 Načo novinám fotografia?
Žurnalistická
fotografia
Fotografia je
neoddeliteľnou súčasťou novín. Vyskytuje sa takmer na
každej strane periodika a vo všetkých možných
formách. Nech už sú príčiny tohto stavu
akékoľvek, isté je jedno – svoje miesto v novinách
si zaslúži... VIAC
|
Fotografia
v obrazovej tlači
Úvod
Táto seminárna práca by mala byť akousi kapitolou v učebnici. Tomu sa podraďuje aj jej štruktúra. V prvom rade je stručná, aby pomyselní študenti dokázali prijať informácie, ktoré sú dôležité, a nemuseli sa trápiť s nadbytočným textom. Keďže seminárna práca sa zaoberá mnohými čiastkovými témami, je členená na viac-menej samostatné podkapitoly.
Ambície zaradiť túto prácu medzi povinnú literatúru by však neboli na mieste. Jediným a prvoradým cieľom je vysvetliť danú tému čo možno najvýstižnejšie.
Charakteristika obrazovej tlače
Obrazová tlač je zložka periodickej tlače, v ktorej je fotografia na prvom mieste. Obraz v nej nie je iba doplnkom textu alebo výplňou prázdnych miest na strane. Obrazová časť periodík tohto typu má k textu vzťah rovnocennosti. V lepšom prípade by sa dokonca mohol považovať obraz za prvok nadradený nad textom. Hlavným charakteristickým prvkom obrazovej tlače je, že fotografie sú primárnymi nositeľmi informácie – majú významne zastúpenú informačnú a vysvetľujúcu charakterovú zložku.
Obraz v dominantnom postavení si však vyžaduje adekvátne technické krytie. Nie je možné vydávať za obrazovú tlač napríklad niečo vychádzajúce na obyčajnom novinovom papiere a tlačené iba v čierno-bielej forme (ak to nie je špecifický zámer periodika).
Pri stave slovenských printových médií je veľmi ťažké identifikovať niektoré periodikum ako obrazové. I keď viaceré sa snažia pracovať s fotografiou, stále trpia chybami minulosti a nedokážu sa zbaviť zaužívaných zlozvykov. Napriek enormnému úsiliu na Slovensku azda neexistuje periodikum, ktoré by fotografiou nedupľovalo textové informácie, neodsúvalo by ju na druhú koľaj alebo z nej nerobilo akési bezobsažné (ne)informačné médium, ktoré treba bezpodmienečne doplniť textom.
Na Slovensku nastáva posun smerom k lepšiemu. Síce veľmi pomalý, ale predsalen aspoň nejaký. Významným medzníkom bol nedávny vznik nového politicko-spoločenského týždenníka Live! „Magazín na pulze času“ – ako sa sám nazýva – nemal za sebou žiadnu minulosť, ale iba mladícky elán. Možno i preto prekvapil čitateľskú verejnosť výraznou obrazovou časťou. Ako uvádza vedenie časopisu, Live! „sleduje trendy v spoločnosti a zároveň sa snaží vytvárať nové. Jeho ambíciou je nasadenie nových štandardov v žurnalizme v jedinečnom prepojení obrazovej a písanej časti magazínu“. I keď text je prispôsobený predstavám a cieľom redakcie, určitú výpovednú hodnotu má. Magazín Live! bol prakticky priekopníkom v presadzovaní ekvivalentného vzťahu text-fotografia. Je možné polemizovať o charaktere samotného periodika a povahe novinárskych útvarov, ale to v tomto prípade nehrá až takú dôležitú úlohu. I keď doposiaľ nedosiahol želaný náklad a nevyhol sa personálnym výmenám, na Slovenskej žurnalistickej scéne zanecháva značné stopy. Jeho tendencie nasledoval dokonca aj najpredávanejší týždenník Plus 7 dní, ktorý nielenže mechanicky zväčšil fotografie, ale taktiež pozdvihol ich význam.
Úloha a špecifiká fotografie v nej
Pri miernejšom posudzovaní kritérií obrazovej tlače by sme do tejto kategórie mohli zaradiť väčšinu časopisov s týždennou alebo mesačnou periodicitou. Takmer všetky sú tlačené plnofarebne, s relatívne veľkým rozlíšením a na kvalitnom papieri. A čo je najdôležitejšie, vyskytujú sa v nich fotografie. Podľa ich významu je následne možné určiť väčší či menší odklon od charakteristických čŕt obrazovej tlače.
Rola fotografií v obrazovej tlači je dôležitá. Ako už bolo spomenuté, plnia primárnu informačnú úlohu. Fotografia by si mala dávať za cieľ byť plnohodnotným zdrojom poznania. Ak čitateľ uvidí kvalitnú fotografiu, mal by si na jej základe vytvoriť základnú kostru informácií. Tie môžu byť doplnené textom.
Druhá nemenej významná úloha fotografie je estetická. Ak sa redakcii podarí skĺbiť obe funkcie, vznikne vysoko kvalitný produkt. V prípade naplnenia výlučne informačnej funkcie je výsledný dojem plytký. Fotografia má na čitateľa zapôsobiť a vzbudiť v ňom otázku, resp. myšlienku hodnú rozmýšľania.
Na to, aby fotografia v obrazovej tlači spĺňala požadovaný efekt, musí za ňou stáť odborná kapacita. Neutíchajúci trend súčasných slovenských redakcií – zlučovanie postov redaktora a fotografa – je kontraproduktívny. Skutočné talenty, ktoré dokážu robiť obe veci naraz dobre, sa vyskytujú veľmi málo. Väčšina takých snáh sa končí buď plytkosťou textu, alebo (častejšou) plytkosťou fotografie.
Vzťah slova a obrazu
Ak nastane prípad zlúčenia fotografa a reportéra, produkt stráca na kvalite. Samozrejme, nie je možné separovane písať text a následne rovnako oddelene vyberať fotografie. Všetko je o dohode redaktora s fotografom. Slovo a obraz musia byť v symbióze – teda jeden s druhým musia dokázať spolužiť. Značne neprofesionálne je považovať text za to hlavné, čo čitateľov zaujme a poinformuje. Text bez obrazu je, nadnesene povedané, ako A bez B. Niečo sa čitateľ síce dozvie, ale dokonalý „obraz“ si utvorí iba vďaka obrazu.
Prevažná väčšina novinárskych príspevkov si vyžaduje fotografie. Ich doplnková funkcia k textu síce nie je zlá, ale ani najlepšia. Optimálny prípad nastáva, keď obe zložky – text a fotografia – informujú súhrnne. Nie obe o tom istom, ani každá o inom. Výsledok by mal byť kompaktný; prienik množín textu a fotografie nesmie byť prázdny. Zároveň nesmie medzi ich výpoveďami platiť znak rovnosti.
Častým nedostatkom je, keď autor nedokáže dobre prečítať fotografiu. Vtedy dochádza k dvojitému informovaniu – to, čo sme už raz videli, si opäť prečítame v sprievodnom texte. Takýto stav je bežný, avšak neprípustný. Navyše degraduje čitateľa na osobu, ktorej treba všetko vysvetliť viackrát. Redaktor by si mal uvedomiť cieľovú skupinu, pre ktorú píše, a tomu prispôsobiť i sprievodné texty k fotografiám.
Aktívna práca s fotografiou
Obrazová tlač si vyžaduje aktívnu prácu s fotografiou. Teda nielen písať text a potom hľadať vhodné fotografie. Určite by bol zaujímavejší opačný postup – mať k dispozícii obraz a k nemu doplniť príbeh, resp. slovný sprievod. Ale opäť je tu prekážka skostnatenosti redakčných názorov.
Keď už je obrátený postup v našich podmienkach nereálny, triezvy prístup k obrazovej zložke je nevyhnutný. Za neprípustné sa považuje ľahostajný výber fotografií – iba na základe pochybných subjektívnych tendencií. Redaktor vyberajúci fotografie musí brať do úvahy značné výhody fotografie, ktoré dokážu jeho produkt predať a spraviť pútavejším. Štylisticky vyšperkovaný text s vágnymi snímkami vyvoláva v čitateľoch skôr úsmev na tvári ako súhlas. Toto by si mali neustále pripomínať všetci, ktorí pracujú s fotografiami.
Farebná a čiernobiela fotografia
Doposiaľ málo prebádanou oblasťou našej fotožurnalistiky je čiernobiela fotografia. Až na niektoré výnimky lifestylového typu (napr. časopis Miau), všetky časopisy vsadili na farebnosť. Tá vyzerá naoko krajšie, pútavejšie. Avšak niekedy aj dráždivejšie.
Čiernobiela fotografia má výhody i nevýhody. Medzi pozitíva patrí predovšetkým väčšia expresívnosť. Absencia farieb v obrazovej časti tlače jej dodáva vážnosť a pôsobí na hlbšie čitateľove city. Pestrofarebné fotografie zobrazujúce napríklad katastrofu smerujú pozornosť čitateľa iným, nejasnejším smerom. Takto získané poznatky sú prchavejšie.
Na druhej strane, čitatelia si tieto skutočnosti neuvedomujú a od obrazovej tlače vyžadujú farebnosť. Keď už to technológie dovoľujú, chcú si tieto výdobytky modernej doby užívať v plnej miere.
Ako najsprávnejšie riešenie sa javí zlatá stredná cesta – dať väčšinový priestor farbe, ale vo vhodných prípadoch nezabudnúť na možnosti čiernobieleho obrazu.
Reklamná fotografia
Paradoxne, výhody bezfarebného vnímania si oveľa viac uvedomujú tvoriví pracovníci reklamných agentúr. V plnofarebnej tlači sa nezriedka vyskytujú čiernobiele reklamy, ktoré dokážu zaujať čitateľa a často ho i obohatiť o nové rozmery poznania.
Reklama však nechce iba inovovať a duchovne obohacovať. Jej prvoradým cieľom je predať inzerovaný produkt. A to mnohokrát za každú cenu. Na stránkach periodík sa čoraz častejšie objavuje agresívna reklama, ktorá sa diametrálne odlišuje od línie periodika. Aktuálnym problémom sú reklamy na erotické pozadia displejov mibilných telefónov v serióznych periodikách. Inzerentom takáto forma neuškodí, médiu áno.
Ak si chce periodikum udržať kredit a nestať sa terčom rozhorčených kritických hlasov čitateľov, mala by zvažovať, akú reklamu uverejniť a akú nie. Na Slovensku síce vládne sloboda prejavu, ale za akú cenu? Pokiaľ chce byť periodikum vo vzťahu k inzerentom slobodné za každú cenu, musí rátať s možným odlivom čitateľov. Tak, ako si človek nepustí do svojho domu hocikoho, nemala by ani tlač pripustiť inzerciu, ktorá naštrbuje jej dobrú povesť.
Obrazový redaktor
Na účely kontroly reklamnej fotografie, ale i všetkých ostatných, má slúžiť tzv. obrazový redaktor. Ten by mal byť vysokokvalifikovaným odborníkom vo svojom odbore. Musí vedieť rozoznať dobrú fotografiu od priemernej. Mal by posúdiť čo sa k tomu-ktorému príspevku hodí a čo nie. V jeho náplni práce býva spravidla sledovanie periodika od jednotlivín ku komplexnému dielu a zabezpečenie súrodosti. Obrazový redaktor ako prvý dbá na to, aby sa naplnili úlohy, ktoré fotografia má plniť. K tomu nepochybne patrí i zosúladenie textu s obrazom a vytvorenie mnohokrát spomínaného vzťahu rovnocennosti oboch zložiek.
Obrazový redaktor je súčasťou každého kvalitného periodika. Ak nie, bezpodmienečne musí byť zastúpený iným nemenej kvalifikovaným pracovníkom. Jeho funkcie môže na seba v čiastkových prípadoch prebrať šéfredaktor alebo niektorý z vedúcich pracovníkov redakcie. Avšak post obrazového redaktora je najlepšou zárukou kvality obrazovej zložky periodika.
Titulná fotografia
Obrazový redaktor by mal mať hlavné slovo i pri výbere fotografie fotografií – záberu na titulnej strane. Existuje niekoľko názorov na titulnú fotografiu. Niektorí razia jednoznačnú líniu – titulka by mala predávať. Podľa iných by mala informovať. Ostatní tvrdia – nech titulný záber šokuje. V opozícii je názor, podľa ktorého by mala byť titulka periodika prvoplánovo iná ako všetky ostatné.
Jednoznačné riešenie výberu titulnej fotografie neexistuje. Schéma a jej aplikovanie je jednoducho nemožné; titulka by mala spĺňať väčšinu horeuvedených princípov, pri správnom určení ich miery. Každého čitateľa totižto zaujme niečo iné. Preto je najschodnejšie riešenie preskúmať trh a prispôsobiť sa cieľovej skupine čitateľov. Samozrejme, pri dodržaní tých istých kritérií, ktoré sú kladené aj na ostatné fotografie periodika. Titulná fotografia by totižto nemala byť plytšia a dychvyrážajúcejšia iba preto, aby časopis predala. Rovnaké normy musia platiť aj pre ňu.
Záver
Obrazová tlač má svoje špecifiká. Podľa môjho názoru však z hľadiska fotografie na Slovensku neexistuje ideálne obrazové periodikum. Niektoré na obraz zabúdajú, iné to preháňajú.
Istá iskierka nádeje tu však je. Ak slovenská žurnalistika prijme moderné trendy, môže sa skôr či neskôr stať obrazovo vyspelejšou. Všetko má v rukách čitateľ – práve ten má právo povedať súčasnému stavu rázne NIE a otočiť prístup novinárov k fotografii o 180 stupňov.
Zdroje
Lofaj, J.: Fotografia v novinách, Vydavateľstvo UK, 1996
Eurotelevízia
Formát
Live!
Markíza
Plus 7 dní
TV oko
TV komplet
Život
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|