  Úloha prvých
súkromných celoplošných a satelitných
televíznych staníc DCTV, VTV a TV Luna v systéme
duálneho vysielania na Slovensku
Postupová
štúdia
Pád
socialistického režimu znamenal pre slovenský
mediálny trh veľa – odbúral sa štátny „monopol na
informácie“ a krajina sa vydala na cestu úplnej slobody
prejavu. Legislatívne aj finančne najnáročnejšou
sférou bola televízna. Keďže postkomunistické
krajiny, Slovensko nevynímajúc, nemali žiadne
skúsenosti so súkromnými vysielateľmi, začiatky
duálneho systému sa nevyhli problémom... VIAC
|
17.
november vo vysielaní slovenských televízií
Jednotka
Prvý program Slovenskej televízie sa udalostiam z rokov 1939 a 1989 venoval v Rannom magazíne od 6.30 do 8.15.
Dvojka
Na druhom programe dominovala téma november v podvečerných a večerných hodinách. STV odvysielala tieto relácie:
18.20 – 18.45 Historická panoráma: Študenti a november 1989
dokumentárny seriál, SR, 2001, r. M. Slivka, REPRÍZA
O formovaní študentskej neposlušnosti voči totalitnému režimu
18.55 – 19.30 Víťazstvo bez násilia
dokumentárny film, SR, 2002, r. M. Slivka, REPRÍZA
Dokumentárny film, ktorý približuje historické a dramatické momenty prevzatia moci po páde komunistického režimu
20.05 – 20.30 Le monde: Charta 77 a Hana Ponická
dokumentárny film, SR, 2005, r. M. Homolka, PREMIÉRA
Obraz doby, ktorá nemilosrdne likvidovala akýkoľvek názorový rozdiel, očami Hany Ponickej
21.00 – 21.30 Anjeli strážni Václava Havla
talkshow Aleny Heribanovej
Akých má anjelov strážnych prvý muž našej zamatovej revolúcie?
21.30 – 00.00 Pod lampou: 16 rokov po...
diskusná relácia
Markíza
Relácia Teleráno (6.00 – 8.35) ponúkala paletu tém. Jednou z nich bola aj nežná revolúcia, ktorú divákom priblížil sociológ. K tejto problematike sa vrátila aj večerná politická talkshow Sito (22.10 – 23.00). Hostia – Ján Čarnogurský a Peter Weiss – diskutovali o 17. novembri a vyrovnaní sa s komunizmom a ŠTB.
Joj
Televízia Joj neinformovala o novembrových udalostiach v žiadnej relácii okrem Novín.
17. november v spravodajských reláciách
Správy STV (Jednotka, 19.30 –
19.55)Verejnoprávna televízia splnila svoju úlohu a o udalostiach zo 17. novembra informovala najobsažnejšie. História prišla na rad po aktuálnych témach – trestnom oznámení Pavla Ruska a policajnom vyšetrovaní pravicových extrémistov. Prvá „spomienková“ reportáž sa venovala tzv. Bratislavskej päťke. Príspevok bol kombináciou archívnych záberov a výpovedí aktérov novembrových udalostí. Na záver pripomenul Anton Selecký revolučné heslo „sľúbili sme si lásku“.
Prvú reportáž vhodne doplnil nasledujúci príspevok – anketa v uliciach Bratislavy. Tá sa snažila zistiť znalosti ľudí o nežnej revolúcii, ako aj ich postoje k ponovembrovému vývoju.
Ako tretia dostala priestor reportáž Antona Molnára o socialistickej ekonomike. Bola ladená značne negatívne – v duchu titulku „Socializmus: Ekonomicky kríval“. Informácie o živote na úkor budúcnosti a znižovaní kúpnej sily Československa však potvrdili odborníci z SAV, nešlo teda len o subjektívnu interpretáciu novinára. Mierne negatívne pôsobila obrazová zložka – divák nevedel, či sleduje ilustračné alebo archívne zábery.
Záverečný príspevok patril histórii aj aktualitám. Reportáž z odhalenia dvoch protikomunistických pamätníkov v Bratislave kombinovala aktuálnu udalosť so spomienkami pamätníkov. Reportér dobre skĺbil tieto dve zdanlivo odlišné veci.
Porovnávanie STV, Markízy a JOJ vyšlo v prospech Slovenskej televízie. Všetky štyri príspevky boli ucelené, ale zároveň spolu vytvárali kompaktný útvar. I keď sa nevyhli istej miere subjektívnosti, tú neprezentovali zamestnanci televízie, ale respondenti. Verejnoprávna televízia najlepšie odhadla pomer archívnych záberov, ktoré reportážam dodávali punc histórie – nie však prehnanej nostalgie.
Televízne
noviny (Markíza, 19.00 – 19.25)Výročiu revolúcie patril v Televíznych novinách Markízy najlukratívnejší čas v úvode relácie. Vyše 3,5-minútovú reportáž pripravil redaktor Ján Tribula. Ten sa snažil skĺbiť viacero tém. V úvode prišla informácia o Televíznych novinách zo 17. 11. 1989, ktoré odignorovali revolúciu. Nasledoval stand-up redaktora. Rozmazaný obraz sa postupne zaostril a diváci sa z jeho úst dozvedeli, že Československo bolo „akousi Kubou a posledným ostrovom komunizmu v strednej Európe.“ Nasledovali protichodné výpovede Gála, Budaja, Čarnogurského a Ševca.
V ďalších sekundách nazrel štáb do neidentifikovanej školy, kde sa učiteľka snažila zistiť, čo študenti vedia o demokracii a 17. novembri. Táto časť bola nesúrodá a vzbudzovala pochybnosti, či nedošlo k cielenej manipulácii.
Potom nasledovala grafika, informujúca o nálade v spoločnosti. Podľa nej sa má 9% obyvateľov lepšie ako v roku 1989, 20% trochu lepšie, 46% horšie a 12% nepociťuje žiadnu zmenu. Údaje poskytol Ústav pre výskum verejnej mienky. Výsledky doplnila anketa v uliciach.
Záver patril opäť redaktorovi Tribulovi. Jeho stand-up prerušila výpoveď Jána Budaja. Tribún revolúcie vyhlásil: „V súčasnosti vládnu politici, ktorí počas novembra nepreukázali odvahu.“
Reportáž ako celok pôsobila rozpačitým dojmom. Autor sa snažil naplniť svoj zámer, mal si však zvoliť užší tematický záber. Šírku faktorov, na ktoré chcel poukázať, sa mu totiž nepodarilo zachytiť ani na relatívne veľkom časovom priestore. Informácie boli preto príliš povrchné. Absolútne nevhodne vyznela zvuková kulisa, dopĺňajúca reportáž. Tento prvok má blízko k zábave, ale veľmi ďaleko od seriózneho spravodajstva. Témy ako je 17. november si zaslúžia aspoň minimálnu dávku vážnosti. Podobne zbytočne pôsobilo aj rozostrenie obrazu pri snímaní redaktora.
Reportáž mala i svoje pozitívna – poskytla unikátne archívne zábery, ktoré boli vhodne vsadené do kontextu. Priestor dostali obe strany, čím sa poukázalo na rozporuplné vnímanie témy v spoločnosti. Príspevok taktiež odkazoval aj na rok 1939 – táto informácia unikla STV aj televízii JOJ.
Nepriame odkazy na revolučný rok 1989 boli taktiež v ďalších reportážach. Jedna informovala o sprístupnení pamätníka obetiam komunistického režimu, druhá kritizovala bieloruského diktátora Lukašenka.
Noviny (JOJ, 19.30 – 19.55)Televízia JOJ zaradila správu o 17. novembri 1989 až na ôsme miesto. Moderátor Ľuboš Sarnovský ju uviedol slovami: „Nebyť sedemnásteho novembra, televízia JOJ by zrejme nikdy nevznikla.“
Na takmer 120-sekundovom priestore informoval reportér Ľuboslav Choluj prevažne o súčasnom stave, ktorý porovnával so socialistickou minulosťou. Predmetom reportáže boli štátne hranice, vierovyznanie a spomienky ľudí na Prior, Dunaj či Tuzex. Autor sa tiež zamyslel, prečo ľudia nie sú na námestiach, ale napríklad v hypermarketoch. Všetko bolo podložené anketami – z ulíc i z hraničných priechov.
V reportáži si našli svoje miesto takisto výsledky ankety, ktorú pre SME realizovala agentúra MVK (zdroj bol jasne označený). Vyplynulo z nej, že 20% ľudí sa má lepšie a 40% horšie ako v roku 1989. Prieskum zakončil údaj, podľa ktorého až 80% ľudí nad 80 rokov pociťuje zhoršenie situácie.
Reportáž bola chudobná na archívne zábery. Až v závere sa objavili dve fotografie, pričom jedna z nich zobrazovala „vrúcne“ zvítanie komunistických pohlavárov. Ich francúzsky bozk komentoval historik umenia Gabriel Kladek.
Príspevok určite nesklamal divákov televízie JOJ. Najmä vďaka anketám pôsobil sviežo; nesnažil sa poúčať. Inkriminujúca fotografia v závere bola vtipná a vytvorila výstižný infotainmentový „zlatý klinec“.
zdroj foto: archív
 |
© 2006 Ivan Krasko e-mail: knowhow@atlas.sk |
|