Ivan Krasko: Posledné ústretové gesto expremiéra Grossa

Ohniská konfliktov v súčasnom svete – bývalé republiky ZSSR

Medzinárodné vzťahy

Rok 1922 znamenal pre východoeurópske štáty vážne ohrozenie. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorého plány presahovali hranice Ruska. Počas nasledujúcich rokov sa Sovietsky zväz rozšíril na územie 15 štátov – okrem spomínaného Ruska to bolo Bielorusko, Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko... VIAC

Posledné ústretové gesto expremiéra Grossa

Medzinárodné vzťahy, 28. september 2005, semester ZS/5

    Stanislav Gross patril medzi nádeje novej generácie českých politikov. Bol moderný, ambiciózny, vzdelaný – spĺňal takmer všetky podmienky, ktoré dnešný volič očakáva od svojho zástupcu. Séria udalostí však z neho spravila politickú trosku. Svoje meno, pošpinené finančnými škandálmi, aspoň symbolicky očistil tento víkend, keď sa dobrovoľne vzdal predsedníckeho postu v ČSSD. Ba čo viac, definitívne opúšťa politickú scénu.
    Grossa napriek permanentnému poklesu popularity naďalej podporovala časť sociálnych demokratov. Jeho ďalšie angažovanie v straníckom živote by pravdepodobne výrazne oslabilo dôveryhodnosť a preferencie ČSSD. Bývalý premiér však na záver politickej kariéry dokázal, že u našich západných susedov existuje politická kultúra. Uprednostnenie princípov morálky pred obhajovaním vlastnej pravdy si vyžadovalo dávku sebazaprenia. V konečnom dôsledku však pomohlo nielen strane, ale aj samotnému Grossovi.
Odchod z verejného života síce mohol prísť o čosi skôr, ale najdôležitejšie je, že vôbec nastal. Veď krajín, kde o podobných ústretových krokoch môžu ľudia len snívať, je neúrekom. Pri hľadaní príkladu nemusíme chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť na dianie v Aliancii nového občana. Tam, na rozdiel od ČSSD, niektorí ľudia bránili svoje záujmy až do rozpadu strany.
    Podobný osud ako ANO by skôr či neskôr neminul ani ČSSD. I keď dnes nemožno hovoriť o konečnom vyriešení vnútrostraníckych problémov, odstúpenie Stanislava Grossa výrazne zlepšilo situáciu. Ak by jeho príklad nasledovali ďalší politici, mohla by sa Česká republika konečne začať podobať na štandardnú parlamentnú demokraciu – bez prepojenia politiky so svetom špinavých peňazí.