Ivan Krasko: Čo vedia Európania o svojom parlamente?

Ohniská konfliktov v súčasnom svete – bývalé republiky ZSSR

Medzinárodné vzťahy

Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko... VIAC

Čo vedia Európania o svojom parlamente?

Medzinárodné vzťahy, 15. november 2005, semester ZS/5

    Európska únia trpí prílišnou byrokraciou – to je všeobecne známy a sotva vyvrátiteľný fakt. Málokto však vie, že každého z nás to stojí 2 eurá a 50 centov. Táto hodnota, vyjadrujúca ročné náklady jedného obyvateľa EÚ na činnosť Európskeho parlamentu, je na prvý pohľad nízka. Ak si ju však vynásobíme počtom obyvateľov európskej dvadsaťpäťky, dostaneme poriadne vysoký výsledok.
    Akú výhodu získame za túto sumu? Možnosť každé štyri roky si voliť našich zástupcov v bruselsko-štrasburskom molochu. Minuloročné hlasovanie však zaujalo len vyše 45% Európanov a takmer 17% Slovákov, čo nemožno považovať za úspech.
    Zhrnutie je jednoduché: obyvateľ EÚ získa za € 2,50 ročne demokratické voľby, ktoré zabezpečia 732 poslancom pohodlný život. Zároveň zaplatí celý rad úradníkov, prekladateľov, asistentov... Dalo by sa predpokladať, že keď už draho platí, mal by sa aj zaujímať o to, kam jeho peniaze idú. Opak je však pravdou. Únia preto musí vynakladať ďalšie milióny, aby zvýšila informovanosť občanov o Európskom parlamente.
Tony propagačných materiálov, desiatky článkov a PR stretnutí – ani to nedokáže zaujať ľudí. Ako vysvetlenie prichádzajú do úvahy dve možnosti – buď sú ľudia leniví prijímať akékoľvek relevantné informácie, alebo europarlament nie je hodný ich pozornosti. Ak by aj bola pravdivá druhá možnosť, nič to na veci nemení. Parlament ako jediný volený orgán únie tu bol, je a bude. Výdavky na jeho fungovanie po prípadnom ďalšom rozšírení EÚ len narastú. Preto je najvyšší čas, aby sa občania konečne začali zaujímať, kam putujú ich 2 eurá a nejaké tie drobné. Prvé, čo môžu urobiť, je opýtať sa na to svojich poslancov. To by si však museli pamätať, koho (a či vôbec) minulý rok volili.