Fotografia
v obrazovej tlači
Žurnalistická
fotografia, 7. december 2004, semester ZS/3
Úvod
Táto seminárna práca by mala
byť akousi kapitolou v učebnici. Tomu sa podraďuje aj jej
štruktúra. V prvom rade je stručná, aby pomyselní
študenti dokázali prijať informácie, ktoré
sú dôležité, a nemuseli sa trápiť s
nadbytočným textom. Keďže seminárna práca sa
zaoberá mnohými čiastkovými témami, je
členená na viac-menej samostatné podkapitoly.
Ambície zaradiť túto prácu
medzi povinnú literatúru by však neboli na mieste.
Jediným a prvoradým cieľom je vysvetliť danú
tému čo možno najvýstižnejšie.
Charakteristika obrazovej
tlače
Obrazová tlač je zložka periodickej tlače, v
ktorej je fotografia na prvom mieste. Obraz v nej nie je iba doplnkom
textu alebo výplňou prázdnych miest na strane.
Obrazová časť periodík tohto typu má k textu vzťah
rovnocennosti. V lepšom prípade by sa dokonca mohol považovať
obraz za prvok nadradený nad textom. Hlavným
charakteristickým prvkom obrazovej tlače je, že fotografie
sú primárnymi nositeľmi informácie – majú
významne zastúpenú informačnú a
vysvetľujúcu charakterovú zložku.
Obraz v dominantnom postavení si však
vyžaduje adekvátne technické krytie. Nie je možné
vydávať za obrazovú tlač napríklad niečo
vychádzajúce na obyčajnom novinovom papiere a
tlačené iba v čierno-bielej forme (ak to nie je
špecifický zámer periodika).
Pri stave slovenských printových
médií je veľmi ťažké identifikovať niektoré
periodikum ako obrazové. I keď viaceré sa snažia pracovať
s fotografiou, stále trpia chybami minulosti a nedokážu
sa zbaviť zaužívaných zlozvykov. Napriek enormnému
úsiliu na Slovensku azda neexistuje periodikum, ktoré by
fotografiou nedupľovalo textové informácie,
neodsúvalo by ju na druhú koľaj alebo z nej nerobilo
akési bezobsažné (ne)informačné médium,
ktoré treba bezpodmienečne doplniť textom.
Na Slovensku nastáva posun smerom k lepšiemu.
Síce veľmi pomalý, ale predsalen aspoň nejaký.
Významným medzníkom bol nedávny vznik
nového politicko-spoločenského týždenníka
Live! „Magazín na pulze času“ – ako sa sám nazýva
– nemal za sebou žiadnu minulosť, ale iba mladícky elán.
Možno i preto prekvapil čitateľskú verejnosť výraznou
obrazovou časťou. Ako uvádza vedenie časopisu, Live! „sleduje
trendy v spoločnosti a zároveň sa snaží vytvárať
nové. Jeho ambíciou je nasadenie nových štandardov
v žurnalizme v jedinečnom prepojení obrazovej a písanej
časti magazínu“. I keď text je prispôsobený
predstavám a cieľom redakcie, určitú
výpovednú hodnotu má. Magazín Live! bol
prakticky priekopníkom v presadzovaní
ekvivalentného vzťahu text-fotografia. Je možné
polemizovať o charaktere samotného periodika a povahe
novinárskych útvarov, ale to v tomto prípade
nehrá až takú dôležitú úlohu. I keď
doposiaľ nedosiahol želaný náklad a nevyhol sa
personálnym výmenám, na Slovenskej žurnalistickej
scéne zanecháva značné stopy. Jeho tendencie
nasledoval dokonca aj najpredávanejší
týždenník Plus 7 dní, ktorý nielenže
mechanicky zväčšil fotografie, ale taktiež pozdvihol ich
význam.
Úloha a
špecifiká fotografie v nej
Pri miernejšom posudzovaní
kritérií obrazovej tlače by sme do tejto kategórie
mohli zaradiť väčšinu časopisov s týždennou alebo mesačnou
periodicitou. Takmer všetky sú tlačené plnofarebne, s
relatívne veľkým rozlíšením a na kvalitnom
papieri. A čo je najdôležitejšie, vyskytujú sa v nich
fotografie. Podľa ich významu je následne možné
určiť väčší či menší odklon od
charakteristických čŕt obrazovej tlače.
Rola fotografií v obrazovej tlači je
dôležitá. Ako už bolo spomenuté, plnia
primárnu informačnú úlohu. Fotografia by si mala
dávať za cieľ byť plnohodnotným zdrojom poznania. Ak
čitateľ uvidí kvalitnú fotografiu, mal by si na jej
základe vytvoriť základnú kostru
informácií. Tie môžu byť doplnené textom.
Druhá nemenej významná
úloha fotografie je estetická. Ak sa redakcii
podarí skĺbiť obe funkcie, vznikne vysoko kvalitný
produkt. V prípade naplnenia výlučne informačnej funkcie
je výsledný dojem plytký. Fotografia má na
čitateľa zapôsobiť a vzbudiť v ňom otázku, resp. myšlienku
hodnú rozmýšľania.
Na to, aby fotografia v obrazovej tlači spĺňala
požadovaný efekt, musí za ňou stáť odborná
kapacita. Neutíchajúci trend súčasných
slovenských redakcií – zlučovanie postov redaktora a
fotografa – je kontraproduktívny. Skutočné talenty,
ktoré dokážu robiť obe veci naraz dobre, sa
vyskytujú veľmi málo. Väčšina takých
snáh sa končí buď plytkosťou textu, alebo (častejšou)
plytkosťou fotografie.
Vzťah slova a obrazu
Ak nastane prípad zlúčenia fotografa a
reportéra, produkt stráca na kvalite. Samozrejme, nie je
možné separovane písať text a následne rovnako
oddelene vyberať fotografie. Všetko je o dohode redaktora s fotografom.
Slovo a obraz musia byť v symbióze – teda jeden s druhým
musia dokázať spolužiť. Značne neprofesionálne je
považovať text za to hlavné, čo čitateľov zaujme a poinformuje.
Text bez obrazu je, nadnesene povedané, ako A bez B. Niečo sa
čitateľ síce dozvie, ale dokonalý „obraz“ si
utvorí iba vďaka obrazu.
Prevažná väčšina novinárskych
príspevkov si vyžaduje fotografie. Ich doplnková funkcia
k textu síce nie je zlá, ale ani najlepšia.
Optimálny prípad nastáva, keď obe zložky – text a
fotografia – informujú súhrnne. Nie obe o tom istom, ani
každá o inom. Výsledok by mal byť kompaktný;
prienik množín textu a fotografie nesmie byť prázdny.
Zároveň nesmie medzi ich výpoveďami platiť znak rovnosti.
Častým nedostatkom je, keď autor
nedokáže dobre prečítať fotografiu. Vtedy dochádza
k dvojitému informovaniu – to, čo sme už raz videli, si
opäť prečítame v sprievodnom texte. Takýto stav je
bežný, avšak neprípustný. Navyše degraduje
čitateľa na osobu, ktorej treba všetko vysvetliť viackrát.
Redaktor by si mal uvedomiť cieľovú skupinu, pre ktorú
píše, a tomu prispôsobiť i sprievodné texty k
fotografiám.
Aktívna práca s
fotografiou
Obrazová tlač si vyžaduje aktívnu
prácu s fotografiou. Teda nielen písať text a potom
hľadať vhodné fotografie. Určite by bol
zaujímavejší opačný postup – mať k
dispozícii obraz a k nemu doplniť príbeh, resp.
slovný sprievod. Ale opäť je tu prekážka
skostnatenosti redakčných názorov.
Keď už je obrátený postup v našich
podmienkach nereálny, triezvy prístup k obrazovej zložke
je nevyhnutný. Za neprípustné sa považuje
ľahostajný výber fotografií – iba na
základe pochybných subjektívnych tendencií.
Redaktor vyberajúci fotografie musí brať do úvahy
značné výhody fotografie, ktoré dokážu jeho
produkt predať a spraviť pútavejším. Štylisticky
vyšperkovaný text s vágnymi snímkami
vyvoláva v čitateľoch skôr úsmev na tvári
ako súhlas. Toto by si mali neustále pripomínať
všetci, ktorí pracujú s fotografiami.
Farebná a čiernobiela
fotografia
Doposiaľ málo prebádanou oblasťou
našej fotožurnalistiky je čiernobiela fotografia. Až na niektoré
výnimky lifestylového typu (napr. časopis Miau), všetky
časopisy vsadili na farebnosť. Tá vyzerá naoko krajšie,
pútavejšie. Avšak niekedy aj dráždivejšie.
Čiernobiela fotografia má výhody i
nevýhody. Medzi pozitíva patrí predovšetkým
väčšia expresívnosť. Absencia farieb v obrazovej časti
tlače jej dodáva vážnosť a pôsobí na hlbšie
čitateľove city. Pestrofarebné fotografie zobrazujúce
napríklad katastrofu smerujú pozornosť čitateľa
iným, nejasnejším smerom. Takto získané
poznatky sú prchavejšie.
Na druhej strane, čitatelia si tieto skutočnosti
neuvedomujú a od obrazovej tlače vyžadujú farebnosť. Keď
už to technológie dovoľujú, chcú si tieto
výdobytky modernej doby užívať v plnej miere.
Ako najsprávnejšie riešenie sa javí
zlatá stredná cesta – dať väčšinový priestor
farbe, ale vo vhodných prípadoch nezabudnúť na
možnosti čiernobieleho obrazu.
Reklamná fotografia
Paradoxne, výhody bezfarebného
vnímania si oveľa viac uvedomujú tvoriví
pracovníci reklamných agentúr. V plnofarebnej
tlači sa nezriedka vyskytujú čiernobiele reklamy, ktoré
dokážu zaujať čitateľa a často ho i obohatiť o nové
rozmery poznania.
Reklama však nechce iba inovovať a duchovne
obohacovať. Jej prvoradým cieľom je predať inzerovaný
produkt. A to mnohokrát za každú cenu. Na
stránkach periodík sa čoraz častejšie objavuje
agresívna reklama, ktorá sa diametrálne odlišuje
od línie periodika. Aktuálnym problémom sú
reklamy na erotické pozadia displejov mibilných
telefónov v serióznych periodikách. Inzerentom
takáto forma neuškodí, médiu áno.
Ak si chce periodikum udržať kredit a nestať sa
terčom rozhorčených kritických hlasov čitateľov, mala by
zvažovať, akú reklamu uverejniť a akú nie. Na Slovensku
síce vládne sloboda prejavu, ale za akú cenu?
Pokiaľ chce byť periodikum vo vzťahu k inzerentom slobodné za
každú cenu, musí rátať s možným odlivom
čitateľov. Tak, ako si človek nepustí do svojho domu hocikoho,
nemala by ani tlač pripustiť inzerciu, ktorá naštrbuje jej
dobrú povesť.
Obrazový redaktor
Na účely kontroly reklamnej fotografie, ale i
všetkých ostatných, má slúžiť tzv.
obrazový redaktor. Ten by mal byť vysokokvalifikovaným
odborníkom vo svojom odbore. Musí vedieť rozoznať
dobrú fotografiu od priemernej. Mal by posúdiť čo sa k
tomu-ktorému príspevku hodí a čo nie. V jeho
náplni práce býva spravidla sledovanie periodika
od jednotlivín ku komplexnému dielu a zabezpečenie
súrodosti. Obrazový redaktor ako prvý dbá
na to, aby sa naplnili úlohy, ktoré fotografia má
plniť. K tomu nepochybne patrí i zosúladenie textu s
obrazom a vytvorenie mnohokrát spomínaného vzťahu
rovnocennosti oboch zložiek.
Obrazový redaktor je súčasťou
každého kvalitného periodika. Ak nie, bezpodmienečne
musí byť zastúpený iným nemenej
kvalifikovaným pracovníkom. Jeho funkcie môže na
seba v čiastkových prípadoch prebrať šéfredaktor
alebo niektorý z vedúcich pracovníkov redakcie.
Avšak post obrazového redaktora je najlepšou zárukou
kvality obrazovej zložky periodika.
Titulná fotografia
Obrazový redaktor by mal mať hlavné
slovo i pri výbere fotografie fotografií – záberu
na titulnej strane. Existuje niekoľko názorov na titulnú
fotografiu. Niektorí razia jednoznačnú líniu –
titulka by mala predávať. Podľa iných by mala informovať.
Ostatní tvrdia – nech titulný záber šokuje. V
opozícii je názor, podľa ktorého by mala byť
titulka periodika prvoplánovo iná ako všetky
ostatné.
Jednoznačné riešenie výberu titulnej
fotografie neexistuje. Schéma a jej aplikovanie je jednoducho
nemožné; titulka by mala spĺňať väčšinu
horeuvedených princípov, pri správnom
určení ich miery. Každého čitateľa totižto zaujme niečo
iné. Preto je najschodnejšie riešenie preskúmať trh a
prispôsobiť sa cieľovej skupine čitateľov. Samozrejme, pri
dodržaní tých istých kritérií,
ktoré sú kladené aj na ostatné fotografie
periodika. Titulná fotografia by totižto nemala byť plytšia a
dychvyrážajúcejšia iba preto, aby časopis predala.
Rovnaké normy musia platiť aj pre ňu.
Záver
Obrazová tlač má svoje
špecifiká. Podľa môjho názoru však z hľadiska
fotografie na Slovensku neexistuje ideálne obrazové
periodikum. Niektoré na obraz zabúdajú, iné
to preháňajú.
Istá iskierka nádeje tu však je. Ak
slovenská žurnalistika prijme moderné trendy, môže
sa skôr či neskôr stať obrazovo vyspelejšou. Všetko
má v rukách čitateľ – práve ten má
právo povedať súčasnému stavu rázne NIE a
otočiť prístup novinárov k fotografii o 180 stupňov.
Zdroje
Lofaj, J.: Fotografia v novinách, Vydavateľstvo UK, 1996
Eurotelevízia
Formát
Live!
Markíza
Plus 7 dní
TV oko
TV komplet
Život