Ivan Krasko: U Lukašenkovcov nič nové

Ohniská konfliktov v súčasnom svete – bývalé republiky ZSSR

Medzinárodné vzťahy

Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko... VIAC

U Lukašenkovcov nič nové

Medzinárodné vzťahy, 6. december 2005, semester ZS/5

    Bieloruskí poslanci minulý týždeň dokázali, že demokracia je pre nich neznámy pojem. Schválenie antirevolučného zákona, obmedzujúceho demonštrácie a demonštrantov, hrá do karát Lukašenkovmu diktátorskému režimu.
    O čo vlastne ide? Každý obyvateľ Bieloruska, ktorý sa zúčastní na demonštrácii, alebo ju bude dokonca pripravovať, môže očakávať tvrdý trest. Postarali sa o to poslanci – zo 101 prítomných nepodporili návrh len štyri „zblúdené ovečky“. Ostatných 97 zákonodarcov nemalo problém posunúť krajinu smerom od Európskej únie a normálneho sveta.
    Pri takejto kozmickej rýchlosti, s akou sa Bielorusko vzďaľuje od demokratických hodnôt, bude čoskoro len čiernym miestom na mape. V medzinárodnej izolácii je už dnes. Ale ak poslanci prijmú ďalšie scestné zákony, vytvorí sa okolo neho železná opona tretieho tisícročia. Krajina a jej ľud je na najlepšej ceste, aby skončili na smetisku dejín. Podobne ako Kuba či iné „ostrovy slobody“.
    Prijatie tohto zákona má aj jednu výhodu. Politológovia sa nemusia trápiť s prognózami vývoja v Bielorusku. Je takmer isté, čo bude nasledovať – v roku 2006 sa uskutočnia voľby, ktoré vyhrá Lukašenko. Opozícia bude úplne izolovaná, väznice naopak čoraz plnšie. Medzinárodní pozorovatelia (ak nejakých pustia cez hranice), sa nazlostia, Európska únia zdvihne výstražný prst. Hŕstka prezidentových kamarátov mu zatrasie pravicou a povie zopár hrejivých slov. Občanov sa to dotkne minimálne – budú rovnako chudobní a demotivovaní (viac ako dnes asi nemôžu byť).
    Pritom stačí len maličkosť – počkať, kým Lukašenko zostarne a zomrie. Až potom sa z Bieloruska možno stane lepšia krajina. A možno príde ďalší diktátor a všetko ostane po starom.