Ivan Krasko: Počasie si so mnou robí, čo chce

Privatizácia na Slovensku od Nežnej revolúcie po súčasnosť a jej vplyv na slovenský kapitálový trh

Ocenené Nadáciou Penta, týždenníkom Trend a Katedrou žurnalistiky FiF UK ako najlepšia seminárna práca z predmetu Základy ekonómie v žurnalistickej praxi v školskom roku 2005/2006.

Privatizáciou sa štát zbavuje svojho majetku a získava miliardové finančné prostriedky. Tie následne využije na znižovanie deficitu alebo na štart nových rozvojových projektov. Slovensko však bolo dlhé roky v nezvyčajne situácii. Privatizačný kolotoč sa síce „krútil“, ale miliardy z neho mizli nevedno kam. Zmena prišla len nedávno – a narazila na odpor verejnosti. Slovo privatizácia totiž rokmi získavalo čoraz trpkejšiu príchuť... VIAC

Počasie si so mnou robí, čo chce

Mediálny ateliér/tlač, 12. marec 2006, semester LS/6

    Slovenské televízie využívajú na získavanie divákov a zvyšovanie sledovanosti čoraz zvláštnejšie prostriedky. Už dávno nejde o kvalitu – na píplmetre zaberajú viac plytké zábavné relácie ako hodnotná dramatická tvorba.
    Občas sa však vyskytnú výnimky. Jednou z nich bola legendárna snímka Mačka na rozpálenej plechovej streche, ktorá v roku 1959 získala 6 nominácií na Oscara. Presvedčivé výkony Paula Newmana a Elizabeth Taylor pravdepodobne zaujali aj zamestnancov oddelenia akvizícií televízie Markíza, keďže zakúpili vysielacie práva. Vzhľadom na súčasný trend televízneho trhu by sa mohlo zdať, že v podstate premrhali peniaze – film totiž odvysielali v premiére niekedy počas pracovného týždňa v nočných hodinách, reprízu dokonca zaradili na sobotu 15. apríla v čase medzi 4. a 6. hodinou nadránom. Ďalšie peniaze vynaložili na kúpu kvalitného, aj keď asi nie najdrahšieho dabingu z produkcie Československej televízie.
    V takomto neskorom čase však mohli pokojne odvysielať reprízy vlastnej tvorby alebo ukončiť vysielanie – väčšine divákov by to neprekážalo a Markíza by ušetrila. V Záhorskej Bystrici však zvolili ťažšiu cestu – obetovali zopár tisícok korún a uspokojili aj publikum bažiace po rokmi osvedčenej kvalite. Vďaka tomu na celej čiare tromfli konkurenciu, ktorá si s naplnením reklamne neatraktívneho nočného programového bloku nerobí ťažkú hlavu.
    Odvysielanie filmu Mačka na rozpálenej plechovej streche v skorých ranných hodinách má i svoju nelichotivú stánku. Je to jasný dôkaz, že televízie svoj hlavný vysielací čas nadobro vyhradili takzvanému väčšinovému divákovi. Zadávateľom reklamy nezáleží na zvyšovaní kultúrneho povedomia Slovákov; zaujímajú ich výlučne výsledky sledovanosti. A keďže zlatý fond kinematografie pravdepodobne nedokáže pripútať k obrazovkám masové publikum, do popredia vstupujú ľahšie stráviteľné žánre. Tie síce z času na čas dosiahnu vyššiu úroveň, ale väčšinou sú presne také, ako ich diváci – priemerné.
    Priaznivcom kvalitných filmov ostáva len nádej, že televízie k balíku akvizičných titulov občas prikúpia aj kvalitné dielo. Verejnoprávna STV je povinná tak robiť. Ale ak podobne postupuje aj komerčná televízia, riadiaca sa nemilosrdnou rečou peňazí, je to vskutku chvályhodné. Možno obdobie reality šou jedného dňa vystrieda obdobie kinematografie s veľkým „K“.