RTV – Publicistika 2, 9. december 2006, semester ZS/7

Úvod

    Rádiožurnál je hlavnou spravodajskou reláciou Rádia Slovensko. Na webovej stránke sa tvorcovia chvália prieskumom OMV SRo z novembra 2004, v ktorom až 94,4% poslucháčov Rádiožurnálu vyjadrilo spokojnosť s pravdivosťou, 95,6% s aktuálnosťou a 93,4% so zrozumiteľnosťou jeho informácií.
    Či sú takéto optimistické výsledky namieste, je hlavná téma seminárnej práce. K zodpovedaniu tejto otázky by mala dopomôcť analýza vysielania o 18.00 – posúdenie štruktúru, charakteru správ, objektívnosti a spektra informácií. Priestor dostane porovnanie Rádiožurnálu so spravodajstvom ostatných rozhlasových staníc a zhodnotenie jeho postavenia na trhu.


Charakter relácie

    Rádiožurnál je rýdzo spravodajská relácia. Priestor v nej dostávajú správy z domova, zahraničia, kultúry, ekonomiky i servisné informácie. Okrem základných otázok – kto, čo, kedy, kde – je cieľom spravodajcov dostať do popredia aj otázku prečo. Publicistika má priestor v ostatnom vysielaní Rádia Slovensko.
    Rozšírené spravodajstvo sa počas pracovných dní vysiela päťkrát denne – o 7., 10., 12., 18. a 22. hodine na prvom okruhu Slovenského rozhlasu. Cez víkend je to iba o 18. hodine. Ráno, napoludnie a večer trvá relácia spravidla 30 minút, o 10. a 22. hodine približne polovicu. Okrem toho si môžu poslucháči každú hodinu naladiť krátke správy.
    Slovenský rozhlas aj jeho spravodajstvo patria dlhodobo medzi najdôveryhodnejšie. Potvrdzujú to nielen výskumy Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, ale i ostatných agentúr.


Štruktúra

    Štruktúra jednotlivých relácií sa vyvíja v závislosti od konkrétnych udalostí. Nemožno hovoriť o striktnom radení domácich, zahraničných či ostatných správ – na prvom mieste je predovšetkým spravodajská hodnota tej-ktorej udalosti. Napriek tomu však možno pozorovať určitú snahu o ucelenú schému. Jej podoba je približne takáto:
1. Časové znamenie, zvučka, predstavenie moderátora
2. Headlines – stručný prehľad správ
3. Hlavná správa dňa
4. Spravodajstvo z domova – reportáže
5. Spravodajstvo z domova – výber z agentúr
6. Spravodajstvo z domova –  reportáže
7. Headlines – avízo na druhú časť
8. Spravodajstvo zo zahraničia – reportáže
9. Spravodajstvo zo zahraničia – výber z agentúr
10. Spravodajstvo zo zahraničia – reportáže
11. Spravodajstvo z regiónov – reportáže
12. Záverečný súhrn správ
13. Počasie
14. Kurzový lístok NBS
15. Posledný moderátorský vstup, zvučka


Spravodajský tím

    Na príprave Rádiožurnálu sa podieľa približne 60 ľudí, pričom do tohto čísla nie sú zarátaní majstri zvuku, strihači a ostatní technickí pracovníci.
    Domáci spravodajcovia majú svoje odvetvia, ktorým sa prednostne venujú – nepraktizuje sa teda pravidlo univerzálnych redaktorov, ktoré je typické napríklad pre TA3.
    Podobne je to aj na oddelení zahraničia – každý redaktor spracúva spravodajstvo z konkrétnej časti sveta. Analogicky funguje tiež regionálne spravodajstvo; Slovenský rozhlas nevyužíva iba agentúrny servis, ale má svojich zástupcov priamo v regiónoch.
    Na oddelení zahraničného spravodajstva nastanú zmeny. Podľa informácií, zverejnených na prelome septembra a októbra, chce vedenie rozhlasu zmeniť interné posty takmer všetkých vyslaných zahraničných spravodajcov na externé. Mali by sa takisto viac využívať možnosti Európskej vysielacej únie EBU. Do úvahy prichádza aj spolupráca so Slovenskou televíziou. Hlavným cieľom tohto kroku je zníženie výdavkov na vyslaných redaktorov, ktoré sa momentálne pohybujú na úrovni 15 miliónov korún ročne.

Tabuľka 1 Časť tímu, podieľajúceho sa na tvorbe Rádiožurnálu¹⁾

Vedúci redakcie
Juraj Rybanský

Editori – vedúci vydania
Dana Buchertová, Bernard Horňák, Michal Michalčík

Redaktori krátkych správ
Jana Bárdošová,  Andrea Bugošová, Jana Drábeková, Peter Farkaš, Ondrej Holič, Marek Janitor, Anna Kempová, Peter Kollárik, Milan Laca, Jana Máderová, Eva Mravcová, Daniela Müllerová,  Igor Štefuca

Domáce spravodajstvo
Zuzana Čižmáriková (zdravotníctvo, sociálna problematika, tretí sektor, kultúra), Oto Görner (sociálna a dôchodková problematika, sociálny dialóg, parlament, vláda), Jozef Hübel (ekonomická problematika, vláda), Boris Chmel (bezpečnostná problematika, životné prostredie, regionálny rozvoj), Marián Jánošík (doprava, telekomunikácie, ekonomika, vláda), Richard Kvasňovský (ekonomická problematika, cestovný ruch, vláda), Alena Lacyková (problematika rezortov obrany, vnútra, spravodlivosti, politické strany, vláda), Soňa Ludvighová (problematika poľnohospodárstva a vidieka, regionálny rozvoj), Alena Michalicová (zdravotnícka a sociálna problematika, vláda), Katarína Ottová (problematika kultúry a školstva), Maroš Stano (parlament, politické strany, vláda, informačné technológie), Peter Stano (previazanosť politiky EÚ a svetovej politiky s domácou), Zuzana Štukovská (problematika verejnej správy, rezortu spravodlivosti, parlament), Michal Tvarožek (parlament), Dagmar Vanečková-Tkáčová (ekonomická problematika, parlament, vláda), Branislav Zvara (regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo, európske projekty, parlament)

Regionálni spravodajcovia
Roman Grebáč (Lučenec), Igor Holéczy (Košice), Stanislav Katrinec (Nitra), Alena Kniežová (Michalovce), Ľuboš Krno (Banská Bystrica), Vladimír Ľach (Žilina), Róbert Latta (Prešov), Marián Ondáš (Prievidza), Ivana Ratkovská (Spišská Nová Ves), Peter Roháč (Nové Zámky), Peter Toman (Trenčín)



Analýza

    Pre účely tejto seminárnej práce sme sa rozhodli analyzovať vybrané vydania Rádiožurnálu, odvysielané v 49. týždni roku 2006, vždy o 18. hodine.

Tabuľka 2 Časová schéma vysielania – 6. december 2006, 18.00 – 18.30
00.00    časový signál, predstavenie moderátora (Oto Görner), headline
00.45    schengenský priestor bez kontrol (Róbert Sermek)
03.00    problémy na slovensko-rakúskej hranici (Róbert Petráš)
04.30    schôdza NR SR (Maroš Stano, Dagmar Vanečková)
08.20    agentúrne správy z domova (Andrea Bugošová)
10.30    generálna porada ministra Vážneho (Juraj Jedinák)
12.30    avízo na druhú časť
              vstup Turecka do Európskej únie (Peter Stano)
14.50    nemecko-poľsko-francúzska vrcholná schôdzka (Alexander Kurtanský)
16.40    agentúrne správy zo sveta (Andrea Bugošová)
18.40    vraždy v nemocnici Havlíčkovom Brode (Ján Šmihula)
20.20    možný minister obrany USA vystúpil v senáte (Alexandr Pýcha)
21.15    Vatikán chce obnoviť vzťahy s Čínou (spravodajca ČRo Robert Mikoláš)
22.00    spoločný postup ministrov v otázke Tatier (Ivan Brožík)
24.00    minister Kašický vo výcvikovom tábore Lešť (Bernard Roštecký)
25.00    regiony (spravodajcovia z Nitry, Dolného Kubína a Lučenca)
27.20    záverečný prehľad správ
28.30    počasie
28.45    kurzový lístok národnej banky
29.10    odhlásenie moderátora
30.00    záver

    Tabuľka dokazuje, že dĺžka väčšiny príspevkov sa pohybovala okolo dvoch minút vrátane moderátorského vstupu, čo možno považovať za adekvátne. Jedinou výnimkou bola 4-minútová reportáž z Národnej rady Slovenskej republiky. V snahe zachovať dynamickosť však túto tému spracovali dvaja redaktori; ich hlasy sa striedali. Takéto riešenie je uspokojivé, i keď by azda stálo za to porozmýšľať o oddelení parlamentného spravodajstva zvukovým predelom. V tomto prípade by pomohli aj častejšie vstupy moderátora zo štúdia.
    Osviežujúco pôsobili avíza na nasledujúce reportáže. Na začiatku boli takýmto spôsobom spropagované kľúčové témy (rozšírenie schengenského priestoru, odmietnutie nočného rokovania opozíciou, kartelové dohody, turecký problém, vzťah Vatikánu a Číny), ktoré mohli pritiahnuť čo najväčšiu pozornosť poslucháčov. Keďže postupne sa pozornosť znižuje, v najvhodnejšom čase – v 12. minúte – prišlo ďalšie avízo. Takisto záverečný prehľad správ reflektoval najzaujímavejšie informácie a nevenoval sa okrajovým témam.
    Príspevky boli zoradené logicky a zohľadňovali záujmy bežného diváka. Na začiatku sa komunikovala exkluzívna informácia od vyslaného redaktora, potom domáce spravodajstvo, zahraničné spravodajstvo, regióny a napokon servisné informácie o počasí a kurzoch cudzích mien. Najväčší dôraz sa kládol na témy spracované redaktormi Slovenského rozhlasu; agentúrne správy mali vyčlenené dva samostatné bloky.
    Pestrosť tém je otázna. Z monitoringu možno pozorovať, že najväčší dôraz sa kladie na politiku. Spravodajstvo z oblasti kultúry bolo zastúpené v minimálnej miere, i keď práve táto oblasť môže vytvárať ideálnu bodku na záver. Rádiožurnál namiesto toho uzatvárajú informácie z regiónov.
    Jazyková stránka celého vysielania Slovenského rozhlasu dosahuje nadpriemernú úroveň a inak to nie je ani v prípade spravodajstva. V monitorovanom týždni sme nezaznamenali žiadne prehrešky voči slovenčine. Výslovnosť moderátorov i redaktorov je uspokojivá a podstatne kvalitnejšia ako napríklad v súkromných televíziách.
    Monitoring nepreukázal žiadne uprednostňovanie určitých politických či názorových skupín. V sporných otázkach dostali priestor obe strany. Z hľadiska pestrosti je nevyvážená azda iba správa Juraja Jedináka o generálnej porade ministra Vážneho (6. 12.). Vážny sa vyjadroval päťkrát, pričom jeho partneri iba raz.
    Z bežného rámca sa vymykala reportáž Ivana Brožíka o koordinovaní postupu dvoch ministrov v otázke Tatier (6. 12.). Novinár začínal vety a na tie nadväzovali priamo výpovede ministrov. Takýto štýl pôsobí zaujímavo, i keď nekorešponduje so zvyškom správ. Možno by si pravidlá Brožíka mohli osvojiť niektorí ďalší kolegovia, aby tento svojský štýl nevyznieval príliš “protiprúdovo”.
    Rádiožurnál má aj svoje negatíva. Tým hlavným je zvuková grafika, pôsobiaca príliš zastaralo. Moderné trendy sa uberajú iným smerom a Slovenský rozhlas preto nedokáže pritiahnuť mladých poslucháčov. Správy sú miestom, kde by mala byť dynamika na poprednom mieste. Súkromné stanice sú v tomto výrazne vpredu, i keď zasa zaostávajú v šírke spravodajského pokrytia.
    Ďalšou nepochopiteľnou vecou je bagatelizovanie významu spolupracovníkov v zahraničí. I keď Slovenský rozhlas chystá v tejto oblasti zmeny, aspoň zatiaľ by mohol zdôrazňovať exkluzívnosť informácií, ktoré im vyslaní redaktori poskytujú. Takou širokou sieťou spravodajcov sa nemôže pochváliť žiadne iné slovenské médium a práve Rádiožurnál by z tohto faktu mohol výrazne ťažiť. Bohužiaľ, nerobí to... a 15 miliónov korún ročne mizne bez povšimnutia poslucháčov.


Záver

    V období, keď Andy Hryc riadil Twist, toto rádia sa pokúšalo výrazne konkurovať Slovenskému rozhlasu. Rádiožurnál Rádia Slovensko verzus Žurnál Rádia Twist bol pravdepodobne posledným súbojom verejnoprávnej a súkromnej stanice. Po nástupe Rádia Viva nemá Rádiožurnál fakticky žiadnu konkurenciu. Ostatní vysielatelia síce budujú spravodajské tímy, ale neinformujú v takej šírke. Hlavné spravodajské relácie súkromných rozhlasových staníc sú oveľa kratšie, chudobnejšie na informácie a takmer vôbec nevyužívajú služby zahraničných spravodajcov.
    Rádiožurnál má voľné pole a je len na vedení rozhlasu, ako zaujať pozornosť poslucháčov. V prvom rade si však musí zodpovedať, či chce prilákať strednú a staršiu generáciu, alebo tú mladšiu. Ak sa rozhodne pre druhú možnosť, v žiadnom prípade nesmie pokračovať so súčasnou zvukovou grafikou. Treba pridať zvuky, dynamiku, omladiť prejav.
    Ak sa uspokojí so staršími poslucháčmi, je na dobrej ceste. Tejto cieľovej skupine totiž záleží v prvom rade na informáciách a neprekáža jej fádny obal, v ktorom Rádiožurnál predáva správy.


Poznámky

1    www.slovakradio.sk


Pramene

www.expres.sk
www.rada-rtv.sk
www.radioviva.sk
www.slovakradio.sk

© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk