z 19. apríla 2004

Smernica Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SVS 203-2005/02468 z 30. júna 2005

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992)

Uznesenie VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 12. januára 1993 číslo 4 k návrhu zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

VRTEĽ, L., ČISÁRI, L., ML.: Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku Slovenskej republiky. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 1990

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

www.europa.eu.int

www.nrsr.sk/dk

www.prezident.sk

www.zbierka.sk


zdroj foto: www.prezident.sk, www.europa.eu.int

© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk