Základy ekonómie, 13. december 2005, semester ZS/5

Ocenené Nadáciou Penta, týždenníkom Trend a Katedrou žurnalistiky FiF UK ako najlepšia seminárna práca z predmetu Základy ekonómie v žurnalistickej praxi v školskom roku 2005/2006.

Úvod

    Privatizáciou sa štát zbavuje svojho majetku a získava miliardové finančné prostriedky. Tie následne využije na znižovanie deficitu alebo na štart nových rozvojových projektov.
    Slovensko však bolo dlhé roky v nezvyčajne situácii. Privatizačný kolotoč sa síce „krútil“, ale miliardy z neho mizli nevedno kam. Zmena prišla len nedávno – a narazila na odpor verejnosti. Slovo privatizácia totiž rokmi získavalo čoraz trpkejšiu príchuť.
    Cieľom tejto seminárnej práce je odpútať sa od spoločenských nálad a priblížiť privatizáciu z neutrálneho hľadiska. K vytvoreniu rýdzo faktografického pohľadu dopomohli oficiálne anály ministerstiev.
    Takýto prístup – bez hodnotení a komentárov – si vyžaduje situácia. Privatizácia je napriek víziám o jej zastavení stále v plnom prúde. V blízkej budúcnosti sa ani neplánuje ukončiť. Zhodnotiť ju by bolo vhodné až po zavŕšení celého procesu; s odstupom niekoľkých rokov.


Čo je privatizácia

    Do roku 1989 bola privatizácia neznámym pojmov. Nielen „strategické“, ale prakticky všetky podniky vlastnil štát – súkromný kapitál nemal v socialistickom hospodárstve miesto.
    Situácia sa zmenila na prelome 80. a 90. rokov. Federálne zhromaždenie ČSFR pripravilo zákon 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý spustil privatizačný proces. Hneď v prvom paragrafe sa uvádzalo:
„(1) Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia"). (2) Tento zákon sa použije obdobne na majetok podnikov zahraničného obchodu a účelových organizácií zahraničného obchodu aj na ich majetkové účasti na podnikaní iných právnických osôb. (3) Podmienky prevodu majetku štátu ustanovené týmto zákonom sa nevzťahujú na majetok, ktorý podľa ústavných alebo osobitných zákonov môže byť len vo vlastníctve štátu.“

    Ľudia si napriek relatívne presnej definícii dodnes vysvetľujú privatizáciu rôzne. Proces, označovaný v Krátkom slovníku slovenského jazyka ako „prevedenie majetku v spoločnom vlastníctve do vlastníctva súkromnej osoby“¹, má často nádych klientelizmu, korupcie, rodinkárstva, či dokonca protizákonnosti. A to napriek skutočnosti, že vo vyspelej trhovej ekonomike je bežným javom.

Úloha prvých súkromných celoplošných a satelitných televíznych staníc DCTV, VTV a TV Luna v systéme duálneho vysielania na Slovensku Postupová štúdia Pád socialistického režimu znamenal pre slovenský mediálny trh veľa – odbúral sa štátny „monopol na informácie“ a krajina sa vydala na cestu úplnej slobody prejavu. Legislatívne aj finančne najnáročnejšou  sférou bola televízna. Keďže postkomunistické krajiny, Slovensko nevynímajúc, nemali žiadne skúsenosti so súkromnými vysielateľmi, začiatky duálneho systému sa nevyhli problémom... VIAC

Legislatívny rámec

    Najdôležitejšou legislatívnou normou upravujúcou privatizáciu bol zákon 92/1991. Ten vytvoril právny rámec pre kupónovú privatizáciu a určil podmienky prechodu štátneho majetku do súkromných rúk. Jeho novela, schválená Národnou radou SR 17. februára 1994, odštartovala tzv. veľkú privatizáciu.
    O 6 mesiacov neskôr – presne 10. augusta 1994 prijala NR SR zákon o preukazovaní pôvodu peňazí pri privatizácii štátneho majetku. To využil vtedajší prezident Michal Kováč, ktorý vyhlásil referendum o tejto otázke. Všeľudové hlasovanie sa síce uskutočnilo 22. októbra, ale bolo neplatné. Rozporuplné okolnosti, ktoré mu predchádzali a podpísali sa aj pod nízku účasť občanov, sa stali predmetom ďalšieho vyšetrovania.
    Zákon z roku 1991 neskôr doplnili predpisy 326/1997 a 84/2001. V súčasnosti privatizáciu štátneho majetku upravujú tieto normy²:
•    Zákon 92/1991 Zb .   o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
•    Zákon 13/2002 Z.z.  o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
•    Uznesenie vlády SR č. 644 z 30. júna 2004 k zoznamu zdravotníckych zariadení navrhnutých na premenu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 13/2002 Z.z. na neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby.
•    Zákon 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
•    Vyhláška 86/2002 Z.z . o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
•    Zákon 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.
•    Vyhláška 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
•    Zákon 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých   zákonov.


Čo možno privatizovať a kto o tom rozhoduje

    Legislatíva z roku 1991 sa podrobne venovala privatizácii. Zákon definoval aj tzv. prirodzené monopoly. Sem patrili: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Západoslovenská energetika, a. s., Stredoslovenská energetika, a. s., Východoslovenská energetika, a. s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenská pošta, štátny podnik, Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Transpetrol, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., Slovenské telekomunikácie, a. s., Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. O ich privatizácii musela podľa zákona vždy rozhodnúť vláda, a to po prerokovaní privatizačného zámeru v Národnej rade SR.
    Legislatívne sa z procesu privatizácie vylúčila železničná dopravná cesta (celoštátnych dráh) a Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce, lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spoločností vo vlastníctve štátu (ak nejde o vysporiadanie nárokov podľa osobitného predpisu), vodné toky (pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, majetok slúžiaci na správu a ochranu vodných tokov a akcie ich obchodných spoločností). Ich privatizácia dodnes nie je možná.
    Rozbiehajúci sa proces vyústil do vzniku nového úradníckeho aparátu. Od roku 1990 do roku 2002 riadili privatizáciu samostatné inštitúcie – najskôr úrad, potom ministerstvo.

Tabuľka 1: Riadenie privatizácie³

Obdobie	Inštitúcia	Predseda/minister	Politická príslušnosť
27. 6. 1990 – 22. 4. 1991	Úrad pre privatizáciu a správu národného majetku	Augustín Marián Húska	VPN
23. 4. 1991 – 24. 6. 1992	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Ivan Mikloš	VPN
24. 6. 1992 – 15. 3. 1994	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Ľubomír Dolgoš	HZDS
22. 6. 1992 – 15. 3. 1994	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Vladimír Mečiar (ad interim)	HZDS
15. 3. 1994 – 13. 12. 1994	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Milan Janičina	NDS
13. 12. 1994 – 30. 10. 1998	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Peter Bisák	ZRS
30. 10. 1998 – 16. 10. 2002	Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku	Mária Machová	SOP

    Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku zaniklo po voľbách v roku 2002. Jeho agendu prevzali ostatné ministerstvá, predovšetkým ministerstvo hospodárstva.


Proces privatizácie na Slovensku

    Začiatky privatizácie národného majetku siahajú do obdobia federácie. Možno ju rozdeliť do troch období: malá privatizácia (1991 – 1993), veľká privatizácia – prvá vlna (1991 – 1993), druhá vlna (od 1994).
    Malá privatizácia vychádzala zo zákona 427/1990. Jej základom boli verejné dražby. Takýmto spôsobom sa predalo 9 500 podnikov za 14 miliárd korún (ich účtovná hodnota presahovala 12 miliárd).

Tabuľka 2: Podiel tvorby HDP súkromným sektorom⁴

Rok	1993	1994	1995	1996	1997	1998	1999
Podiel (%)	37,3	53,3	52,6	76,8	82,6	82,4	84,3

    Do veľkej privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 miliárd korún. Jej najvýznamnejšou zložkou bola kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V prvej vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 miliardy korún a zapojilo sa do nej 8 miliónov obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne (16 miliárd) alebo prevodom na obce.

Tabuľka 3: Rozdelenie akcií v a. s. v 1. vlne veľkej privatizácie⁴

akcie predané štandardnými metódami	3 419
akcie predané v kupónovej privatizácii	79 752
akcie určené na riešenie reštitúcii	3 797
akcie v portofóliu FNM SR	47 737

Tabuľka 4: Prehľad celkového počtu podnikov a objem sprivatizovaného majetku v 1. vlne veľkej privatizácie⁴

	Počet podnikov	Majetok (mil. Sk)
podniky vstupujúce do privatizácie	678	169 097
privatizačné výstupy	1 010	169 097
v tom: predaj majetku	330	12 428
bezodplatné prevody	116	2 086
reštitúcie	7	19
vklad majetku do a. s.	557	154 564
v tom: vlastné imanie a.s.		154 564
základné imanie		134 705
rezervný a iné fondy		19 859

    Druhá vlna privatizácie mala trvať od roku 1993 do roku 1996, napriek tomu sa realizuje dodnes. V začiatočnej fáze sa plánovalo predať 610 podnikov v hodnote 137 miliárd korún. Spustila sa druhá vlna kupónovej privatizácie, tá však bola po nástupe Mečiarovej vlády eliminovaná a nahradená predajom dlhopisov. Namiesto nej začal proces privatizácie priamym predajom. Typický javom bolo takmer úplne vylúčenie zamestnancov a záujemcov zo zahraničia.

Tabuľka 5: Rozdelenie akcií v a. s. v 2. vlne veľkej privatizácie⁴

akcie predané štandardnými metódami	36 041
v tom: priamy predaj	34 801
verejná súťaž	1 240
trvalá a dočasná účasť FNM, vrátane pôv. ponuky	30 317
bezodplatný prevod akcií (obce, SPF, fondy)	2 414
prídel do RIF	2 161

Tabuľka 6: Prehľad celkového počtu podnikov a objem sprivatizovaného majetku v 2. vlne veľkej privatizácie⁴

	Počet podnikov	Majetok (mil. Sk)
podniky vstupujúce do privatizácie	610	136 804
privatizačné výstupy	1 366	136 804
v tom: predaj majetku štandardnými metódami	813	52 226
priamy predaj	645	45 072
verejná súťaž	155	7 140
verejná dražba	13	14
bezodplatný prevod (obce, SPF, fondy)	303	2 822
fyzické vrátenie majetku	16	22
vklad do a. s. (vrátenie účasti štátu)	234	81 734

    V roku 1995 došlo k schváleniu zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov. Takzvaný zákon o strategických podnikoch neumožňoval privatizáciu prirodzených monopolov, definovaných už v roku 1991. Novela zákona 92/1991 z roku 1999 však tento stav zmenila. Súkromný kapitál tak mohol vstúpiť aj do 11 firiem, ktorých podiel na tvorbe HDP predstavoval cca. 15%.


Sprivatizované podniky

    Od roku 1992 prechádzajú do súkromných rúk stovky podnikov.

Tabuľka 7: Vybraté privatizačné transakcie²
1992 (235 privatizačných zmlúv)
– cestné stavby, mäsokombináty, pekárne, cukrárne, pivovary (Šariš, Nitra, Poprad), poľnonákupy, zlievárne
– Baliarne Bratislava, BAZ Bratislava, Old Herold Ferm, a. s., PSB, Kíhtlač Svornosť, Asanač. a kaf. pod. Nitra, BIOPO Leopoldov, Carpatia Prievidza, Mier Topoľčany, SIT

1993 (76 privatizačných zmlúv)
– cestné stavby
– Concordia press Bratislava, Štrkopiesky Bratislava, Figaro Trnava, FRAGOPOLIS Prešov, Šmeral Trnava, SIGMA Závadka nad Hronom

1994 (207 privatizačných zmlúv)
– agropodniky, chemické podniky, papierne, hotely, magnezitové závody
– Kovohuty Krompachy, Poľnonákup, Stavoinvesta, VÚB, ZŤS, VSŽ, Bratislavské tlačiarne, Slovakofarma, Hotel Kyjev, Hotel Nitra, AB Kozmetika, Baliarne obchodu Trnava, JAS Bardejov, Keramické závody Košice, MAKYTA Púchov, MATADOR Púchov, Pivovar CASSOVAR, TESLA a. s. Stropkov, TEXICOM BZ Ružomberok, TOPVAR Topoľčany, ZPA Dukla Prešov, NOVOFRUCT, VÚJE Trnava

1995 (486 privatizačných zmlúv)
– strojárstvo, tlačiarne, hotely
– Duslo Šaľa, Figaro Bratislava, Pozemné stavby, Slovnaft, VSŽ, Zdroj, ŽOS, Doprastav, Baliarne obchodu a. s. Poprad, Pivovar Stein Bratislava, Slov. závody tech. skla, a.s., Agrozet Zvolen, Bučina a. s., ELBA, a. s., ELV PRODUKT a.s., Elektrovod Žilina, a.s., EZ Elektrosystémy Bratislava, FATRA a. s., FINIŠ a. s., Gastropol Prešov, HIROCEM, Hubert s. p. Sereď, Chemes, Nábytok Prešov, Petrochema Dubová, SATUR Bratislava š.p., Skloplast a.s., SLOPAK Malacky, magnezit. Závody, Stavohotely Bratislava, Stredosl. cement. B. Bystrica a.s., Levitex, Lykové textilné závody Revúca, Malokarpatský vinársky podnik, Mäso – východ, MINERÁLNE VODY, a.s., Rašelinové závody Bratislava, VSŽ

1996 (388 privatizačných zmlúv)
– mäsový priemysel, autodoprava, stavebníctvo, nákladná aut. doprava
– Agrokov Nitra, Cesty Nitra, Drevona Žilina, Kúpele Sliač a Kováčová, Štós, Vyšné Ružbachy, Bojnice, Lúčivná, Lesostav, STS, Víno Nitra, Cesty Nitra, Slovenská filmová tvorba Bratislava, Hotel Bratislava, Klenoty Bratislava, Slovpap, Nafta a. s. Gbely, AŽD Bratislava, BEZ transformátory, Drevokombinát Pezinok, Hydrostav a. s., Istrochem, Kablex Malacky, MATADOREX, OTEX-Textil, OZKN, Pohronské pek. a cuk. B. Bystrica, Považské chem. závody Žilina, PT Žilina, a.s., Severosl. celul. a papierne a.s., SEZ a. s. Dolný Kubín, Slovenský hodváb, Stredoslovenské žriedla, Tatravagónka a. s. Poprad, VEGUM, Biotika a. s., IZOMAT a. s.

1997 (172 privatizačných zmlúv)
– kovošroty, ovocinársky majetok
– Agrokov, Drevona Žilina, Chemkostav Humenné, Slovakopress, Slovnaft, STS, DMD Holding, a. s., Elektrosvit Bratislava, Elektrosvit Nové Zámky, Severosl. celul. a papierne a. s., Skloplast a.s., SLOV. LIEČ. KÚPELE TURČ. TEPL. a. s, SLOVENKA Banský Bystrica

1998 (76 privatizačných zmlúv)
– Nitrianske tlačiarne, Podpolianske strojárne Detva, strojárne, Želba, Chemlon a. s., Prvá novinová spol. a.s.

1999 (3 privatizačné zmluvy)
– Eurocamp

2000 (15 privatizačných zmlúv)
– nemocnice
– Nafta a. s. Gbely, NsP, Slovenské telekomunikácie

2001 (71 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
– Slovenská sporiteľňa, Stredoslovenské kameňolomy, Investičná a rozvojová banka, Novácke chemické závody, a. s., REŠTITUČNÝ INVESTIČNÝ FOND, a. s., Slovenská poisťovňa

2002 (62 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
– Istrochem, ZSNP a. s. Žiar nad Hronom, SOLIVARY a. s. Prešov, Stredoslovenská energetika, a.s., TRANSPETROL, a. s., Západoslovenská energetika, a. s., SPP

2003
– SAD Žilina

2004
– nemocnice, autobusová doprava, kúpele


Využitie príjmov z privatizácie

    Príjmy z privatizácie prinášajú do rozpočtu niekoľko desiatok miliárd korún ročne. O ich využití rozhoduje spravidla vláda. Príkladom toho, ako mimoriadne zdroje pomohli štátu, je zisk z privatizácie SPP. Ten sa využil vo viacerých oblastiach – na splatenie časti štátneho dlhu, koncepciu dôchodkovej reformy, úhradu štátnych záruk za bankové úvery, v prospech miest a obcí a na vysporiadanie cenových rozdielov tepla a TÚV.


Budúcnosť privatizácie

    Privatizáciu a ekonomiku považuje približne 20% ľudí⁵ za vážny spoločenský problém. V súčasnej situácii preto mnohí politici využívajú túto tému ako predmet predvolebnej agendy. Na čele odporcov privatizácie je Smer a Komunistická strana Slovenska. Predseda Smeru Robert Fico plánuje po vstupe do vlády prehodnotiť zmluvy podpísane súčasnou garnitúrou. Komunisti sa už niekoľkokrát pokúsili obmedziť privatizáciu a preskúmať zákonnosť prevodov majetku štátu na iné osoby.
    Po voľbách – nech už dopadnú akokoľvek – sa privatizácia pravdepodobne stane predmetom vyhrotených diskusií. V krajnom prípade dôjde k zrevidovaniu zmlúv a pozastaveniu odpredaja zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na členstvo Slovenska v medzinárodných štruktúrach však nemožno očakávať radikálne kroky. Tie by mohli narušiť kredit krajiny a zneistiť zahraničných investorov.


Záver

    Už je tomu takmer 15 rokov, čo sa na Slovensku spustil proces privatizácie. Nie vždy však bol transparentný.
    Začiatky veľkej privatizácie nepriniesli želaný efekt. Kupónová privatizácia spôsobila rozdrobenie akcionárskej základne a vstup špekulantov na trh. Podniky nebolo možné viesť štandardným spôsobom, chýbala im opora silných akcionárov a stratégia rozvoja. A druhú vlnu kupónovej privatizácie nemožno nazvať inak ako fiaskom. To značne otriaslo kapitálovým trhom.
    Neskorší priamy odpredaj ľuďom blízkym vláde mal katastrofálne následky. Takto sprivatizovaný podnik bol spravidla vytunelovaný a ostali z neho iba ruiny. Nevýnosnú časť mal na bedrách štát, z výnosnej ryžovali vyvolené osoby. Krach privatizovaných firiem, ale aj ich reštrukturalizácia, sa negatívne prejavili na zamestnanosti. Privatizačné machinácie uškodili štátu mnohonásobne – okrem spomínaných faktorov tiež znížili kredit krajiny, zhoršili ekonomickú situáciu a pripravili nás všetkých o miliardy korún. Predaj podniku hlboko pod cenu totiž na Slovensku nebol ničím výnimočným. Ak sa aj firma vrátila do rúk štátu, bola v katastrofálnej situácii – to znamenalo ďalšie zbytočné výdavky z rozpočtu.
    Po tom, čo populisti prestali donekonečna spomínať strategické podniky, situácia sa zlepšila. Vláda pustila do najväčších firiem zahraničný kapitál a manažment. Krédo liberálov – štát je najhorším možným podnikateľom – je azda prehnané. Realita však ukazuje, že je oveľa lepšie predať podnik strategickému investorovi, ako živiť na Slovensku vrstvu zbohatlíkov. Z tohto hľadiska je privatizácia dobrým riešením. Treba vedieť jediné – ako, komu, čo a za koľko predať.


Poznámky

1    Krátky slovník slovenského jazyka
2    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
3    Úrad vlády Slovenskej republiky, ĎURICA, M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995
4    Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky: Negociačná pozícia Slovenskej republiky ku kapitole č. 15 – PRIEMYSELNÁ POLITIKA
5    IVO, júl 2002 (zber údajov formou osobných rozhovorov realizovala agentúra FOCUS na vzorke 1 875 respondentov)


Literatúra a pramene

ĎURICA, M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
Pravda
Profini
Úrad vlády Slovenskej republiky
UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 446 z 25. apríla 2002 k návrhu na rozdelenie príjmov z privatizácie 49 % podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku SR na podnikaní spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk