  Na Eurosong pôjde Max Jason Mai.
Respektíve Miro Šmajda pod novou značkou
Stratégie.sk
Bývalý finalista SuperStar ide s
novým menom, zvukom a anglickou skladbou reprezentovať Slovensko
na európsku pesničkovú súťaž. Chce sa dostať do
finále… VIAC
|
Prípitky
Etiketa a protokol, 15. máj 2006, semester LS/6
Úvod
Prípitky sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenských podujatí. Môžeme sa s nimi stretnúť pri najrôznejších príležitostiach – na svadbe, oslave, slávnostnom obede a večeri, či na neformálnom posedení. Od charakteru udalosti závisí aj forma prípitku. Niektoré príležitosti si vyžadujú vtip, iné zasa lipnú na presnosti.
Cieľom tejto seminárnej práce je charakterizovať najčastejšie typy prípitkov a poukázať na to, ktorých chýb sa treba vyvarovať. Okrem toho som sa pokúsil skĺbiť túto „protokolárnu“ tému so žurnalistikou v kapitole Prípitky na diaľku. Zaoberá sa novoročnými prípitkami na televíznych obrazovkách, najmä absencii akýchkoľvek pravidiel.
Okrem zaužívaných noriem som si na základe empirických skúseností dovolil vytvoriť nové pravidlá. Verím, že tým podnietim diskusiu o spoločenskom význame prípitkov.
Neformálne prípitky
Prípitky nie sú iba záležitosťou protokolu. Sú súčasťou stolovania, a to nielen slávnostného. Ľudia si dnes pripíjajú na čokoľvek, mnohokrát len preto, aby mohli piť. Príliš nezmyselné prípitky však degradujú tento zvyk, vďaka čomu sa čoskoro možno úplne zabudne na rituály s tým spojené. Prípitok totiž nie je iba obyčajné štrngnutie; je to udalosť sama osebe. Preto by mal mať v spoločnosti náležité postavenie.
Podľa servera menu.sk „k najčastejším príležitostiam, ktoré si vyžadujú jeden alebo dokonca viac prípitkov, patria oslavy, ako napríklad výročia, úspech pri skúškach alebo promóciách, nejaké dobré správy, návšteva obchodného partnera, alebo príchod či odchod člena určitej organizácie. Osoba, ktorá je pri prednášaní prípitku výborná, tak môže robiť pri každej príležitosti.“
Typickým príkladom neformálnosti je spontánny prípitok v reštaurácii. V tomto prípade je zvykom pripiť si napríklad pred večerou, a to len čo prinesie čašník objednané nápoje. Prípitok je zväčša prirodzeným vyústením sledu udalostí a neočakáva sa, že prednášateľ ho bude mať vopred pripravený. Osoba, ktorá ho prednesie, si však musí rozmyslieť aspoň základnú líniu svojho prejavu. Dobrý hostiteľ využije príležitosť a samotná situácia mu napovie, čo od prípitku hostia očakávajú.
Aj pri tom najmenej formálnom prípitku však musia platiť určité pravidlá. Ak totiž usporiadame oslavu na niekoho počesť, táto osoba by sa po flagrantne prednesenom prípitku mohla uraziť. Prvá zásada – ten, kto reční, by sa mal postaviť. Neplatí to však v prípade nižšieho počtu hostí za stolom či mimoriadne uvoľnenom charaktere oslavy; vtedy môže aj rečník ostať sedieť. Ostatní hostia pozorne počúvajú prednesené slová a tvária sa podľa možnosti príjemne. Ak aj nesúhlasia s obsahom, musia sa zdržať komentára.
Z prípitku musí byť jasné, na koho počesť je prednesený. Dĺžka prípitku je individuálna, možno ju dokonca obmedziť na zopár slov. V prípade dlhších prejavov by sa nemalo zabudnúť na vtipnú pointu, aby hostia neostali znechutení a vydržala im dobrá nálada.
Ako vypláva zo samotného názvu, neoddeliteľnou súčasťou prípitku je pitie. Po príhovore prednášateľ pozdvihne pohár, ktorý drží v pravej ruke. Jeho príklad nasledujú ostatní hostia. Nápoj však nikdy nevypijú na jeden hlt – to je mimoriadne neslušné.
 Privatizácia na Slovensku od Nežnej
revolúcie po súčasnosť a jej vplyv na slovenský
kapitálový trh
Ocenené
Nadáciou Penta, týždenníkom Trend a Katedrou
žurnalistiky FiF UK ako najlepšia seminárna práca z
predmetu Základy ekonómie v žurnalistickej praxi v
školskom roku 2005/2006.
Privatizáciou sa
štát zbavuje svojho majetku a získava miliardové
finančné prostriedky. Tie následne využije na znižovanie
deficitu alebo na štart nových rozvojových projektov.
Slovensko však bolo dlhé roky v nezvyčajne situácii.
Privatizačný kolotoč sa síce „krútil“, ale
miliardy z neho mizli nevedno kam. Zmena prišla len nedávno – a
narazila na odpor verejnosti. Slovo privatizácia totiž rokmi
získavalo čoraz trpkejšiu príchuť... VIAC
|
Udalosti slávnostnejšieho charakteru, kde azda ani nepoznáme osobne všetkých hostí, si vyžadujú striktné dodržiavanie určitých pravidiel. Bravúrne zvládnutým prípitkom sa rečník zapíše do povedomia hostí, v opačnom prípade môže spôsobiť menšie či väčšie faux pas. „V spoločnosti musíme byť pripravení prakticky na všetko, ale ak vieme, že budeme verejne hovoriť, pripravíme sa obzvlášť dôkladne,“ uvádza televízny učiteľ etikety Ladislav Špaček.
Povaha prípitku závisí od charakteru udalosti. Predpokladá sa, že svadobní hostia očakávajú osobnú výpoveď plnú historiek, príbehov a vtipu. Rovnako však platí, že na udalosti spojené s prácou nemožno „ťahať“ súkromie. To, aký mal rečník deň, nikoho nezaujíma. Nemožno tiež používať univerzálny prejav na všetky udalosti; treba zvážiť, komu je príhovor adresovaný.
Základným pravidlom je pripraviť si vopred text prípitku a naučiť sa ho naspamäť. Keďže cieľom je zapôsobiť, čítanie sa nepripúšťa; pôsobí príliš unavujúco a prejav tak stráca iskru, tempo a často aj hlavnú myšlienku. Ľudia so zlou pamäťou môžu používať nenápadné pomocné kartičky.
Ďalšou zásadou je, že ako prvý vystúpi s prípitkom hostiteľ. Ten pozdraví čestného hosťa a prihovorí sa prítomným. Na jeho repliku nadviaže najvýznamnejší hosť, ktorý sa mu poďakuje a povie zopár slov. Obaja prednášajú postojačky, zvyčajne v čase medzi hlavným jedlom a múčnikom.
Dĺžka prejavu by nemala presiahnuť 3 minúty. Potom totiž kontinuálne klesá pozornosť hostí.
Prípitky štátnického významu
Diplomacia klasifikuje prípitok ako mimoriadne významnú udalosť. Z toho dôvodu štátnici svoje prípitky čítajú. Tento text sa stáva politickým dokumentom, z ktorého možno citovať. Pozvaní hostia majú na stole preklad v zrozumiteľnom jazyku.
Hostia, podobne ako pri ostatných významných prípitkoch, v tichosti sedia a postavia sa až na priamu výzvu. Potom si pripijú na zdravie čestného hosťa, pričom sa naňho pozerajú. Štrnganie je dovolené len s pohármi so stopkou, a to iba pri iných ako obradných podujatiach.
Ako správne predniesť prípitok
Spôsob prednesenia prípitku je dôležitý bez ohľadu na to, kto je adresátom. Pri neformálnych aj rýdzo diplomatických príležitostiach rečník vždy vypovedá v prvom rade sám o sebe – všetci hostia ho v podvedomí hodnotia. Preto je dôležité zanechať v spoločnosti dobrý dojem.
Tým najhorším, čo môže prednášateľ urobiť, je začať slovami „nie som dobrý rečník.“ V tom prípade mal radšej mlčať a nechať hovoriť niekoho iného. Rovnako neprípustné je loviť v pamäti vhodné slová či prejav sucho čítať z papiera. Poslucháčov si treba nakloniť vtipným príbehom a nie vyratúvaním nezaujímavých faktov. Základom úspechu je dôkladná príprava.
Prípitky na diaľku
V dnešnom čase informačných technológií sa do popredia dostávajú prípitky na diaľku. Aj keď priamy kontakt prostredníctvom videokonferencie je otázkou vzdialenej budúcnosti, dnes už existujú alternatívy v podobe telefónov. Prípitok bez obrazu však nemožno považovať za plnohodnotný, keďže narúša všetky zaužívané pravidlá. Na porovnateľnú úroveň s klasickým prípitkom sa dostane až vtedy, keď sa k zvuku pridá obraz.
Špecifickou oblasťou, ktorej doposiaľ odborníci nevenovali pozornosť, je novoročný prípitok na televíznej obrazovke. Pre mnohých ľudí je to ten najslávnostnejší okamih a je neprípustné, aby im ho znechutil nekompetentný človek. Preto by stálo za to zaviesť pravidlá aj pre tento špecifický typ prípitku.
Najdôležitejším faktorom je osoba, ktorej vložila televízia dôveru. Mala by to byť osobnosť v pravom slova zmysle, schopná zaujať všetkých ľudí bez ohľadu na politické či iné preferencie. Ako neprijateľná alternatíva sa javia všetci členovia exekutívy, zákonodarnej moci a dokonca aj prezident, pretože všetci títo ľudia so sebou nesú určité riziko nepopulárnosti.
V súčasnosti sa elektronické médiá vybrali cestou propagovania vlastných moderátorských a zabávačských stálic. Ale vynárajú sa pochybnosti, či takéto osoby vôbec majú právo želať celému národu všetko najlepšie v novom roku.
Za najschodnejšie možno označiť angažovanie osobností kultúry, ktorých kvality nemožno poprieť. To však nemusí vyhovovať vedeniu komerčných televízií – dobrý herec ešte nemusí byť masovo známy.
Televízia je prvou vecou, ktorú v Novom roku uvidia tisíce ľudí. Bolo by teda vhodné určiť pravidlá novoročného „virtuálneho“ prípitku a dodržiavať ich.
Slovenské média, ktoré ešte nerezignovali na tento milý zvyk, robia osudnú chybu – nezverejňujú mená rečníkov. Práve to by sa však malo stať základom slušnej komunikácie s divákmi. Diváci by mali mať možnosť zvážiť, či budú riskovať pohľad na nezaujímavú celebritu, alebo vstúpia do ďalšej životnej etapy iným spôsobom. Keďže v bežnej ceremónii prípitkov existujú nepísané pravidlá, mohli by základné normy existovať aj v mediálnej oblasti.
Záver
Prípitok má zvláštne čaro, na jeho vytvorení však treba vytrvalo pracovať. Hostiteľ, ktorý sa prihovára pozvaným, musí byť buď dobrý rečník, alebo sa zodpovedne pripraviť. Len tak zanechá v poslucháčoch dobrý dojem.
V súčasnosti nie sú pravidlá prípitkov striktne dodržiavané, pri neformálnych príležitostiach sú dokonca občas na ťarchu. Napriek tomu nemožno zabúdať aspoň na základné poučky. V opačnom prípade hrozí, že z kultúry stolovania sa stane trhací kalendár.
Literatúra a pramene
HLAVČÁKOVÁ, S. Etiketa a protokol. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2004.
Menu.sk
Etiketa (Česká televize/FreeCom Agency, 2004)
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|