Postupová štúdia, 17.máj 2005, semester LS/4
ŠKOLITEĽ: Mgr. Teodor Pasternák

Použité označenie

ČSFD – Česko-Slovenská filmová databáze
DCTV – Danubius Cable television
h. – hrá/hrajú
IMDb – The Internet Movie Database
r. – réžia
STV – Slovenská televízia
VTV – Vaša televízia


Úvod

    Pád socialistického režimu znamenal pre slovenský mediálny trh veľa – odbúral sa štátny „monopol na informácie“ a krajina sa vydala na cestu úplnej slobody prejavu. Legislatívne aj finančne najnáročnejšou  sférou bola televízna. Keďže postkomunistické krajiny, Slovensko nevynímajúc, nemali žiadne skúsenosti so súkromnými vysielateľmi, začiatky duálneho systému sa nevyhli problémom.
    Cieľom tejto postupovej štúdie je zmapovať zrod koexistencie verejnoprávnej a súkromných televízií. Medzi prvé médiá, ktoré začali vysielať na základe licencie, patria DCTV, VTV a Luna. I keď ich úsilie sa skončilo krachom a v niektorých prípadoch aj konkurznými konaniami, dá sa hovoriť o jednoznačnom neúspechu? Nasledujúca dvadsiatka strán by mala analyzovať všetky negatíva a pozitíva ich pôsobenia na slovenskej mediálnej scéne. Vzhľadom na to, že nie je možné jednoznačne vymedziť reálny vplyv médií, v našom prípade budú dôležité predovšetkým tieto kritériá hodnotenia: pokrytie, sledovanosť, rozsah vysielania a príjmy z reklamy.
    Autori, ktorí v minulosti skúmali DCTV, VTV a televíziu Luna, väčšinou posudzovali tieto stanice ako celky. Všetky tri médiá však okrem finačných problémov na konci zažívali aj počiatočnú eufóriu. Ich odvážne typové vysielacie štruktúry sa postupne menili, rovnako ako sa obmieňala personálna základňa televízií. Za pozornosť stoja aj faktory, ktoré sa podpísali pod ich definitívny zánik.


1 DCTV

1.1 Genéza

    V roku 1995 dominovala trhu verejnoprávna Slovenská televízia. Sledovanosť prvého programu sa pohybovala na úrovni 70%, druhý program dosahoval cca. 15%¹. Televízia však prechádzala personálnou krízou – od roku 1989 sa na jej čele vystriedalo až 10 riaditeľov. Napriek monopolnému postaveniu sa STV borila s finančnými problémami a každoročne hospodárila so stratou. Nástup televízie Nova na český trh spôsobil zmeny aj u nás. Nova dosiahla na jar roku 1995 sledovanosť 17%¹, čím sa v celoslovenskom meradle priblížila STV 2.  V lokalitách s možnosťou príjmu verejnoprávnej STV aj Novy dokonca útočila na prvú priečku sledovanosti.
    Slovenský trh zatiaľ nemal skúsenosti s komerčnými vysielateľmi. I keď vláda umožnila vznik duálneho systému už v roku 1991 zákonom č. 468, na Slovensku sa niekoľko rokov takmer nič nedialo. Až v pondelok 16. januára 1995 o 19.00 nastal zvrat – na mediálnu scénu vstúpila prvá slovenská súkromná televízia DCTV.


1.1.1 Ciele televízie

    Generálny riaditeľ Danubius Cable television Walter Nittnaus tvrdil, že cieľom televízie je „vysielať program, pri ktorom si oddýchne celá rodina“². Formou nepropagujúcou násilie zamýšľal osloviť všetky vekové kategórie, čomu plánoval prispôsobiť aj programovú ponuku. V programe DCTV sa mal každý deň objaviť animovaný film, seriál pre mládež, seriál pre dospelých, celovečerný hraný film (pričom podiel americkej kinematografie by bol najviac 50%) a publicistická relácia na záver. Víkendovú ponuku mal obohatiť rodinný seriál, dokument, televízna klasika, šou a slovenský film. To všetko pri rozsahu vysielania 4 – 4,5 hodiny.
    Nittnaus predpokladal, že program DCTV by bol aj akýmsi spojivom zahraničných Slovákov s domovom. Uvažoval o poskytnutí vysielacieho priestoru zastupiteľským orgánom. Taktiež mal v úmysle spolupracovať s ministerstvami, ktoré by dodávali hotové relácie o svojej činnosti. Odvážnejšie vízie dokonca predpokladali spoluprácu s TV Nova a organizáciou UNESCO.


1.1.2 Vlastnícke vzťahy

    Licencia na vysielanie DCTV bola v rukách spoločnosti WN DANUBIUS FILM, spol. s r. o. Na jej čele stál generálny riaditeľ Mgr. Walter Nittnaus, ktorý vložil základne imanie 80 000 korún, a druhá spoločníčka s vkladom 20 000 korún – MUDr. Helena Nittnausová. Obaja opustili firmu 16. júla 1998, len niekoľko mesiacov pred spustením vysielania TV Luna.


1.1.3 Šírenie signálu

    Signál DCTV bol šírený prostredníctvom družice Eutelsat I-F5 (21,5° E, frekvencia 11,097 GHz) a v káblových rozvodoch na Slovensku a Česku. V roku 1995 malo káblovú televíziu 350 000 domácností (19,4% z celkového počtu obyvateľov). Očakávalo sa, že televízia osloví 5 000 000 divákov v zahraničí.


Tabuľka 1 Počet prípojok káblovej televízie (multikanálového prístupu)³

Ukazovateľ/rok	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003
Počet registrácií retransmisie celkom	57	77	91	105	121	118	112	120	128
Počet domácností pripojených na KDS	350000	460000	550000	579000	618000	659342	602488	626060	648286
Počet domácností prip. prostred. MMDS, MVDS, ETV4	-	-	-	37000	52000	71474	61938	58432	81726
Spolu	350000	460000	550000	616000	670000	730816	664426	684492	730012
Percento domácností	19,4%	25,5%	30,5%	34%	36,6%	39,9%	36,3%	37,4%	39,9%

    Už po mesačnej testovacej prevádzke DCTV sa vyskytli problémy so šírením signálu. Televízia údajne pre zlú kvalitu satelitného signálu opustila družicu Eutelsat I-F5 a prešla na šírenie svojho programu prostredníctvom 50. bratislavského kanála (vysielač Kamzík). Do ukončenia vysielania sa jej nepodarilo obnoviť satelitné vysielanie.


1.1.4 Genéza krachu

    Stanica DCTV nedosiahla očakávanú sledovanosť. 2% divákov¹ ju zaradili na 14. miesto v rebríčku sledovanosti, za STV 1, STV 2, Novu, MTV 1, Eurosport, Pro 7, MTV Europe, ČT 1, MTV 2, Kabel Plus Film, SAT 1, RTL 2 a ORF. Mesačná skúšobná prevádzka pravdepodobne nenaplnila očakávania divákov. Od oficiálneho štartu v štvrtok 16. februára 1995 do definitívneho zániku uplynuli presne 3 mesiace.
    V máji 1995 poskytol generálny riaditeľ DCTV Walter Nittnaus médiám oficiálne stanovisko⁴:
    Prvá slovenská súkromná satelitná televízna stanica DANUBIUS CABLE TELEVISION – DCTV, ktorá začala vysielať svoj rodinný program prostredníctvom družice Eutelsat I-F5 na pozícii 21,5° East v pondelok 16. januára 1995, a po mesiaci, pre zlú technickú kvalitu signálu prešla dočasne na vysielanie prostredníctvom 50-teho kanálu na vysielači Bratislava-Kamzík, požiadala 11. mája 1995 Radu SR pre rozhlasové a televízne vysielanie o súhlas na prerušenie vysielania od 16. mája 1995 až do vyriešenia technických problémov spojených s obnovením šírenia jej programu k divákom káblovej televízie aj mimo územia Bratislavy.
    Dôvodom pre toto rozhodnutie je nielen fakt, že v súčasnosti nie je voľný transpondér na družici s vhodnou eleváciou, ale tiež skutočnosť, že zatiaľ ešte nie sú na trhu prijímače pre príjem digitálneho signálu, ktoré na preberanie programu DCTV potrebujú hlavné stanice televíznych káblových rozvodov.
    Vychádzajúc zo stanovísk vybraných zahraničných poskytovateľov služieb, tak na pozemskej vysielacej stanici resp. satelite, ako aj dodávateľov digitálnych prijímačov, je predpoklad, že vysielací okruh DCTV v požadovanom rozsahu minimálne 300 tisíc prípojok v Slovenskej republike, bude zabezpečený najneskôr v 4. štvrťroku 1995.

Mgr. Walter Nittnaus
generálny riaditeľ DCTV

    Napriek plánom riaditeľa Nittnausa, vysielanie DCTV sa už nepodarilo obnoviť. Licencia však naďalej zostala platná, čo o niekoľko rokov neskôr využili zakladatelia televízie Luna.


1.2 Programová ponuka

1.2.1 Rozsah a štruktúra vysielania

    Programovú divíziu riadila známa osobnosť slovenskej kinematografie – režísér Dušan Rapoš.
    Vysielanie DCTV sa začínalo denne o 19.00. Po krátkom programovom avíze nasledoval slovenský animovaný film, seriál a dokument alebo vlastná tvorba. Ťažiskom večerného vysielania, tzv. prime-time, bol francúzsky seriál Dievčatá odvedľa a film. Vysielanie sa končilo približne o 23.00 teleshoppingom a prehľadom programu na ďalší deň.
    Vysielacia štruktúra v dva „prvé“ dni vysielania (t. j. 16. 1. 1995, kedy sa začalo testovanie, a 16. 2. 1995 – v deň oficiálneho štartu) bola nasledovná⁵:

PONDELOK 16. 1. 1995

19.00 Čo dnes uvidíte
19.05 Janko Hraško, anim. film, 1972, r. V. Kubal
19.25 Dobrodružstvá Čierneho žrebca 1/26, seriál pre mládež, Franc., Kanada, r. G. Bloomfield, h. M. Rooney, C. Cox
19.45 Gól sem, gól tam, zábavná súťaž
20.05 Dievčatá odvedľa 1/65, seriál, Francúzsko, Úsmevné príbehy troch žien, ktorých predsavzatia žiť osamelo narušilo susedstvo dvoch mužov vo vedľajšom byte
20.35 Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, koprodukčný film (108’), SR, ČR, 1992, r. J. Jakubisko, h. J. Kukura, D. Horváthová, Tragikomický príbeh troch súčasníkov, ktorí hľadajú svoje miesto v zložitej situácii po novembri 1989
22.30 Teleshopping
22.35 Čo uvidíte


ŠTVRTOK 16. 2. 1995

19.00 Čo dnes uvidíte
19.05 Kocúrkovské záhrady, anim. film, SR
19.25 Dobrodružstvá Čierneho žrebca 23/26, seriál pre mládež, Francúzsko, Kanada, r. G. Bloomfield, h. M. Rooney, C. Cox
19.45 Gól sem, gól tam, zábavný kvíz
20.05 Dievčatá odvedľa 23/65, seriál, Francúzsko
20.35 Mŕtvy bod, akčný film (87’), USA, 1990, r. J. Dodson, h. J. Hong, M. McVerry, Neúprosný boj o samospúšťaciu strelu
22.05 Krimimagazín
22.35 Teleshopping
22.55 Čo uvidíte


1.2.2 Filmy a seriály

    Ťažiskom programovej ponuky DCTV boli filmy a seriály, ktoré vypĺňali približne 75% vysielacieho času. V monitorovanom období (16. 1. 1995 – 15. 2. 1995) bolo odvysielaných 31 filmov, z toho 22 zahraničných a 9 českých alebo slovenských. Vo vysielaní sa objavili 3 seriály – Dobrodružstvá Čierneho žrebca, Dievčatá odvedľa a Viper.
    Úroveň filmov bola kolísavá – od málo známych televíznych filmov až po kvalitné diela. I keď prevahu mali nízkonákladové tituly, v ponuke sa objavilo niekoľko pozitívne hodnotených snímok. Návštevníci medzinárodnej internetovej databázy imdb.com udelili najvyšší rating⁶ – 8,5 – československej komédii z roku 1983 Jára Cimrman ležící-spící. Nasledoval ju hudobný film Dušana Rapoša Rabaka (8,4) a Jakubiskove Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (8,1). Rating nad hodnotou 8 mala aj sovietska vojnová dráma Andrej Rublev (8,1). Ostatné filmy si u medzinárodného publika našli menšiu odozvu; priemerné hodnotenie bolo 5,7.
    Návštevníci československej databázy www.csfd.cz najlepšie hodnotili film Andrej Rublev (92%), Jára Cimrman ležící-spící (88%) a československú drámu Dým bramborové natě (77%). Medzi známejšie tituly, ktoré sa dodnes objavujú na obrazovkách iných televízií, patrili aj Slunce, seno a pár facek, Anděl s ďáblem v těle, akčné sci-fi Pevnosť strachu či „MacGyverovka“ Stratený poklad v Atlantíde.
    Tri spomínané seriály (Dobrodružstvá Čierneho žrebca, Dievčatá odvedľa a Viper) mali priemernú kvalitu a žánrovo potvrdzovali rodinnú orientáciu televízie.


1.2.3 Vlastná tvorba

    Stanica DCTV neprodukovala vlastné spravodajstvo. Z jej dielne pochádzajú tematické relácie Ekonomika, Šport spoza dverí, Auto moto, Soirée, Krimi, magazín o životnom štýle TV klub pre... dámy/pánov, aktuálna talkshow Čo nás páli, zábavný kvíz Gól sem, gól tam a relácia o tabuizovaných témach Medzi nebom a zemou. V prevažnej miere to boli týždenníky s vysielacím časom krátko po 22. hodine.


1.3 Vplyv na duálne vysielanie

    Stanica DCTV vysielala iba niekoľko týždňov, čo nepostačovalo na vážnejšie ovplyvnenie trhu. Napriek tomu naštartovala novú etapu súkromných televíznych vysielateľov. Ak by nemala problémy so šírením signálu a jej majitelia by dokázali zabezpečiť finančné krytie, mohla sa stať pevnou súčasťou mediálneho trhu. Základný predpoklad – štandardnú programovú štruktúru jasne smerovanú na určitú cieľovú skupinu (rodina) – spĺňala od začiatku. DCTV však chýbali skúsenosti. Prvý súkromný vysielateľ nemohol dobre predvídať vývoj a požiadavky trhu, ktorý bol v tom čase značne nerozvinutý a neprehľadný.
    Danubius Cable television výrazne dopomohla k vzniku a následnému rozvoju duálneho systému na Slovensku. Jej príkladom sa mohli inšpirovať, ale aj poučiť nasledovníci – TV Sever a VTV.


2 VTV

2.1 Genéza

    Po dlhodobom prerušení, resp. ukončení vysielania DCTV neostal trh bez súkromných televízii. V éteri sa objavila regionálna stanica TV Sever, ktorej signál prekračoval hranice Žiliny. Avšak prvou televíziou s celoštátnym pokrytím – neberúc do úvahy satelitné vysielanie DCTV počas skúšobnej prevádzky – bola VTV. Tá začala vysielať v sobotu 22. apríla 1995.


2.1.1 Ciele televízie

    VTV si pred spustením vysielania si stanovila sedem zásad⁸:
1.    VTV chce byť pohotová a hodnoverná stanica.
2.    Čo VTV zverejňuje, za to aj zodpovedá. Práve tak za to, čo zamlčuje.
3.    Program VTV je koncipovaný pre širokú divácku obec. Nielen pre záujmové skupiny.
4.    VTV nechce indoktrinovať. Chce informovať.
5.    VTV šíri aj správy senzačné. Nie však senzácie, ktoré nie sú správami.
6.    VTV bude prispievať k zvecneniu politiky. Šíriť správy znamená vysielať skutočnosť.
7.    VTV nepodľahne všeobecnému negativizmu masmédií. VTV má ambíciu koncepčne iniciovať pozitívne myslenie.

    Ambície VTV siahali za hranice Slovenska: „Okrem slovenského diváka malo jej vysielanie osloviť slovenské komunity žijúce v Európe, ale aj v krajinách, ktorých územie je v dosahu VTV. Súčasne cieľom vysielania bolo osloviť slovenských i neslovenských divákov a sprostredkovať im čo najviac informácií o Slovensku vo svetových jazykoch.“⁷
    Televízia sa označovala za „programovo a technologicky dynamický mediálny subjekt“⁸. Vďaka programu chcela osloviť široké divácke spektrum. Na druhej strane moderné technológie, ktorými údajne disponovala, mali zabezpečiť revolučnú zmenu – prechod z obrazového formátu 4:3 na 16:9.


2.1.2 Vlastnícke vzťahy

    Držiteľom licencie T/34 bola spoločnosť VTV cable tv, s. r. o., na čele s podnikateľmi Pavlom Vargom, Vladimírom Poórom, Karolom Kabátom, Jánom Izákom a Bohuslavom Gécim. Koncom júna 1997 opustil spoločnosť Pavol Varga. Bývalý redaktor, moderátor a neskôr šéfredaktor televízie Martin Lengyel túto situáciu komentoval v rozhovore pre Domino fórum⁹:
Redaktor: Kedy ste pochopili, čo je VTV zač?
M. Lengyel: Keď sa Géci dohodol s Poórom, Kabátom a Izákom, že vyštvú Vargu, ktorý bol pre nás garantom nepolitickej televízie. Bolo to prejavom chúťok HZDS, a aj to tak s tou televíziou dopadlo.

    Vývoj v ďalšom období bol nemenej dramatický. Jediným spoločníkom VTV ostal Karol Kabát. Stupňujúce sa finančné problémy vyústili v roku 1999 do exekúcie. Majetok VTV vrátane loga a licencie prešiel na spoločnosť Satel Media, za ktorou stála bývalá programová riaditeľka Markízy Tatiana Heldová. Napriek negatívnym hlasom z radov odbornej verejnosti Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie tento krok schválila. Jej rozhodnutie bolo v nasledujúcich rokoch predmetom vyšetrovania Generálnej prokuratúry SR a Najvyššieho súdu SR.


2.1.3 Šírenie signálu

    VTV vysielala prostredníctvom satelitu Eutelsat II-F2 na nekódovanej analógovej frekvencii 10,972 GHz, od 1. júla 1997 prešla na družicu Intelsat 707. Jej signál sa zmenil na digitálny a kódovaný, čím sa ochudobnila o nepočetnú skupinu zahraničných divákov a stala sa nedostupnou aj pre Slovákov vlastniacich analógový satelitný prijímač. VTV figurovala v ponuke všetkých káblových operátorov. Tento segment sa síce rozvíjal dynamicky, bol však stále len v prvotnom štádiu¹⁰.


2.1.4 Genéza krachu

    Boj s novým hráčom – televíziou Markíza – prehrávala VTV prakticky od vstupu Markízy ma trh v auguste 1996. Riaditeľka Tatiana Heldová nedokázala zlepšiť úroveň ani sledovanosť VTV. Médium bojovalo s nedostatkom financií – intenzívne hľadanie investora sa skončilo neúspechom. Za niekoľko rokov existencie nedokázalo vedenie udržať percento reprízovanosti programov na prijateľnej úrovni, niekoľkokrát sa výraznejšie menil rozsah vysielania, stanica prišla o dôveryhodnosť a opustila ju časť nezávislých novinárov. Bolo verejným tajomstvom, že vo VTV sa angažuje podnikateľ Peter Steinhübel, údajne prepojený na podsvetie¹¹.
    Spúšťacím mechanizmom konca VTV bolo neplnenie si pohľadávok voči autorskej ochrannej organizácii Slovgram. To vyústilo do radikálneho postupu Slovgramu, ktorý rozviazal s VTV zmluvu. Satel Media kvôli tomuto sporu napokon vo februári 2000 prišla o licenciu. Skrachovanú spoločnosť kúpila za korunu firma Bankrot s jediným cieľom – uspokojiť veriteľov, predovšetkým Slovgram. Dlh VTV voči tejto organizácii sa vyšplhal až na 4,2 milióna korún. Celkový dlh, ktorý po sebe zanechala „naša televízia“, sa odhaduje na 1,3 miliardy Sk.


2.2 Programová ponuka

2.2.1 Rozsah a štruktúra vysielania

    Vo fáze vzniku prišla VTV s kontinuálnou programovou štruktúrou, postavenou tak, aby sa v nej divák dokázal orientovať:

PONDELOK – PIATOK

6.00 135 PLUS
8.15 Magazíny (repríza)
8.45 Teletrh
10.30 Večerný film (repríza)
12.10 Prestávka vo vysielaní
16.00 Infoblok
17.30 Klub podnikateľa
18.00 TeenAge
19.30 Magazíny
20.00 Hlásnik
20.15 Večerný film – 1. časť
21.00 Obrazové noviny
21.10 Večerný film – 2. časť
22.10 Variácie
0.00 Nočný film
2.00 Záver vysielania


SOBOTA

6.00 ako vo všedný deň
16.00 Detská sobota
17.00 Športové popoludnie
18.00 ako vo všedný deň


NEDEĽA

8.00 VéTeVláčik
9.30 Magazíny (repríza)
10.00 Tourclub
10.30 Večerný film (repríza)
12.10 Obedníček
13.00 Odkryté karty
14.00 Film a čas
16.00 Detská nedeľa
17.00 Športové popoludnie
18.00 ako vo všedný deň
2.00 Záver vysielania

SOBOTA 22. 4. 1995

18.00 Slávnostný začiatok vysielania VTV
18.04 400 sekúnd o Slovensku, obrazová feéria o krajine v srdci Európy
18.10 Teenage, hudobný magazín mladých o mladých a pre mladých
19.30 Pozvánka do kuchyne VTV, reportáž o novej televíznej stanici
20.00 Denník VTV
20.15 Pacho – hybský zbojník, film (85’), SR, 1975, scenár P. Jaroš, r. M. Ťapák, h. J. Kroner, O. Blaškovič
21.30 Obrazové noviny
21.40 Variácie
23.30 Víkend u Bernieho, komédia (89’), USA, 1993, r. R. Klane, h. A. McCarthy, J. Silvermam
1.00 Záver vysielania

    Štruktúra vysielania sa v nasledujúcom období menila v závislosti od finančných možností. V roku 1998 získala televízia balík zahraničných filmov a seriálov, o rok neskôr osviežila programovú štruktúru novými titulmi vlastnej tvorby – Osmička (ranný magazín), Dvanástka (popoludňajší magazín), Pošepky (erotická talkshow) a Magická záhrada (relácia o paranormálnych javoch). Obe zmeny sa však diali v tieni zadĺženosti a nepriniesli výraznejšie skvalitnenie vysielania. Od novembra 1999 dokonca VTV skrátila vysielanie – kapacitne sa preorientovala výlučne na hlavný vysielací čas. Po nájdení investora síce plánovala prejsť na 24-hodinový cyklus, to sa jej však nikdy nepodarilo.
    Žiadna z programových zmien nedokázala dlhodobo zvýšiť sledovanosť televízie, ktorá klesla zo 14% na jar 1996 až na záverečné 3% na jeseň roku 1999.

Tabuľka 2 Rozsah vysielania VTV (v hodinách)¹²

	199713	1998	1999	2000
Obrazové informácie	5170	5382	5838	435
Textové informácie (videotext)	0	3378	714	0
Spolu	5170	8760	6552	435

Tabuľka 3 Podiel programových typov VTV (v percentách)¹⁴

Programový typ	1995	1996	1997
Spravodajstvo	8,9	7,7	9,2
Publicistika (vrátane športu)	34,7	30,2	29,2
Programy pre deti a mládež	13,5	15,0	14,5
Dramatické programy	37,2	33,6	26,2
Zábavné programy	6,2	6,2	7,3
Doplnkové vysielanie	0,9	7,4	9,8

2.2.2 Spravodajstvo

    Hlavná spravodajská relácia Hlásnik (neskôr Denník VTV) bola koncipovaná ako „formálne a obsahovo dynamický typ spravodajskej relácie, založený na osobnom videní udalostí dňa, sprostredkovaný výpoveďami osobností politickej, ekonomickej a spoločenskej elity“⁸. Okrem toho vysielala VTV krátke správy v rannom magazíne a o 21.00 počas večerného filmu.
    História VTV sa spája s viacerými známymi redaktormi a moderátormi spravodajstva, športu a publicistiky – Petra Ázacis, Dušan Gabáni, Lucia Nicholsonová, Mario Porubec, Eva Mihočková, Dárius Bošjak, Marek Trubač, Anna Vargová či Peter Hollý. Ako sa menilo vedenie, televízia sa stávala terčom kritiky za údajné prepojenie s HZDS¹⁵. Redaktorskú základňu zdecimovalo aj odvysielanie série Utajení svedkovia, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať Michala Kováča ml. Dôveryhodnosť nezlepšovali ani aktivity podnikateľa Steinhübella.
    Spravodajstvo si však udržiavalo určitú mieru objektívnosti. A to aj napriek neštandardným pracovným podmienkam, absencii peňazí, meškaniu výplat či okresanému technickému vybaveniu.


2.2.3 Ostatná vlastná tvorba

    V programe VTV sa spočiatku mali objaviť tieto relácie:
135 plus – spravodajsko-zábavné pásmo, vysielané v skorých ranných hodinách – televízia k raňajkám
Teletrh – moderované spravodajsko-informačné pásmo; pracovný trh, obrazové správy v angličtine a slovenčine, inzeráty, servis
Infoblok – pásmo vzdelávacích, populárno-náučných a vedecko-technických relácií, jazykových kurzov, spravodajstva, atď.
Klub podnikateľa – akvizičné teleshoppingové šoty
Teenage – kontaktná zábavno-súťažná relácia s hudbou, priamymi vstupmi divákov, súťažami – pre mládež od 12 rokov
Magazíny – Film a Video, Opona, Móda, Knižná kultúra, NOS-magazín, Motor-magazín, Zábavník, Show, Skrytá kamera, Prírodopis v obrazoch
Variácie – pravidelné každovečerné talkshow, v ktorej hostiteľ bude za priamej diváckej spoluúčasti cez telefón spovedať svojho hosťa. Výnimku tvorí pravidelná pondelňajšia Pozvánka do divadla – preberané divadelné predstavenie z niektorého slovenského divadla; pondelok – Pozvánka do divadla, utorok – Svet športu, streda – Zamyslenie, štvrtok – Zábavná talkshow, piatok – Do prvej krvi (jeden politik a dvaja novinári), sobota – Magické zrkadlo, nedeľa – Osobnosti nielen o politike
VéTeVláčik – vysielanie pre deti od 3 rokov
Tourclub – magazín o cestovnom ruchu (so súťažou o zájazd)
Odkryté karty – diskusia o aktuálnych politických a spoločenských problémoch

Niektoré relácie sa stretli s diváckym úspechom (napr. Teenage), iné sa ani nedostali na obrazovku. Vlastná tvorba VTV bola, ako všetko ostatné, ovplyvnená momentálnou finančnou situáciou. V éteri sa objavovali a postupne mizli viaceré tituly. Za všetky len dva – Aj múdry schybí a Koleso šťastia.


2.2.4 Filmy a seriály

    Popri vlastnej tvorbe, videotexte a dokumentoch zo série Worldnet patrila významná časť vysielania filmom a seriálom. Plány boli veľkolepé – v pondelok akčný film, v utorok európska kinematografia, v stredu festival fimových škôl alebo alternatívne kino, vo štvrtok český film, v piatok televízny seriál, v sobotu komédia, v nedeľu zlatý fond a k tomu denne nenáročný nočný film. S odstupom času sa však ukázalo, že ponúkané tituly patrili spravidla ku kvalitatívne priemerným až podpriemerným, čo potvrdil aj monitoring za obdobie 6. 12. 1997 – 5. 3. 1998. Podľa návštevníkov IMDb bola najlepšou snímkou za dané obdobie akčná dráma Johna Frankenheimera ocenená Emmy Proti múru (rating 6,6). Rating nad 6 mal aj horor z roku 1979 Phantasm (6,2), krimi s Krisom Kristoffersonom Grázel (6,1) a muzikál Tommy (6,0), ovenčený Zlatým glóbus a dvoma nomináciami na Oscara. Priemerná známka filmov bola 4,16.
    Spomedzi 54 titulov odvysielaných v danom období si najväčšiu priazeň českých a slovenských divákov (podľa ČSFD) získala druhá časť hororu Phantasm (79%). Priemerné hodnotenie nad 70% mali aj Tommy (78%), Proti múru (74%), Phantasm I. (74%) a taliansko-francúzska dráma s hviezdnym obsadením Za svitu luny (73%). Ostatné filmy nedosiahli ani 50%. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, že vyše polovicu filmov nehodnotilo na www.csfd.cz ani 5 návštevníkov. V 3-mesačnej ponuke sa nachádzali prevažne filmy, ktoré sa už dnes takmer vôbec nezaraďujú do programových štruktúr českých a slovenských televízií. Výnimkami sú azda len sporadicky nasadzované snímky Rodeo Joe, Donato a dcéra, Dieťa na prenájom, Don Camillo, Keď sa končí párty, Kukuričné deti III. či Lunar Cop.
    Seriály „rotovali“ iba tri – Doktor z hôr, Airwolf a Nové dobrodružstvá Čierneho Bleska. Všetky patrili medzi divácky neúspešné.
    Monitoring potvrdil aj fenomén typický pre VTV – časté opakovanie titulov. Väčšia časť filmov sa dočkala reprízy po dvoch, niekedy dokonca jednom mesiaci. To je pri dnešnom stave, kedy sa tituly opakujú zväčša po 6 mesiacoch, neštandardné.


2.3 Vplyv na duálne vysielanie

    Z hľadiska akvizičných titulov bola Vaša televízia určená nenáročnému divákovi. Úroveň vlastnej tvorby však bola porovnateľná s verejnoprávnou STV a súkromnou Markízou. Hlavnou devízou VTV bolo spravodajstvo, ktoré vznikalo kontinuálne počas celých 5 rokov vysielania (s výnimkou niekoľkých dní, kedy štrajkovali redaktori, resp. televízia bola na konci s peniazmi).
    VTV – rozporuplné médium, vyznačujúce sa nejasným vlastníckym pozadím, malo svoje pozitíva aj negatíva; krátke obdobia rozvoja aj dlhé obdobia suchôt. 15 až 20-miliónové mesačné príjmy z reklamy na chod plnoformátovej súkromnej stanice jednoducho nestačili. Potvrdilo sa však jedno – slovenský televízny trh potrebuje zahraničný kapitál, ktorý by dokázal zabezpečiť nielen štart vysielania, ale aj kontrolu finančných tokov. A potrebuje aj zodpovedné vedenie, aby nenastala rovnaká situácia ako vo VTV – úvery z VÚB mizli nevedno kam a po niekoľkých majiteľoch ostal vyše miliardový dlh.
    Nízka sledovanosť, vysoká strata verzus poučná skúsenosť a vychovanie si novej moderátorskej generácie – tak by sa v skratke dala zhrnúť VTV. Či to stálo za to, musia posúdiť sami diváci.


3 TV Luna

3.1 Genéza

    Priamym nasledovníkom skrachovanej DCTV bola televízia Luna. Držiteľ licencie vydanej v roku 1994, spoločnosť WN Danubius Film, oživila svoj projekt širokospektálnej televízie a 27. novembra 1999 obnovila vysielanie. Tentoraz pod názvom, ktorý si v anonymnej ankete vybrali sami diváci – Luna.
    Televízia vstúpila na neštandardný trh, ovládaný Markízou. Tá si dlhodobo udržiavala prvenstvo nielen v sledovanosti, ale aj v príjmoch z reklamy. Prieskum Market & Media & Lifestyle za rok 1999 potvrdil, že Markíza mala stabilnú sledovanosť na úrovni 70 – 75%¹. Ovládala aj reklamný trh – odvysielala 82% z celkového monitorovaného objemu televíznej reklamy a jej ročný príjem z tejto oblasti predstavoval vyše 4 miliardy korún¹⁶. Na druhej strane VTV mala podiel na reklame aj sledovanosti približne 3 – 4% a neustále ju vyčerpávali finančné problémy. Verejnoprávna Slovenská televízia čelila kríze; jej sledovanosť bola v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1994 nižšia o polovicu (STV 1 – 34%, STV 2 – 5%), pre neustále politické tlaky dlhodobo klesala aj jej dôveryhodnosť. Nepriamou konkurenciou pre Lunu bola aj česká televízia Nova, prípadne priaznivo sa vyvíjajúce zahraničné kanály ČT 1, Hallmark, Eurosport či dokumentárny Max 1. Tie síce neoberali Lunu o príjmy z reklamy, ale útočili na relevantné priečky sledovanosti.


3.1.1 Ciele televízie

    Spusteniu vysielania Luny predchádzala masívna reklamná kampaň, ktorá ju prezentovala ako televíziu pre náročnejšieho diváka. Heslo „o poznanie bohatší“ predznamenávalo programovú štruktúru založenú na kvalite. Generálny riaditeľ TV Luna Peter Sedlák tvrdil: „Našim vysielaním chceme vyplniť medzery, ktoré slovenský divák ešte stále pociťuje najmä v oblasti informačne vyváženej publicistiky, dokumentaristiky,  vzdelávacích a zábavných programov, ako aj v hodnotnej domácej i zahraničnej kinematografie. Jednoducho, TV Luna je tu pre Vás.“¹⁷


3.1.2 Vlastnícke vzťahy

    Za licenciou T/15, platnou od 18. 2. 1994 do 19. 2. 2006, už nestál zakladateľ DCTV Walter Nittnaus. Spoločnosť WN Danubius Film ovládali spoločníci Vladimír Matúšek, Dušan Milko, Peter Sedlák a firma Milana Nemčeka ALTER EGO, s. r. o. Držiteľ licencie sa rozhodol v marci 2000 zmeniť obchodné meno z WN DANUBIUS FILM, spol. s r. o. na TV LUNA, spol. s r. o. Do obchodného registra bol zároveň doplnený predmet činnosti „tvorba a vysielanie vlastného komerčného televízneho programu TV LUNA podľa licencie“, ktorý nahradil „tvorbu a vysielanie vlastného komerčného rodinného televízneho programu DANUBIUS CABLE TELEVISION podľa licencie“¹⁸. Koncom roka 2000 opustili spoločnosť jej zakladatelia Matúšek, Milko a Sedlák. Spoločnosť s ručením obmedzeným TV LUNA ovládla novozaložená akciová spoločnosť LUNA a Nemčekova firma ALTER EGO. V rokoch 2000 a 2001 sa do televízie dostala nepriamo, prostredníctvom LUNA a. s., osoba z Devín banky – predseda predstavenstva banky Ľubomír Kanis – a Pavel Meleg, podnikateľ blízky Slovenským elektrárňam.
    Koncom roka 2000 došlo zároveň k zvýšeniu základného imania držiteľa licencie (t. j. TV LUNA, s. r. o.)  zo 400 000 na 330 000 000 korún.


3.1.3 Šírenie signálu

    Jedným z najťažších problémov, ktorým televízia čelila, bolo šírenie signálu. Zmluva so spoločnosťou Telenor jej umožňovala vysielať kódovane prostredníctvom satelitu Intelsat 707 (1° západne). Tento signál bol následne distribuovaný do káblových rozvodov. Avšak tzv. multikanálovým prístupom disponovalo len 670 000 domácností, čo predstavovalo 36,6% z ich celkového počtu (tab. 1). Pritom TV Markíza mala iba na 3. terestriálnom okruhu pokrytie 63,5%. Tento údaj nezohľadňoval menšie vysielače Markízy a príjem signálu prostredníctvom káblových rozvodov.
    V roku 2000 sa Luna pokúšala získať niekoľko terestriálnych frekvencií. Napokon nadobudla dve – v Nižnej na Orave a Košiciach. Rok 2001 sa taktiež niesol v rozširovaní pokrytia. Vedenie sa tentoraz rozhodlo individuálne koordinovať vysielače v Novej Bani, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Prievidzi, Detve, Prešove, Turčianskych Tepliciach, Brezne a Zvolene. Televízia sa uchádzala aj o lukratívne frekvencie v Bratislave a Žiline, ale napokon žiaden z vysielačov nezískala. V čase, keď sa rozhodovalo o ich pridelení, totižto už niekoľko týždňov nevysielala a nedokázala ani nájsť spoľahlivého investora.


3.1.4 Genéza krachu

    Televízia Luna nesplnila očakávania, ktoré do nej vkladali majitelia. I keď spočiatku zaujala divácku verejnosť a sledovanosťou predstihla druhý okruh STV, situácia sa postupne menila v jej neprospech.
    Sledovanosť¹ v rokoch 2000 a 2001 bola približne na 3-percentnej úrovni. Rovnako nízke boli aj príjmy z reklamy – v roku 1999 predstavovali 33,4 milióna korún, v roku 2000 203,1 milióna a v roku 2001 len 96,97 milióna¹⁹. Pre porovnanie, príjmy Markízy sa zvýšili zo 4 miliárd za rok 1999 na 6,6 miliardy v roku 2001²⁰; sledovanosť dosahovala vyše 70%.

Tabuľka 4 Objem reklamy – televízne stanice v r. 2000 (v mil. Sk) ²³

Stanica/rok	1999	2000	2001
Markíza	4060,7	5001,2	6601,1
STV 1	690,1	559,6	1137,2
STV 2	8,2	30,8	68,1
TV Luna	33,4	203,1	97
VTV	208

    Luna nebola konkurencieschopná už niekoľko mesiacov po začiatku vysielania. Dostala sa do „začarovaného kruhu“ – bez investícií nedokázala skvalitňovať programovú štruktúru a bez kvalitnej programovej štruktúry stagnovala nielen jej sledovanosť, ale aj príjmy z reklamy.
V ďalšom období závisela existencia Luny od Devín banky, ktorá jej poskytla niekoľkomiliónový úver. Zhoršujúce sa vyhliadky tejto banky spôsobovali komplikácie aj samotnej televízii. Prvoradý cieľ zlepšiť postavenie na trhu predstihol iný – urýchlene nájsť investora. To sa jej však nepodarilo. Spoločnosť Telenor, zabezpečujúca satelitné šírenie signálu TV Luna, napokon pozastavila svoje služby a požadovala splatenie dlhu. Luna musela 24. septembra 2001 prerušiť svoje vysielanie na neurčitú dobu. Napriek tomu naďalej hľadala strategického partnera. Po niekoľkých neúspešných pokusoch prejavil záujem o televíziu  známy producent Rudolf Biermann, finančne krytý kapitálovým fondom ARGUS Capital International Ltd, Praha. Podmienkou jeho vstupu do Luny však bolo pridelenie už spomínaných terestriálnych frekvencií. Ale Rada pre vysielanie a  retransmisiu uprednostnila projekt transformácie TV Global na Joj a 20. novembra 2001 odňala Lune licenciu.
    Po televízii Luna ostala dlžoba vo výške 300 miliónov korún. V roku 2003 bol na majetok spoločnosti TV LUNA, s. r. o., vyhlásený konkurz. Peniaze sa však veriteľom nevrátili z jednoduchého dôvodu – takmer všetka technika bola prenajatá a televízia nevlastnila žiadne nehnuteľnosti.

3.2 Programová ponuka

3.2.1 Rozsah a štruktúra vysielania

    Programová štruktúra televízie Luna sa orientovala na „mestského diváka v produktívnom veku“²¹. Jej základom bolo spravodajstvo, analytická publicistika a dokumenty. Ďalšou cieľovou skupinou bol detský divák – vo vysielaní mu patrila dvojhodinová relácia Lunapark a krátke Správičky.
    V júni 2000 nastal výrazný obrat. Luna požiadala o zmenu licencie a do programovej štruktúry zaradila vyše 6-hodinový hudobný blok, ktorý znamenal zmenu orientácie z mestského diváka na mladšiu cieľovú skupinu v predproduktívnom veku.
    Ďalšia rozsiahla zmena vo vysielaní prišla v októbri 2000. Tentoraz súvisela s nedostatkom finančných prostriedkov – znížil sa rozsah vysielania z 133 na 113 hodín týždenne a z programu sa  stiahli relácie Mám faktickú, Hrommozvod, Účet, Rubikon, Pre a proti, Svetobežník a detské programy Lunapark a Kino Lunapark. Ďalšie zníženie rozsahu vysielania nastalo v roku 2001, tentoraz však relácie neubudli, ale doplnili sa o tri nové – Žihadlo, hudobný večer s Mariánom Greksom MG live a program Benity Žiakovej Varíme s Lunou.

Tabuľka 5 Rozsah vysielania TV Luna (v hodinách)¹²

	1999	2000	2001
Obrazové informácie	350	5521	4238
Textové informácie (videotext)	0	0	0
Spolu	350	5521	4238

3.2.2 Spravodajstvo

    Televízia Luna vysielala niekoľkokrát denne 5-minútové správy – počas pracovných dní vždy o 16.00, 18.00, 22.00 a 23.00. Takmer 20-minútové hlavné správy boli nasadené medzi Televízne noviny Markízy a Správy STV, t. j. o 19.15. Nasledujúce mesiace priniesli zmenu vysielacieho času hlavných správ na 18.50, neskôr na 18.45. Takisto došlo k zníženiu frekvencie krátkych správ.
    Monitoring prvých troch mesiacov vysielania Správ TV Luna, ktorý vykonala mimovládna organizácia MEMO 98, potvrdil podobnosť s Novinami STV. Neboli zistené žiadne vážne nedostatky.
    Správy TV Luna spĺňali kritériá objektívnosti a nestrannosti. Z monitoringu Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za obdobie 1. – 30. 6. 2000 vyplynulo, že najčastejšími témami bola domáca politická scéna a hospodárstvo. Podiel zahraničného spravodajstva predstavoval 52% z celkového počtu príspevkov a 32% z časového priestoru. Informácie mali zväčša neutrálny charakter, i keď sa vyskytlo 8 prípadov nevyváženosti, 2 komentatívne a 2 manipulatívne prvky.
    Luna disponovala silným redaktorským zázemím. V spravodajstve pôsobili osoby, ktoré sa neskôr uplatnili v TA3 a TV Joj – Lucia Nicholsonová, Peter Bielik, Mariana Tökölyová, Ľubomír Straka, Peter Kováčik, Viliam Šuška, Benita Žiaková, Peter Celec, Marek Trubač a Zuzana Hajdu.


3.2.3 Ostatná vlastná tvorba

    Začiatky vysielania TV Luna sú späté s dominantnou vlastnou tvorbou. Televízia promovala širokú paletu relácií¹⁷:
„Moja vec“ Milana Markoviča (nedeľa o 19.00)
Populárny slovenský komik a neúnavný glosátor na obrazovke TV Luna. Raz týždenne sa Milan Markovič bližšie pozrie aktuálnemu spoločenskému a politickému dianiu na Slovensku.

Talkshow (streda – piatok o 22.00, sobota o 23.00)
Niekoľkokrát týždenne, vždy o 22.00 hodine, naživo, s divákmi a dobrou hudbou k Vám prichádza nová talkshow TV Luna. O nepretržitý ohňostroj záludných otázok, pikantných odpovedí, vtipných replík a dobrej hudby sa postarajú známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života v nezvyčajnej úlohe moderátorov a ich zaujímaví hostia. V sobotu, v prítmí štúdia prídu na pretras aj komornejšie témy. PREKVAPENIE!!! Nenechajte si ujsť!

„Véčko“
Hudobno-zábavný program, ktorý sa pokúsi o dialóg dvoch generácií, vzdialených od seba dvadsať rokov. Legendárne bratislavské „Véčko“ šesťdesiatych rokov verzus dnešná mladá generácia. Dva rozdielne životné pocity a štýly proti i vedľa seba. Reč bude o spôsoboch zoznámenia sa s druhým pohlavím, o tanci, o hudbe, o spoločenskom bontóne, o humore, ale i o varení a iných každodenných aktivitách. Pôjde to? Pozrite sa a uvidíte!

Interview (pondelok – piatok o 19.40)
Publicistická relácia, vysielaná pravidelne hneď po hlavnom spravodajstve. Ján Fülle, známa osobnosť slovenskej žurnalistiky, bude „naživo“ spovedať hostí, ktorí majú čo povedať k horúcim témam dneška. Určite pôjde aj do tuhého!

Pre a proti (štvrtok o 22.00)
V našom spoločensko-politickom dianí ťažko nájsť tému, na ktorú by mala rovnaká názor každá z diskutujúcich strán. Prečo si jeden myslí to a druhý ono – aj o tom bude živé diskusné fórum moderované skúsenou redaktorkou Annou Vargovou.

Lunapark (pondelok – piatok o 17.10)
Život s jeho záhadami, stále novými tajomstvami, problémami a radosťami – tak, ako ho vnímajú naši najmenší obyvatelia – deti. Každé popoludnie od pondelka do piatku sa pán Park a pán Luna, mimochodom mimozemšťan, spolu so svojimi ďalšími priateľmi budú púšťať do nového a nového dobrodružstva. Dve hodiny detsky príťažlivých moderátorských vstupov, súťaží a množstvo obľúbených animovaných filmov – to bude Lunapark.

Detské správy (pondelok – piatok o 17.00)
Nielen vo svete dospelých sa neustále niečo deje. Aj deti si zaslúžia byť pravidelne a aktuálne informované o udalostiach z domova a zo sveta, z kultúry, športu, školy či toho Vášho ihriska. O tom, čo deti baví a nebaví, hovoria detské správy!

Uhádni a vyhraj (streda o 20.00)
Zábavná súťaž zo sveta hudby. Hudobné ukážky, ich rôzne verzie, staršie i novšie informácie z oblasti hudby – to všetko bude predmetom zvedavých otázok. Kombinácia súťaživosti, dôvtipu, pohotovosti a dobrej hudby bude základom kvalitnej zábavy.

Generácia X (utorok o 21.00)
Každá nastupujúca generácia má pocit, že svet, v ktorom žije, patrí do starého železa. Že ho treba zmeniť či vymyslieť odznova, aby konečne začal „normálne“ fungovať. Diskusná relácia, vysielaná pravidelne z prostredia divadla Stoka, poskytne priestor pre autentické názory mladých ľudí na kontroverzné témy zo súčasnosti.

    19. júna 2000 nasadila Luna do vysielania blok hudobných relácií – Toast, Last minute, P. O. Box, Musicreport, 3x3xS, Musicmania, P. O. Box, a Zakázané ovocie. Novinky vo vysielaní mal na starosti Martin Sarvaš, ktorému sa podarilo dohodnúť obojstranne výhodné zmluvy s hudobnými vydavateľstvami a dosadiť na modératorské posty mladých ľudí (napr. Andreja Bičana, Katarínu Žitniakovú či Mareka Ružičku), ktorí potvrdili svoje kvality a dodnes úspešne pôsobia v médiách.

Tabuľka 6 Štatistika odvysielaných programov podľa programových typov za mesiac august 2001²²

Programový typ	Podiel
Spravodajský	6,50%
Publicistický	13,00%
Dokumentárny	3,50%
Dramatický	19,50%
Zábavný a hudobno-zábavný	2,00%
Hudobný	55,50%
Vzdelávací	0%
Náboženský	0%
Športový	0%

3.2.4 Filmy a seriály

    Televízia Luna oslovila divákov atraktívnou ponukou filmov a seriálov. V čase stagnácie slovenskej tvorby sa dokonca rozhodla produkovať vlastný seriál Zbrovňa¹⁷:
Raz týždenne 30 minút kvalitnej zábavy Vám prinesie pôvodná situačná komédia z produkcie TV Luna. Vážne i polovážne príbehy z prostredia „školskej zborovne“, problémy školské i mimoškolské, láskavý humor i zľahčujúci smiech – to všetko obsahuje scenár V. Klimáčka, ktorý režijne naštudoval S. Párnický. V hlavných úlohách sa predstavia známi slovenskí herci M. Zednikovič, J. Króner, B. Turzonovová a ďalší.

    Seriálovú ponuku dopĺňali akvizičné tituly vyššej úrovne. V nami monitorovanom období (máj 2000) to boli: Smer juh (rating ČSFD 75%), Bolo nás päť (86%), Medzi nebom a zemou (60%), Havran (65%), Špeciálne efekty (70%) a Mike Hammer: Súkromný detektív (63%). V hodnotení návštevníkov Česko-
-Slovenskej filmovej databázy uspela najhoršie telenovela Luisa Fernanda (3%) a, paradoxne, vlastný seriál Zborovňa s ratingom 36%.
    Filmová ponuka bola v porovnaní s predchodcami, DCTV a VTV, výrazne kvalitnejšia. Úroveň prekračovala aj verejnoprávnu STV a v mnohých prípadoch i dominantného vysielateľa – Markízu. V období 1. – 30. mája 2000 sa vo vysielaní objavili oscarové snímky Vražda v Orient-exprese, Smrť na Níle a M. A. S. H. V databáze IMDb bola najlepšie hodnotená krimidráma Millerova križovatka (7,9), nasledovaná vojnovým filmom z roku 1970 M. A. S. H. (7,8) a Formanovou komédiou nominovanou na Oscara Lásky jednej plavovlásky (7,7). Podľa ČSFD bola najlepším filmom z májovej ponuky TV Luna komédia nominovaná na Zlatú palmu Topenie v číslach (91%). Za ňou sa umiestnili snímky Millerova križovatka, Lásky jednej plavovlásky (obe 87%) a Vražda v Orient-exprese (84%). Z 35 odvysielaných filmov malo až 8 rating nad úrovňou 80%, ďalších 8 bolo medzi 70 – 80%.
    Kvalitu filmovej ponuky dopĺňa aj skutočnosť, že viaceré tituly sa dodnes objavujú na obrazovkách slovenský televízií. Okrem už spomenutých sú to napríklad Brubaker, Zmätky v Arizone, Zlo pod slnkom, Vysielame správy, Zelený svet, Jumpin’ Jack Flash či Veľký.


3.3 Vplyv na duálne vysielanie

    Televízia Luna takmer od začiatku bojovala s niekoľkými problémami – absenciou investora, nedostatočným pokrytím, nízkymi príjmami z reklamy a sledovanosťou tesne nad úrovňou štatistickej chyby. Napriek tomu dokázala priniesť na slovenskú televíznu scénu kvalitu, ktorú neposkytovala ani STV, ani Markíza. Dokázala, že aj na malom trhu sa dá uberať vlastnou cestou, odlišnou od princípov verejnoprávnosti či komercie. Bohužiaľ, táto tretia alternatívna sa ukázala byť nákladnejšou, ako sa pôvodne očakávalo.
    Napriek všetkým nedostatkom a aj pri tom najpesimistickejšom videní situácie bola Luna prínosom. Podarilo sa jej vychovať plejádu kvalitných moderátorov, ktorí dnes úspešne pôsobia azda vo všetkých existujúcich televíziách. A ukázala verejnoprávnej Slovenskej televízii, čo znamená na jednej strane ľudí zabávať a na strane druhej ich obohacovať. Jednoducho – slovenský divák je vďaka Lune o poznanie bohatší.


4 Záver

    DCTV, VTV ani Luna nedosiahli očakávanú sledovanosť. Ich podiel na trhu bol vždy nižší ako STV, Nova či Markíza. Príčin tohto stavu je viac – nevýrazná programová ponuka limitovaná finančnými možnosťami, zlé manažovanie a pravdepodobne to najdôležitejšie – nízke pokrytie signálom. Konkurencia mala v poslednom faktore vždy náskok; Slovenská televízia ovládala prvé dva terestriálne okruhy, Markíza získala po federálnej TA3 tretí okruh. Spoliehať sa na káblové rozvody či digitálny satelit bol hazard, ktorý sa nikomu z nich nevyplatil. Pochopila to iba Luna, ktorá sa však problematikou terestriálneho šírenia signálu začala zaoberať príliš neskoro na to, aby odvrátila nepriaznivý vývoj.
    VTV akoby ani nezáležalo na tom, koľko divákov ju môže sledovať. Prechodom zo satelitného analógu na digitál si pribila ďalší klinec do pomyselnej televíznej rakvy. A napokon DCTV, zdá sa, nemala vypracovaný žiaden plán šírenia signálu. Svedčí o tom skutočnosť, že vedenie už po mesiaci odhalilo nedostatočnú kvalitu satelitného signálu (aspoň to tvrdilo). Toto sú všetko veci, ktoré musí mať seriózne vedenie televízie premyslené mesiace pred začiatkom vysielania – tak, ako v prípade Markízy a čiastočne i Joj.
    Všetky tri „pionierske“ stanice doplácali na neznalosť televízneho prostredia. Vedomosti by im mohol poskytnúť iba skúsený zahraničný vysielateľ.
    Pri štipke sentimentu musí byť divákom za DCTV, VTV a Lunou ľúto. Boli to totižto tri odvážne pokusy o vymanenie sa Slovenska spod pozostatkov socializmu a zaradenie krajiny do vyspelého sveta, kde je duálny systém dávno bežnou praxou. Ambiciózne plány a vidina pevného miesta na mediálnom výslní však ostali v tieni krutého biznisu. Ukázalo sa, že bez striedmeho plánu, podloženého reálnymi príjmami, sa nedá dlhodobo fungovať. Kde nie je investor, tam nepomôžu ani financie z najvyšších kruhov.
    Danubius Cable television, Vaša televízia a Luna postavili základy duálneho televízneho systému na Slovensku. Vytvorili pôdu pre vznik a priaznivý vývoj televízií ako sú Markíza, Joj, TA3 či novovznikutý Nautik. Je len na dnešných vysielateľoch, či sa poučia z príkladov z minulosti a dokážu sa vyhnúť nástrahám, ktoré vďaka spomínanej trojke už dávno nie sú skryté. I keď niektorí ľudia sú nanajvýš naivní a doteraz si neuvedomili, že televízia nie je nič iné ako neľútostný boj.


Poznámky

1    vyjadruje percento populácie SR vo veku 14 – 79 rokov, údaj „pozeral včera“,  zdroj: Median, Market & Media & Lifestyle; AISA
2    Eurotelevízia 3/1995, s. 3
3    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky III. volebné obdobie, 2004, s. 32
4    Eurotelevízia 22/1995, s. 3
5    Eurotelevízia
6    IMDb je najväčšou internetovou filmovou databázou, jej mesačná návštevnosť presahuje 25 miliónov. Každý registrovaný návštevník má možnosť udeliť filmom rating od 1 do 10, pričom 10 je navyššie hodnotenie. Ak film ohodnotilo viac ako 15 návštevníkov, je mu pridelený aktuálny rating – t. j. vážený priemer všetkých hlasov, očistený od špekulatívnych hlasovaní. Tento rating jasne vyjadruje divácke preferencie. Podobne je to s česko-slovenskou databázou ČSFD, kde registrovaní návštevníci udeľujú filmom, ale aj seriálom hviezdičky – od 0 („odpad“) až po 5. Priemer hodnotení sa premietne do percentuálneho hodnotenia filmu/seriálu.
7    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za 2. polrok 1995 a rok 1996. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky I. volebné obdobie, 1997, s. 62
8    projekt Televízna stanica VTV, predkladaný Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie
9    Domino Fórum, 2. 8 2000. URL: http://www.ta3.com/media/20000802-1.html
10    Mediálna ročenka – Slovensko. Bratislava: Mediálny inštitút, 2001, s. 42: „VTV síce simulovala svojou programovou skladbou univerzálnu  vysielaciu štruktúru komerčných staníc, ale práve to bola fatálna  chyba jej vedenia. Na malom trhu so skromným reklamným koláčom a slabo rozvinutou infraštruktúrou nemá plnoformátová káblová televízia šancu na prežitie. Vedenie VTV podcenilo aj skutočnosť, že okrem prirodzených limitov je tu aj psychologická bariéra,  ktorá sa prejavuje najmä na málo vyspelých trhoch, akým bolo aj  Slovensko. Z európskych skúseností (napr. v Belgicku) je známe, že  táto bariéra sa prekonáva spravidla až vtedy, keď podiel  zakáblovaných domácností presiahne hranicu 70-80%. Pri tejto úrovni je však už na trhu spravidla taká bohatá ponuka, že šancu na  prežitie majú iba presne zacielené tematizované káblové stanice. Navyše hrubé chyby v manažovaní VTV, ktoré sa prejavili nielen v  marketingu, ale aj v strate imidžu nezávislosti, priviedli túto  stanicu nevyhnutne k úpadku, ktorý sa dramaticky urýchlil príchodom prvej profesionálne vedenej komerčnej televízie. Svoje maximum - 8%-ný podiel na trhu dosiahla VTV v r. 1996,  krátko pred príchodom prvej pozemnej komerčnej televízie.“
11    pozri prílohu H
12    Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie/Rada pre vysielanie a retransmisiu
13    VTV dostala za nedodržanie plánovaného rozsahu vysielania v dňoch 27. 10. – 23. 11. 1997 od Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie pokutu 300 000 korún
14    BOHÁČ, I.: Široká ponuka – skutočná alternatíva výberu? (Pokus o komparáciu). In.: Otázky žurnalistiky, roč. 40, 1998, č. 4, s. 330. URL: http://www.aepress.sk/zurnal/full/oz0498l.pdf
15    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 1999, s. 86 – monitorovanie vysielania VTV v čase  volebnej kampane, moratória a volieb do Národnej rady SR: „Počas volebnej kampane 1998 boli monitorované spravodajské relácie Denník VTV a Obrazové noviny. Z publicistických relácií to bola najmä  relácia s týždennou periodicitou Klub 22 a niektoré vybrané programy, v ktorých sa predpokladala možnosť prezentácie politických strán a ich kandidátov.  Takouto reláciou vo vysielaní VTV  bola aj relácia Osobnosti ‘98. V relácii sa vyskytlo porušenie zákona  v súvislosti s  prezentáciou kandidátov politických strán a hnutí kandidujúcich za poslancov do zákonodarného zboru. Obsahom relácie bol krátky autoportrét podnikateľa a zároveň kandidáta za HZDS do NR SR Karola Kabáta. Forma propagácie uvedeného kandidáta mala charakter osobného vyznania k vládnym predstaviteľom, najmä z  HZDS. Relácia „Osobnosti ‘98“, venovaná podnikateľovi Karolovi Kabátovi kandidujúcemu za HZDS, bola propagáciou kandidujúcej strany a jej kandidáta. Spoločnosť VTV cable tv s.r.o. odvysielaním danej relácie porušila zákon č.468/1991 Zb. v ustanovení § 5 písm. g/  a zákon č.80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších predpisov v § 23 ods. 3/. Rada  uložila prevádzkovateľovi povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona.“
16    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2000, príloha č. 11 – Sledovanosť elektronických médií a vývoj výdavkov na reklamu v roku 1999, prameň: A-CONNECT, AVR
17    propagačný materiál televízie Luna
18    Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 13213/T. URL: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=8730&SID=7&P=1
19    Luna vysielala celý rok iba v roku 2000, ostatné roky sú neúplné
20    A-CONNECT, AVR
21    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2000, s. 18
22    Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2001. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky III. volebné obdobie, 2002. URL: http://www.rada-rtv.sk/553b2166-37d7-4c70-a9e3-aa1a3f9b530e/16.html
23    ACNielsen, 2000, 2001


Použitá literatúra

BOHÁČ, I.: Široká ponuka – skutočná alternatíva výberu? (Pokus o komparáciu). In.: Otázky žurnalistiky, roč. 40, 1998, č. 4, s. 330. URL: http://www.aepress.sk/zurnal/full/oz0498l.pdf

KOLLÁR, M.: Situácia verejnoprávnej televízie na televíznom trhu. Bratislava: Mediálny inštitút, 1999, 72 s.

Mediálna ročenka – Slovensko 1990 – 2000. Bratislava: Mediálny inštitút, 2001, URL: http://www.mi.sk/medialna rocenka/index.html

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1997. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 1998, 99 s.

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 1999, 125 s.

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2000, 114 s.

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie/Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2000. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2001, URL: http://www.rada-rtv.sk/0bd8817d-0cda-44e6-9b5b-7fd998224aed/8.html

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie
a retransmisiu za rok 2001. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky II. volebné obdobie, 2002, URL: http://www.rada-rtv.sk/553b2166-37d7-4c70-a9e3-aa1a3f9b530e/16.html

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie
a retransmisiu za rok 2002. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky III. volebné obdobie, 2003, URL: http://www.rada-rtv.sk/0e77c221-8e08-428a-a06f-76c6f758c62a/20.html

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie
a retransmisiu za rok 2003. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky III. volebné obdobie, 2004, URL: http://www.rada-rtv.sk/d3649653-b529-4a5f-b35a-3d6bed2ab868/Sprava2003.doc


Pramene

Časopis Markíza. Bratislava: TV TIP, 1997 – 1998. ISSN: 1335-2776

Eurotelevízia. Bratislava: Euroskop, 1995 – 2001. ISSN: 0139-7451

KRASKO, I.: Rok 2001 na slovenskej televíznej scéne. Nitra: archív autora, 2002

Martin Lengyel: Práve pracujem na svojom životnom sne. In.: Domino Fórum, 2. 8. 2000. URL: http://www.ta3.com/media/20000802-1.html

MATEJČÍKOVÁ, D., KRPELAN, R.: Bývalý riaditeľ "mečiarovej" STV Igor Kubiš: Na Pavla Ruska nemám. Bol som diletant. In.: SME, 8. 10. 2001, URL: http://ludia.sme.sk/clanok.asp?cl=126063

Práca, 13. 1. 1995 (ostatné údaje neznáme)

Správa o monitorovaní hlavných spravodajských relácií STV, TV Markíza a TV Luna v období od 01.06.2000 do 30.06.2000. Bratislava: Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, 2000. URL: http://www.rada-rtv.sk/6ef4612a-f2e5-4122-a293-574b1756f712/14.1.html

VRÁBEL, P.: Bitka o televízny trh pokračuje. In.: Denník NOVÝ ČAS, 19. 10. 2001. URL: http://www.ta3.com/media/20011910-2.html

www.medialne.sk

www.memo98.sk

Žurnál Rádia Twist. URL: http://www.twist.sk/Zurnal.aspx


zdroj foto: archív

© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk