Ničitelia mýtov exkluzívne

O mnePrácaŠtúdiumArchívKontakt
archiv
EurotelevíziaTA3Iné



archív

Ohniská konfliktov v súčasnom svete – bývalé republiky ZSSR
Medzinárodné vzťahy

Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko... VIAC

archív
Naše chorvátske omyly

Medzinárodné vzťahy, 8. november 2005, semester ZS/5

    Chorvátsku sa podarilo to, o čo sa snažilo už roky – Európska únia s ním otvorila prístupové rokovania. Je to zásluha nielen chorvátskych diplomatov, ale aj predstaviteľov Slovenska. Naša vláda dlhodobo podporovala integračné snahy tejto krajiny. Nedávne prešľapy najvyšších ústavných činiteľov však svedčia o niečom inom.
    Vyznamenal sa najmä premiér Mikuláš Dzurinda. Ten po stretnutí s odstupujúcim nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom pravdepodobne pocítil neodolateľnú potrebu dostať sa na titulné stránky mienkotvorných periodík. Na stretnutí s novinármi deklaroval čosi, čo by sa dalo interpretovať rôzne – napríklad aj ako snaha Slovenska spomaliť negociačný proces s Chorvátskom. Ak to aj myslel inak, mal zvoliť odlišnú rétoriku.
    Za Dzurindom nezaostal ani prezident Ivan Gašparovič, ktorý si pár sekúnd po rokovaní s chorvátskou hlavou štátu pomýlil Chorvátsko so Srbskom. Smutno-úsmevný monológ o rozmachu srbského hospodárstva a turizmu síce možno označiť za obyčajný ľudský omyl, ale každá informovaná hlava štátu by mala takéto chyby eliminovať na minimum. Ak si totiž my mýlime Chorvátsko so Srbskom, nemožno sa čudovať, že svet si zasa nás zamieňa so Slovinskom.
    Možno sú oba prešľapy oveľa nevinnejšie, ako sa to snažia prezentovať médiá. Ale čo ak nie sú? Čo ak Dzurinda neberie vytrvalú pomoc našej diplomacie chorvátskej vláde úplne vážne? A čo ak má Gašparovič také mizerné vedomosti, že celý Balkán sa mu zlieva do jedného čudného celku? V takom prípade čakajú Chorvátsko ťažké časy – prišlo by totiž o svojho najzanietenejšieho spojenca. Ostáva im len viera, že náš premiér a prezident si nedávajú pozor na jazyk a občas povedia niečo, čo nemyslia úplne vážne.


Ivan Krasko (logo know how) © 2006 Ivan Krasko
e-mail: knowhow@atlas.sk